18. kapitola
Porážka Absolonovej strany
1 Dávid urobil prehliadku vojska, ktoré bolo s ním, a ustanovil nad ním tisícnikov a stotníkov. 2 Potom rozdelil vojsko na tri časti: tretinu podriadil Joabovi, tretinu Abišajovi, synovi Ceruje, Joabovmu bratovi, a tretinu Gaťanovi Ittajovi. Potom Dávid povedal vojakom: "Aj ja pôjdem s vami do boja." 3 Ale vojsko odpovedalo: "Ty nesmieš ísť, lebo ak by sme my museli utekať, na nás im nebude veľa záležať, ba keby z nás aj polovica zomrela, na tom im nebude záležať, ale ty si ako desaťtisíc z nás; lepšie bude, keď budeš pripravený pomáhať nám z mesta." 4 Kráľ im povedal: "Urobím, ako uznáte za dobré." Kráľ sa postavil ku bráne a celé vojsko vychádzalo po stovkách a tisíckach. 5 Kráľ prikázal Joabovi, Abišajovi a Ittajovi: "S mladým Absolonom kvôli mne zaobchádzajte šetrne!" A celé vojsko počulo, čo kráľ prikazoval všetkým veliteľom o Absolonovi. 6 Vojsko vytiahlo do poľa proti Izraelu a bitka sa strhla v Efraimskom lese. 7 Dávidovi vojaci tam porazili izraelské vojsko; tá porážka bola taká veľká, že tam zahynulo dvadsaťtisíc mužov. 8 Boj sa rozšíril po celom kraji a v ten deň les pohltil z vojska viac ako meč. Absolonova smrť
9 Tu niekoľkí Dávidovi vojaci zazreli Absolona. Absolon sa niesol na mulici a keď mulica podbehla pod konáre veľkého dubu, zachytil sa hlavou na dube, takže zostal visieť medzi nebom a zemou. Ale mulica, ktorá bola pod ním, odbehla. 10 Ktosi to videl a oznámil Joabovi: "Videl som Absolona visieť na dube." 11 Joab povedal mužovi, ktorý mu to oznámil: "Keď si ho videl, prečo si ho hneď tam nezrazil k zemi? A ja by som ti bol dal desať strieborných a jeden opasok." 12 Ale ten muž odpovedal Joabovi: "Aj keby si mi bol na ruku odčítal tisíc strieborných, nebol by som vztiahol ruku na kráľovho syna; lebo sme počuli, ako kráľ prikazoval tebe, Abišajovi a Ittajovi: ‚Kvôli mne šetrite mi syna Absolona!‘ 13 Keby som mu bol zadal zradný úder, kráľ by sa to bol dozvedel a ty by si bol stál stranou." 14 Vtedy povedal Joab: "Nebudem tu strácať svoj čas s tebou!" Vzal do ruky tri kopije a vrazil ich do srdca Absolonovi, ktorý visel živý na dube. 15 Vtedy desať mládencov, Joabových zbrojnošov, obklopilo Absolona, bili ho, až ho usmrtili. 16 Potom Joab zatrúbil na roh a vojsko prestalo prenasledovať Izrael, lebo Joab ho zastavil. 17 Absolona vzali a hodili ho v lese do veľkej jamy a nahádzali na neho veľmi veľkú hŕbu skál. A celý Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu. 18 Absolon si ešte za svojho života postavil pamätný stĺp v Kráľovskom údolí, lebo si povedal: "Nemám syna, aby zachoval pamiatku môjho mena." A tomu stĺpu dal svoje meno. Ešte dnes ho volajú Absolonov pomník. Dávidovi donesú správy
19 Achimas, Sadokov syn, povedal: "Odbehnem a oznámim kráľovi túto dobrú zvesť, že Jahve mu prisúdil spravodlivosť, keď ho vyslobodil z rúk jeho nepriateľov." 20 Ale Joab mu povedal: "Dnes by si nebol poslom radostnej zvesti, ale radostnú správu podáš v iný deň; pretože zomrel kráľov syn." 21 Potom Joab povedal Kušijcovi: "Choď, oznám kráľovi, čo si videl!" Kušijec sa vrhol tvárou na zem pred Joabom a odbehol. 22 Ale Sadokov syn Achimas naliehal na Joaba: "Nech sa stane hocičo, pobežím aj ja za Kušijcom." Joab povedal: "Prečo chceš i ty bežať, syn môj? Nedostaneš za to nijakú odmenu." 23 Odpovedal mu: "Nech sa stane čokoľvek, ja pobežím." Joab mu povedal: "Bež teda!" Achimas bežal cez Jordánsku rovinu a predbehol Kušijca. 24 Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ vyšiel na plochú strechu brány na hradby a keď sa zadíval do diaľky, videl, že akýsi chlap beží samotný. 25 Pozorovateľ zavolal na kráľa a oznámil mu to. Kráľ povedal: "Keď je sám, to znamená, že má dobrú zvesť na perách." Bežec sa stále približoval. 26 Pozorovateľ videl bežať iného človeka a pozorovateľ, ktorý bol nad bránou, skríkol: "Pozrite, zasa beží nejaký muž samotný!" A Dávid povedal: "Aj to je posol radostnej zvesti." 27 Pozorovateľ povedal: "Vidím, že prvý beží tak, ako behá Sadokov syn Achimas." Kráľ povedal: "Je to dobrý mládenec a prichádza s dobrou zvesťou." 28 Achimas sa priblížil ku kráľovi a povedal: "Pokoj ti!" Hodil sa tvárou na zem pred kráľom a potom pokračoval: "Nech je oslávený Jahve, tvoj Boh, ktorý ti vydal ľudí, čo pozdvihli ruku proti kráľovi, môjmu pánovi!" 29 Kráľ sa opýtal: "Dobre sa vodí môjmu synovi Absolonovi?" A Achimas odpovedal: "Videl som veľký kričiaci zástup vo chvíli, keď kráľov služobník Joab posielal mňa, tvojho služobníka, ale neviem, čo to bolo." 30 Kráľ mu povedal: "Odstúp a staň si sem!" I odstúpil a stál. 31 Vtom prišiel Kušijec a povedal: "Dobrú zvesť dostáva kráľ, môj pán. Jahve ti dnes prisúdil spravodlivosť, vyslobodil ťa z rúk všetkých, ktorí povstali proti tebe." 32 Kráľ sa opýtal Kušijca: "Môjmu synovi Absolonovi sa vodí dobre?" A Kušijec odpovedal: "Nech osud tohto mladého človeka stihne nepriateľov kráľa, môjho pána, a všetkých, ktorí zločinne povstali proti tebe!"