Predchádzajúca kapitola

16. kapitola

Dávid a Ciba

1 Keď Dávid trocha zašiel za vrchol, tu mu šiel naproti Meribaalov sluha Ciba s párom osedlaných oslov, ktoré niesli dvesto chlebov, sto strapcov sušených hrozien, stovku zrelého ovocia a mech vína.
2 Kráľ sa opýtal Cibu: "Načo ti to bude?" Ciba odpovedal: "Osly sú pre kráľovskú rodinu na jazdenie, chlieb a ovocie mládencom na nasýtenie a víno na občerstvenie unavených v púšti." 3 Kráľ sa opýtal: "A kde je syn tvojho pána?" Ciba odpovedal kráľovi: "Veru, zostal v Jeruzaleme, lebo si myslí: Dnes mi izraelský dom vráti kráľovstvo môjho otca." 4 Nato povedal kráľ Cibovi: "Všetko, čo mal Meribaal, je tvoje." Ciba povedal: "Klaniam sa! Kiež by som bol hodný tvojej priazne, môj pán, kráľ!"

Šimei preklína Dávida

5 Keď kráľ Dávid došiel do Bachurimu, práve odtiaľ vychádzal človek z toho istého rodu ako Šaul, menom Šimei, Gerov syn, a ako vychádzal, stále preklínal.
6 Hádzal kamene do Dávida a do všetkých sluhov kráľa Dávida, hoci celé vojsko a všetci hrdinovia šli po jeho pravej a ľavej strane. 7 Šimei, keď ho preklínal, hovoril takto: "Utekaj, utekaj, krvavý chlap, naničhodník! 8 Jahve na teba uvalil všetku krv Šaulovho domu, ktorého trónu si sa zmocnil. A tak Jahve dal kráľovstvo do rúk tvojho syna Absolona. Teraz si ty v nešťastí, ktoré si zasluhuješ, lebo si krvavý chlap." 9 Nato Abišaj, Cerujin syn, povedal kráľovi: "Čo má tento zdochnutý pes preklínať kráľa, môjho pána? Dovoľ, idem a odtnem mu hlavu." 10 Ale kráľ odpovedal: "Čo chcete odo mňa, synovia Ceruje? Nech si preklína! Lebo ak mu Jahve rozkázal: ‚Preklínaj Dávida,‘ kto mu môže povedať: ‚Prečo tak robíš?‘" 11 Dávid povedal Abišajovi a všetkým svojim sluhom: "Keď môj syn, ktorý vyšiel z môjho života, siaha mi na život, čím viac teraz tento Benjamínovec? Nechajte ho preklínať, ak mu to Jahve rozkázal. 12 Azda Jahve zhliadne na moje trápenie a odplatí mi dobrým za dnešné preklínanie." 13 Dávid a jeho muži išli ďalej cestou. Šimei šiel súbežne po úbočí vrchu, idúcky stále preklínal, hádzal kamenec a víril prach. 14 Kráľ a všetok ľud, ktorý šiel s ním, prišli unavení k Jordánu a tam si odpočinuli.

Chušaj pri Absolonovi

15 Absolon prišiel do Jeruzalema so všetkými svojimi mužmi Izraela a Achitofel bol s ním.
16 Keď Dávidov priateľ, Arkijec Chušaj, prišiel k Absolonovi, povedal mu: "Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!" 17 Absolon povedal Chušajovi: "To je oddanosť tvojmu priateľovi? Prečo si nešiel so svojím priateľom?" 18 Chušaj odpovedal Absolonovi: "Nie, pretože budem s tým a zostanem s tým, koho si vyvolil Jahve a tento ľud a všetci izraelskí mužovia. 19 Napokon, komu to mám slúžiť? Či nie jeho synovi? Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť tebe."

Absolon a Dávidove vedľajšie ženy

20 Absolon povedal Achitofelovi: "Poraďte sa, čo máme robiť?"
21 Achitofel odpovedal Absolonovi: "Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal strážiť palác. Celý Izrael sa dozvie, že si sa zošklivil svojmu otcovi, a všetci, ktorí sú s tebou, dostanú odvahu." 22 Preto postavili Absolonovi stan na plochej streche paláca a Absolon verejne pred celým Izraelom vošiel k vedľajším ženám svojho otca. 23 Achitofelova rada, ktorú dával v tých časoch, bola cenená ako slovo, ktoré dostali, keď sa dopytovali Boha. Za takú platila každá Achitofelova rada, ako u Dávida, tak u Absolona.