3. kapitola
1Vševládny Pane, Bože Izraela, k tebe volá stiesnená duša, duch vyčerpaný. 2Počuj, Pane, a zmiluj sa, veď ty si Boh milosrdný! Zmiluj sa, lebo sme zhrešili proti tebe. 3Ty tróniš večne a my večne hynieme. 4Vševládny Pane, Bože Izraela, počuj modlitbu mŕtvych Izraela a synov tých, čo zhrešili proti tebe! Oni nepočúvali hlas Pána, svojho Boha, a tak nás zavalilo nešťastie. 5Nespomínaj si na zlobu našich otcov, ale spomeň si teraz na svoju moc a na svoje meno, 6veď ty si Pán, náš Boh, a my ťa chceme oslavovať, Pane. 7Veď nato si do našich sŕdc vštepil bázeň pred tebou, aby sme ťa prosili o pomoc. Chceme ťa oslavovať vo svojom vyhnanstve, lebo sme vyhodili zo svojich sŕdc všetku zlobu našich otcov, ktorí zhrešili proti tebe. 8Ešte teraz sme tu, v tomto vyhnanstve, kam si nás rozhádzal, aby sme boli potupovaní, preklínaní a odsudzovaní za všetky hriechy našich otcov, ktorí odpadli od Pána, nášho Boha. 9Počuj, Izrael, príkazy života, počúvaj pozorne, nauč sa múdrosti! 10Prečo si, Izrael, prečo si v nepriateľskej krajine? Prečo si zostarol v cudzine? 11Prečo sa poškvrňuješ mŕtvolami, prirátaný k tým, čo ležia v hroboch? 12Preto, že si opustil Prameň Múdrosti. 13Keby si bol kráčal Božou cestou, bol by si žil v pokoji naveky. 14Nauč sa, kde je múdrosť, kde sila, kde rozumnosť! Vtedy poznáš zároveň, kde je život a dlhý vek, kde je svetlo pre tvoj zrak a pokoj! 15Kto však objavil príbytok múdrosti, kto vnikol do jej pokladníc? 16Kde sú vládcovia národov? Kde sú tí, čo naháňali divú zver 17alebo vtáctvo nebeské pre zábavu? Kde sú tí, čo nahromadili striebro a zlato, do ktorých ľudia vkladajú svoju nádej, nikdy neuspokojení so svojím ziskom? 18Kde sú zlatníci so svojou trpezlivou prácou a tajomstvom svojho umenia? 19Všetci zmizli, zostúpili do hrobu. Na ich miesto nastúpili iní. 20Mladšie pokolenie uvidelo svetlo dňa a prebývalo na zemi. Ale ceste poznania sa nenaučili, 21ani nepochopili jej chodníky, ani ju nedosiahli a ich synovia zostali ďaleko od ich cesty. 22V Kanaáne o nej ani nepočuli a v Temane ju nevideli. 23Synovia Agar, ktorí hľadali múdrosť na zemi, madiánski a temanskí kupci, rozprávači podobenstiev a hľadači múdrosti, nikto z nich nenašiel cestu múdrosti, ani neprišiel na chodníky k nej. 24Aký veľký je, ó, Izrael, príbytok Boha, aké šíre je jeho panstvo! 25Veľké a bez hraníc, vysoké a nesmierne! 26Tam sa zrodili povestní obri, vysokí postavou, skúsení v boji. 27Ale týchto ľudí si Boh nevybral, neukázal im cestu poznania. 28Vyhynuli, lebo nemali múdrosť, zahynuli pre svoju nemúdrosť. 29Kto vystúpil na nebo získať múdrosť a zniesol ju dole z oblakov? 30Kto preplával moria, aby ju našiel a priniesol ju za prečisté zlato? 31Niet človeka, ktorý by poznal cestu k nej, alebo vymyslel, aký chodník k nej vedie! 32Len Ten, kto všetko vie, ju pozná, jeho rozum ju vynašiel. On usporiadal zem na večné časy a naplnil ju štvornohými zvieratami. 33On vysiela svetlo a ono sa vydá na cestu, zavolá ho a poslúchne ho s chvením! 34Hviezdy mu radostne žiaria na určených miestach. 35Keď ich zavolá, ozvú sa: Tu sme, a radostne žiaria svojmu Stvoriteľovi. 36Toto je náš Boh. K nikomu inému ho prirovnať nemožno. 37On prebádal celú cestu poznania a ukázal ju Jakubovi, svojmu sluhovi, a Izraelovi, svojmu miláčikovi. 38Potom sa múdrosť zjavila na zemi a žila medzi ľuďmi.