Predchádzajúca kapitola

24. kapitola

Sčítanie ľudu

1Jahveho hnev znovu vzplanul proti Izraelcom a popudil Dávida proti nim takto: "Choď, sčítaj Izraela a Júdu!"
2Kráľ povedal Joabovi a veliteľom vojska, ktorí boli s ním: "Prejdite všetkými kmeňmi Izraela od Danu až po Beer-Šebu a sčítajte ľud, aby som vedel jeho počet." 3Joab povedal kráľovi: "Nech Jahve, tvoj Boh, rozmnoží ľud stonásobne a nech to kráľ, môj pán, uvidí na vlastné oči. Ale čo by z toho mal kráľ, môj pán?" 4Ale kráľov rozkaz Joabovi a veliteľom vojska bol rozhodný, preto Joab a velitelia vojska odišli od kráľa sčítať izraelský ľud. 5Prešli cez Jordán a začali Aroerom a mestom, ktoré je v údolí, a išli ku Gadovcom a k Jazeru. 6Potom išli do Galaádu a do kraja Chetejcov v Kadeši, išli do Danu a z Danu odbočili k Sidonu. 7Potom dosiahli pevnosť Tyrus a všetky chivijské a kanaánske mestá a skončili v judskom Negebe, v Beer-Šebe. 8Tak pochodili celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch sa vrátili do Jeruzalema. 9Joab odovzdal kráľovi počet dosiahnutý pri sčítaní ľudu: Izrael mal osemstotisíc bojovníkov schopných tasiť meč a Júda mal päťstotisíc mužova.

Mor a Božie odpustenie

10Keď Dávid sčítal ľud, rozbúšilo sa mu srdce. Dávid povedal Jahvemu: "Veľmi som zhrešil, že som to urobil. Jahve, teraz, prosím, odpusť tento hriech svojmu sluhovi, lebo som urobil veľkú hlúposť."
11Keď Dávid ráno vstal, Jahve prehovoril k prorokovi Gadovi, Dávidovmu vidcovi, toto slovo: 12"Choď povedať Dávidovi: Takto hovorí Jahve. Predkladám ti troje: vyvoľ si jedno z nich a to ti urobím." 13Gad teda išiel k Dávidovi a oznámil mu toto: "Má prísť na tvoju krajinu trojročný hlad? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi, ktorí ťa budú prenasledovať? Alebo má byť po tri dni mor v tvojej krajine? Teraz uvažuj a rozhodni, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal." 14Dávid povedal Gadovi: "Som vo veľkej úzkosti. Nuž upadnime do Jahveho rúk, lebo jeho milosrdenstvo je veľké, len nech neupadnem do ľudských rúk." 15Dávid si teda vybral mor. Bol práve čas žatvy pšenice. Jahve poslal mor na Izrael od rána až po určený čas, pohroma zasiahla ľud a sedemdesiattisíc mužov z ľudu zomrelo od Danu po Beer-Šebu. 16Anjel vystrel ruku proti Jeruzalemu, aby ho zničil, ale Jahvemu bolo ľúto toho zla a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: "Dosť, teraz stiahni ruku!" Jahveho anjel bol práve pri humne Araunu Jebuzejského. 17Keď Dávid videl anjela, ako bije ľud, povedal Jahvemu: "Hľa, ja som zhrešil, ja som sa previnil, ale tieto ovce, čo tie urobili? Prosím, nech tvoja ruka postihne mňa a moju rodinu!"

Postavenie oltára

18V ten deň prišiel Gad k Dávidovi a povedal mu: "Choď hore a postav oltár Jahvemu na humne Araunu Jebuzejského!"
19A Dávid šiel podľa Gadovho slova, ako rozkázal Jahve. 20Arauna sa pozrel a videl kráľa a jeho dôstojníkov prichádzať k sebe. Arauna práve mlátil obilie. 21Arauna vyšiel a prestrel sa pred kráľom tvárou k zemi. Arauna sa pýtal: "Prečo prichádza kráľ, môj pán, k svojmu sluhovi?" Dávid odpovedal: "Kúpiť od teba toto humno a postaviť oltár Jahvemu, aby sa pohroma odvrátila od ľudu." 22Arauna povedal Dávidovi: "Nech kráľ, môj pán, vezme a obetuje, čo uzná za dobré! Pozri, tu sú voly na celopal, mlátiace vlačuhy a volské jarmá na drevo. 23Služobník kráľa, môjho pána, dá kráľovi všetko!" A Arauna povedal kráľovi: "Nech Jahve, tvoj Boh, prijme tvoju obetu!" 24Ale kráľ odpovedal Araunovi: "Nie tak! Chcem to kúpiť od teba za príslušnú cenu. Nemôžem predsa obetovať Jahvemu celopaly, ktoré ma nestoja nič!" A Dávid kúpil humno a voly za päťdesiat šeklov striebra. 25Dávid tam postavil oltár Jahvemu a obetoval celopaly a obety spoločenstva. Potom sa Jahve zmiloval nad krajinou a pohroma sa odvrátila do Izraela.