13. kapitola
Amnon zneuctí svoju sestru Tamar
1Potom sa stalo toto: Dávidov syn Absolon mal krásnu sestru, ktorá sa volala Tamar, a Amnon, Dávidov syn, sa do nej zamiloval. 2Amnon sa sužoval, že až ochorel pre svoju sestru Tamar, lebo bola pannou a Amnonovi sa zdalo nemožné dopustiť sa niečoho voči nej. 3Amnon mal priateľa menom Jonadab, syna Dávidovho brata Šimeu. Jonadab bol veľmi prefíkaný človek. 4Povedal mu: "Prečo ty, kráľovský syn, zo dňa na deň chradneš? Nemohol by si mi to povedať?" Amnon mu povedal: "Milujem Tamar, sestru svojho brata Absolona." 5Jonadab mu povedal: "Ľahni si na lôžko a rob sa chorým. Keď ťa príde tvoj otec pozrieť, povedz mu: ‚Dovoľ, aby prišla moja sestra Tamar a dala mi niečo jesť; nech pripraví pokrm pred mojimi očami, aby som to videl a jedol z jej ruky.‘" 6Amnon si teda ľahol a robil sa chorým. Keď ho kráľ prišiel pozrieť, Amnon povedal kráľovi: "Dovoľ, aby prišla moja sestra Tamar a pripravila pred mojimi očami pár koláčikov, chcel by som jesť z jej ruky." 7Dávid poslal Tamar do paláca odkaz: "Choď do domu svojho brata Amnona a priprav mu jedlo!" 8Tamar išla do domu svojho brata Amnona a on ležal. Vzala cesto, zamiesila, pred jeho očami narobila koláče a koláče dala upiecť. 9Potom vzala pekáč a vysypala to pred neho, ale on nechcel jesť. Amnon povedal: "Pošlite všetkých preč z mojej izby!" A všetci odišli preč. 10Nato Amnon povedal Tamar: "Prines mi to jedlo do vnútornej izbičky, chcem to jesť z tvojej ruky." Tamar vzala koláče, ktoré napiekla, a zaniesla ich svojmu bratovi Amnonovi do vnútornej izbičky. 11Keď mu však podávala jesť, chytil ju a povedal jej: "Poď, ľahni si ku mne, sestra moja!" 12Ona mu odpovedala: "Nie, brat môj, nezneucti ma! Také veci v Izraeli nerobíme. Nepáchaj túto nehanebnosť! 13Kde sa podejem od hanby? A ty budeš ako dajaký nehanebník v Izraeli! Ale prehovor s kráľom. On ma tebe neodoprie." 14Ale on ju nechcel počúvať, premohol ju, znásilnil ju a ležal s ňou. 15Potom Amnona zachvátil veľmi veľký odpor voči nej. Odpor, ktorý k nej pociťoval, bol väčší ako láska, ktorou ju predtým miloval. Skríkol na ňu: "Vstaň a choď!" 16Ona mu povedala: "Nie, brat môj, väčšiu krivdu mi robíš tým, že ma odháňaš, ako tým, čo si mi predtým urobil." Ale on ju nechcel počúvať. 17Zavolal mládenca, ktorý mu posluhoval, a povedal mu: "Zbav ma tejto ženy, vyhoď ju von, zamkni za ňou dvere!" 18Mala na sebe dlhé šaty s rukávmi, lebo takto sa obliekali kráľovské dcéry, panny. Mládenec ju vyhodil von a zamkol za ňou dvere. 19Tamar nabrala prachu a sypala si ho na hlavu, roztrhla si dlhé šaty s rukávmi, ktoré mala na sebe, položila si ruku na hlavu a odišla nariekajúc, kade kráčala. 20Jej brat Absolon sa jej pýtal: "To bol s tebou tvoj brat Amnon? Teraz buď ticho, sestra moja, je to tvoj brat, neber si túto vec k srdcu." Tamar zostala v dome svojho brata Absolona opustená. 21Keď sa kráľ Dávid o tom všetkom dopočul, veľmi sa rozhneval, ale nechcel zapríčiniť bolesť svojmu synovi Amnonovi, mal ho rád, lebo bol jeho prvorodený. 22A Absolon nepovedal Amnonovi ani slovo, ani v zlom, ani v dobrom, lebo Absolon nenávidel Amnona, pretože zneuctil jeho sestru Tamar.Absolon dá zavraždiť Amnona a potom utečie
23Po dvoch rokoch bolo u Absolona strihanie oviec v Baal-Chacore, ležiacom blízko Efraima, a Absolon tam pozval všetkých kráľovských synov. 24Absolon prišiel ku kráľovi a povedal: "Pozri, kráľ, u mňa je strihanie oviec, mohol by si ty a tvoji hodnostári prísť ku mne?" 25Kráľ odpovedal Absolonovi: "Nie, syn môj, netreba, aby sme išli všetci a boli ti na ťarchu." Absolon naňho naliehal, ale on nechcel ísť a prepustil ho s požehnaním. 26Absolon odpovedal: "Dovoľ aspoň, aby môj brat Amnon išiel s nami." Kráľ mu odpovedal: "Prečo by mal ísť s tebou?" 27Ale Absolon naň naliehal, takže poslal s ním Amnona a všetkých kráľovských synov. Absolon pripravil kráľovskú hostinu 28a svojim sluhom dal tento rozkaz: "Dávajte pozor! Keď bude Amnonovi srdce rozjarené vínom a keď vám rozkážem: "Udrite Amnona!" – zabite ho, nebojte sa, veď som vám to ja rozkázal. Buďte zmužilí a udatní!" 29Absolonovi sluhovia urobili s Amnonom, ako im Absolon prikázal. Nato všetci kráľovskí synovia vyskočili, každý nasadol na svoju mulicu a utiekli. 30Kým ešte boli na ceste, došla k Dávidovi správa: "Absolon pobil všetkých kráľovských synov, neostal z nich ani jeden!" 31Nato kráľ vstal, roztrhol si rúcho a prestrel sa na zem. Všetci jeho hodnostári stáli s roztrhnutým rúchom. 32Nato sa ozval Jonadab, syn Dávidovho brata Šimeu, a povedal: "Nech si môj pán nemyslí, že pobili všetkých mládencov, kráľovských synov, lebo iba Amnon je mŕtvy: Absolon to sľúbil ešte toho dňa, keď Amnon zneuctil jeho sestru Tamar. 33Nuž nech si to môj pán, kráľ, nemyslí a nevraví: ‚Všetci kráľovi synovia zomreli,‘ lebo len Amnon je mŕtvy 34a Absolon utiekol." Mládenec, ktorý bol na stráži, sa pozrel a videl veľký zástup ľudí prichádzať cestou z Bachurimu. Strážnik to prišiel ohlásiť kráľovi: "Videl som ľudí prichádzať cestou z Bachurimu po úpätí vrchu." 35Vtedy Jonadab povedal kráľovi: "To prichádzajú kráľovskí synovia; je tak, ako som ja, tvoj sluha, povedal." 36Sotva to dopovedal, už prišli kráľovi synovia, dali sa kričať a plakať; aj kráľ a jeho hodnostári tiež veľmi plakali. 37Absolon utiekol, odobral sa ku gešurskému kráľovi Talmajovi, Ammichurovmu synovi. Dávid smútil za svojím synom po celý čas.Joab vyjednáva Absolonov návrat
38Absolon utiekol a odobral sa do Gešuru; zostal tam tri roky. 39Kráľov duch sa prestal rozčuľovať na Absolona, lebo sa zmieril s Amnonovou smrťou.