Predchádzajúca kapitola

15. kapitola

Absolonove intrigy

1 Ale potom si Absolon zadovážil voz a kone; a päťdesiat chlapov bežalo pred ním.
2 Absolon vstával včasráno a postavil sa na okraj cesty vedúcej do mestskej brány. Každého, kto mal nejaký spor a prichádzal ku kráľovi na súd, Absolon oslovil a pýtal sa: "Z ktorého mesta si?" On odpovedal: "Tvoj sluha je z jedného izraelského kmeňa." 3 Nato mu Absolon povedal: "Pozri, tvoja vec je dobrá a spravodlivá, ale u kráľa nemáš nikoho, kto by ťa vypočul." 4 Absolon pokračoval: "Keby mňa ustanovili za sudcu v krajine, všetci, čo majú nejaký spor alebo súd, prichádzali by ku mne a ja by som im dopomohol ku spravodlivosti." 5 A keď sa niekto k nemu priblížil a chcel sa pred ním hodiť na tvár, Absolon vystrel ruku, zachytil ho a pobozkal. 6 Tak sa Absolon správal ku všetkým Izraelcom, ktorí prichádzali ku kráľovi na súd. Tak Absolon ľstivo získaval srdcia izraelských mužov.

Absolonova vzbura

7 Po štyroch rokoch povedal Absolon kráľovi: "Dovoľ, aby som šiel do Chebronu splniť svoj sľub, ktorý som urobil Jahvemu.
8 Lebo keď som ja, tvoj sluha, býval v Gešure v Aramejsku, urobil som tento sľub: Ak ma Jahve privedie späť do Jeruzalema, prinesiem Jahvemu obetu v Chebrone." 9 Kráľ mu povedal: "Choď v pokoji!" On sa ihneď vydal na cestu do Chebronu. 10 Absolon rozoslal poslov ku všetkým izraelským kmeňom s odkazom: "Keď začujete hlas rohu, volajte: Absolon sa stal kráľom v Chebrone!" 11 S Absolonom išlo z Jeruzalema dvesto mužov, boli pozvaní a išli dobromyseľne, nič netušiac. 12 Absolon poslal pod Dávidovho radcu Achitofela Gilonského z jeho mesta Gila a mal ho pri sebe, keď obetoval obety. Sprisahanie mohutnelo a ľud šiel v čoraz väčšom počte s Absolonom.

Dávidov útek

13 K Dávidovi prišiel posol so správou: "Srdcia Izraelcov sa priklonili k Absolonovi."
14 Dávid povedal všetkým svojim sluhom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: "Dajme sa na cestu, utečme! Inak neunikneme pred Absolonom. Ponáhľajte sa, lebo on môže na nás zaútočiť a privedie na nás nešťastie a mesto vyvraždí ostrím meča." 15 Kráľovi sluhovia mu odpovedali: "Nech sa stane všetko, ako chce náš pán, kráľ, my sme k tvojim službám." 16 Kráľ vyšiel pešo s celou svojou rodinou; kráľ nechal desať vedľajších žien strážiť dom. 17 Tak šiel kráľ a všetok ľud pešo, až sa zastavili pri poslednom dome. 18 Všetci jeho sluhovia kráčali po jeho boku. Všetci Keretejci, všetci Peletejci, Ittaj a všetci Gaťania, ktorí prišli za ním z Gatu, šesťsto mužov, pochodovali pred kráľom. 19 Kráľ povedal Gaťanovi Ittajovi: "Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň s kráľom, veď si cudzinec a vyhnanec zo svojho domova. 20 Len včera si prišiel, a dnes ťa mám nechať blúdiť s nami? Ja pôjdem, kam pôjdem. Vráť sa a vezmi so sebou aj svojich bratov a nech ti Jahve preukáže milosť a vernosť!" 21 Ale Ittaj odpovedal kráľovi: "Ako že žije Jahve a ako že žije môj pán, kráľ, kdekoľvek bude môj pán, kráľ, zomierať alebo žiť, tam budem aj ja, tvoj sluha." 22 Dávid povedal Ittajovi: "Dobre, poď teda!" Gaťan Ittaj šiel a s ním všetci jeho mužovia s ich rodinami. 23 Krajina sa ozývala plačom. Kráľ prešiel cez potok Kidron a všetok ľud tiahol smerom na púšť.

Osud archy zmluvy

24 Bol tam aj Sadok a všetci Leviti nesúci Božiu archu. Božiu archu zložili pred Ebjatara, kým všetok ľud nevyšiel z mesta.
25 Kráľ povedal Sadokovi: "Zanes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem milosť v Jahveho očiach, privedie ma späť a dá mi vidieť ju i svoj príbytok. 26 Ale ak povie: ‚Nepáčiš sa mi,‘ tu som, nech mi urobí, ako uzná za dobré." 27 Kráľ povedal Sadokovi: "Pozrite, ty a Ebjatar vráťte sa v pokoji do mesta a vaši dvaja synovia s vami, tvoj syn Achimas i Ebjatarov syn Jonatan. 28 Pozrite, ja sa zdržím pri prechodoch na púšti, kým nepríde od vás odkaz." 29 Sadok a Ebjatar teda zaniesli Božiu archu do Jeruzalema a zostali tam.

Dávid si zaistí Chušajovu pomoc

30 Dávid s plačom vystupoval na Olivovú horu, so zahalenou hlavou a s bosými nohami, a všetok ľud, ktorý ho sprevádzal, mal zahalenú hlavu a ako vystupoval, plakal.
31 Dávida upozornili, že Achitofel je medzi sprisahancami s Absolonom, a Dávid povedal: "Jahve, prosím ťa, zmar Achitofelove rady!" 32 Keď Dávid došiel na vrchol, na ktorom sa klaniavali Bohu, šiel proti nemu Arkijec Chušaj, Dávidov priateľ, tuniku mal roztrhnutú a hlavu posypanú zemou. 33 Dávid mu povedal: "Ak pôjdeš so mnou, budeš mi na ťarchu. 34 Ale ak sa vrátiš do mesta a povieš Absolonovi: ‚Budem tvojím sluhom, môj pán, kráľ; predtým som slúžil tvojmu otcovi, teraz budem slúžiť tebe,‘ môžeš v môj prospech zmariť Achitofelovu radu. 35 Či tam nebudú s tebou kňazi Sadok a Ebjatar? Povedz im všetko, čo počuješ v kráľovskom paláci, oznám to kňazom Sadokovi a Ebjatarovi. 36 Oni majú so sebou svojich dvoch synov, Sadok Achimasa a Ebjatar Jonatana: po nich mi odkážete všetko, čo počujete." 37 Dávidov priateľ Chušaj prišiel do mesta v čase, keď Absolon prichádzal do Jeruzalema.