2. kapitola
1 A tak Pán splnil hrozbu, ktorú vyslovil proti nám, proti našim sudcom, ktorí súdili Izraela, proti našim kráľom, proti našim kniežatám i proti ľudu Izraela a Júdu. 2 Nikde pod šírym nebom sa nestalo niečo také, čo urobil v Jeruzaleme, ako to bolo napísané v Mojžišovom zákone: 3 že sme jedli, jeden mäso svojho syna, iný mäso svojej dcéry. 4 Navyše, vydal ich do područia všetkým kráľovstvám, ktoré sú okolo nás, aby sa naša krajina stala púšťou a naše meno bolo na posmech u všetkých národov, medzi ktoré Pán rozohnal náš ľud. 5 Namiesto toho, aby vystúpili hore, klesli na dno, keď sme zhrešili proti Pánovi, nášmu Bohu, a nepočúvali sme jeho hlas. 6 Pán, náš Boh, je spravodlivý. Ale na nás a na našich otcoch spočíva hanba do dnešného dňa. 7 Všetky nešťastia, ktorými nám Boh pohrozil, dopadli na nás. 8 Ale my sme neprosili Pána, aby sa každý mohol odvrátiť od žiadostí svojho zlého srdca, 9 a tak Pán, ktorý má naporúdzi trest, poslal ho na nás, lebo Pán je spravodlivý. On nám uložil všetky tieto príkazy, 10 ale my sme neposlúchali jeho hlas a neplnili sme príkazy, ktoré nám dal. Úpenlivá prosba
11 A teraz, Pane, Bože Izraela, ktorý si vyviedol svoj národ z Egypta mocnou rukou, znameniami a zázrakmi, veľkou mocou a zdvihnutým ramenom a získal si si tak slávu, ktorá trvá do dnešného dňa: 12 my sme zhrešili, boli sme bezbožní, prestupovali sme všetky tvoje prikázania, Pane, Bože náš. 13 Nech sa odvráti od nás tvoj hnev, lebo nás zostalo máličko medzi pohanmi, kam si nás rozhádzal. 14 Pane, vyslyš našu modlitbu a úpenlivú prosbu, vysloboď nás kvôli sebe samému a získaj nám priazeň tých, ktorí nás odviedli do zajatia, 15 aby sa dozvedela celá zem, že ty si Pán, náš Boh, a Izrael a celý jeho rod nesie tvoje Meno. 16 Pane, zhliadni zo svojho svätého príbytku a pomysli si na nás! Obráť k nám svoju pozornosť a vypočuj nás! 17 Pohliadni a všimni si, mŕtvi spočívajú vo svojich hroboch, životný dych bol odňatý z ich tiel, oni už nemôžu oslavovať Pána a jeho spravodlivosť. 18 Ale živí ľudia, smútiaci nad stratenou veľkosťou, ktorí chodia po zemi zohnutí a slabí, s pohasnutými očami a hladnou dušou, títo budú oslavovať teba a tvoju spravodlivosť, ó, Pane! 19 Nespoliehame sa na spravodlivosť našich otcov a našich kráľov, keď predkladáme svoje prosby pred teba, Pane, Bože náš. 20 Veď si zoslal na nás svoj rozhorčený hnev, pred ktorým si nás varoval skrze svojich sluhov, prorokov, ktorí povedali: 21 "Takto hovorí Pán: Skloňte si šije a slúžte babylonskému kráľovi, vtedy ostanete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom. 22 Ale ak neposlúchnete Pánov rozkaz, aby ste slúžili babylonskému kráľovi, 23 odstránim z judských miest a z Jeruzalema hlas radosti a plesania, hlas ženícha a hlas nevesty a celá krajina sa zmení na púšť bez obyvateľov." 24 Ale my sme neposlúchli tvoj rozkaz, aby sme slúžili babylonskému kráľovi. Preto si splnil svoju výstrahu, ktorú si vyriekol skrze svojich sluhov, prorokov: kosti našich kráľov a kosti našich otcov boli vyhodené z miesta, kde spočívali. 25 A naozaj boli vystavené pražiacemu slnku vo dne a nočným mrazom. Zomieralo sa v strašných mukách hladom, mečom a morom. 26 Pre zlobu Izraela a Júdu chrám, ktorý nesie tvoje Meno, stal sa tým, čím je dnes. 27 A predsa si nám prejavoval, Pane, Bože náš, svoju obvyklú dobrotivosť a preveľké milosrdenstvo. 28 Lebo toto si prisľúbil skrze svojho sluhu Mojžiša v ten deň, keď si mu prikázal napísať tvoj Zákon v prítomnosti Izraelcov slovami: 29 "Ak nebudete počúvať môj hlas, tento veľký a nespočetný zástup sa isto zmení na malú hŕstku medzi pohanmi, medzi ktorých vás rozhádžem. 30 Viem, že ma nebudú počúvať, lebo je to ľud tvrdej šije. Ale v krajine vyhnanstva vstúpia do seba 31 a uvedomia si, že ja som Pán, ich Boh. Dám im chápavé srdce a čujné uši. 32 Budú ma chváliť v krajine vyhnanstva a obrátia svoje myšlienky na moje Meno. 33 Budú ľutovať svoju tvrdohlavosť a svoje zlé skutky, lebo si spomenú na osud svojich otcov, ktorí zhrešili proti Pánovi. 34 Vtedy ich dovediem späť do krajiny, ktorú som pod prísahou sľúbil ich otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, aby v nej vládli. Rozmnožím ich, už sa nebudú zmenšovať. 35 Uzavriem s nimi večnú zmluvu: ja budem ich Boh a oni budú môj ľud. Nikdy už nevyženiem svoj ľud Izrael z krajiny, ktorú som im dal."