4. kapitola
1Ona je Kniha Božích prikázaní, Zákon, ktorý trvá naveky. Každý, kto sa jej pevne pridŕža, bude žiť, kto ju opustí, zomrie. 2Vráť sa, Jakub, zachyť ju, kráčaj k jej žiare, za jej svetlom! 3Nevzdaj sa svojej slávy pre iného, ani svojich výsad pre cudzí národ. 4Šťastní sme my, Izrael, lebo my vieme, čo sa páči Bohu. 5Odvahu, ľud môj, ktorý udržuješ meno Izraela živé! 6Boli ste predaní pohanom, ale nie na zahynutie. Boha ste rozhnevali, preto ste boli vydaní nepriateľom. 7Rozhorčovali ste svojho Stvoriteľa, prinášali ste obety zloduchom, nie Bohu. 8Zabudli ste na večného Boha, ktorý vás zrodil, zarmútili ste Jeruzalem, ktorý vás vypestoval. 9Keď videl, ako Boží hnev dopadá na vás, zvolal: "Počúvajte, mestá, susedia Siona: Boh zoslal na mňa preveľký smútok. 10Videla som, ako mi Večný do vyhnanstva posielal synov a dcéry. 11S radosťou som ich odchovala, s plačom a so žiaľom vidím ich odchádzať. 12Nech sa nikto neraduje nado mnou, vdovou, ktorú opustili premnohí! Pre hriech svojich detí som opustená, lebo sa odvrátili od Božieho Zákona. 13Nechceli poznať jeho príkazy ani žiť podľa zákonov Boha a podrobiť sa jeho výchove k čnostnému životu. 14Poďte sem, susedia Siona! Pozrite, kam mi Večný poslal do vyhnanstva mojich synov a dcéry! 15Doviedol na nich národ z diaľavy, národ bezohľadný, neznámej reči, bez úcty k starcom, bez milosrdenstva k deťom. 16Odviedli miláčikov vdove, milovaných synov, nechali ju osamelú, bez detí! 17Ako by som vám ja mohla pomôcť? 18Len ten, ktorý dopustil na vás toto nešťastie, môže vás vyslobodiť z rúk vašich nepriateľov. 19Choďte, deti, choďte, ja zostanem opustená, samotná. 20Odložila som rúcho šťastných dní, a obliekla si vrecovinu svojej úpenlivej prosby: chcem kričať k Večnému po celý život. 21Odvahu, deti! Kričte k Bohu! On vás vytrhne z násilnej ruky nepriateľov, 22lebo od Večného očakávam vaše oslobodenie. Najsvätejší, váš Večný Spasiteľ, naplnil ma radosťou: On sa čoskoro nad vami zmiluje. 23S plačom a so žiaľom videla som vás odchádzať, ale Boh mi vás navráti navždy s radosťou a s veselými spevmi. 24Ako videli teraz susedné mestá Sionu vaše vyhnanstvo, tak čoskoro uvidia vaše oslobodenie, ktoré dosiahnete od Boha s veľkou slávou a jasom Večného. 25Deti, trpezlivo znášajte hnev, ktorý na vás zoslal Boh! Nepriateľ ťa prenasledoval, ale čoskoro uvidíš jeho záhubu a položíš si nohu na jeho šiju. 26Moje rozmaznané deti museli chodiť neschodnými cestami, hnané ako stádo, ktoré ukradli zlodeji. 27Odvahu, deti! Kričte k Bohu! Ten, čo to dopustil, si spomenie na vás. 28Kedysi ste si zmysleli vzdialiť sa od Boha, navráťte sa a desaťnásobným úsilím hľadajte ho znova! 29Lebo ten, kto priviedol na vás toto nešťastie, prinesie vám večnú radosť, keď vás vyslobodí." 30Odvahu, Jeruzalem! Boh, ktorý ti dal meno, ťa poteší. 31Beda tým, čo ťa utláčali a radovali sa tvojmu pádu! 32Beda mestám, ktorým otročili tvoje deti! Beda mestu, ktoré zajalo tvojich synov! 33To isté mesto, ktoré sa tešilo tvojmu pádu a radovalo sa tvojmu zničeniu, bude žialiť nad vlastným spustošením. 34Zbavím ho množstva ľudu, na ktoré bolo pyšné, zmením jeho nadutosť na smútok. 35Večný Boh pošle naň oheň na mnohé dni a na dlhé časy bude príbytkom démonov. 36Jeruzalem, obzri sa k východu, pozri, aká radosť ti prichádza od Boha! 37Pozri, vracajú sa synovia, s ktorými si sa lúčil, vracajú sa zhromaždení na rozkaz Najsvätejšieho, od východu až po západ, rozradostení nad Božou slávou.