9. kapitola
Koniec Antiocha Epifana
1 V tom čase sa Antiochos s hanbou vrátil z perzských krajov. 2 Vošiel totiž do mesta zvaného Persepolis a pokúšal sa olúpiť chrám a zmocniť sa mesta. Ľud sa však zbehol, chopil sa zbraní a útok odrazil. Tak sa stalo, že obyvateľstvo zahnalo Antiocha na útek a on musel s hanbou odtiahnuť. 3 Keď bol pri Ekbatanoch, dozvedel sa, čo sa stalo Nikanorovi a Timotejovi. 4 V návale hnevu si myslel, že Židia mu musia zaplatiť aj za hanbu, ktorú mu zapríčinili tí, čo ho zahnali na útek. Preto rozkázal pohoničovi, aby hnal bez zástavky, nech čím skôr urazia cestu. Zatiaľ sa už nad ním vznášal rozsudok z Neba. Veď vo svojej pýche takto vyhlásil: "Z Jeruzalema spravím cintorín Židov, keď ta dorazím." 5 Ale Pán, ktorý vidí všetko, Boh Izraela, ho zasiahol nevyliečiteľnou a neviditeľnou ranou. Len čo dokončil tieto slová, pochytila ho strašná bolesť čriev, ukrutné muky vnútorností. 6 Bolo to veľmi spravodlivé, lebo on týral vnútornosti iných mnohými a nezvyklými mukami. 7 Zo svojej nadutosti nič nepoľavil; naplnený pýchou sršal proti Židom ohňom svojej zlosti. Kázal poháňať ešte väčším cvalom a vtedy sa stalo, že spadol z voza, ktorý šialene uháňal, a pri páde utrpel taký úraz, že si zmrzačil všetky údy. 8 On, ktorý si vo svojej nadľudskej namyslenosti myslel, že môže rozkazovať morským vlnám, a ktorý si myslel, že na váhach odváži aj tie najvyššie vrchy, ležal na zemi a odnášali ho na nosidlách. Tým dokazoval pred očami všetkých Božiu moc 9 natoľko, že oči bezbožníka sa hemžili červami a že jeho mäso ešte zaživa v zdrapoch odpadávalo v hrozných bolestiach a nakoniec zo zápachu tejto hniloby bolo celému vojsku nevoľno. 10 Toho, ktorý sa len krátko predtým nazdával, že sa môže dotýkať nebeských hviezd, nemohol nikto zniesť pre neznesiteľne ťažký smrad. 11 Ťažko zasiahnutý sa začal zbavovať svojej veľkej pýchy a pod Božím bičom vstupovať do seba, keďže bolesti sa stupňovali každým okamihom. 12 A keď už ani sám nemohol zniesť svoj zápach, priznal: "Je spravodlivé podriadiť sa Bohu a pre smrteľníka nenamýšľať si, že je rovný Bohu." 13 Ale tento podliak sa modlil k Pánovi, ktorý s ním už nemal súcit, 14 a sľuboval, že sväté mesto, ku ktorému sa predtým tak ponáhľal, aby ho zrovnal so zemou a obrátil na cintorín, vyhlási za slobodné mesto, 15 že všetkých Židov urobí rovnými s Aténčanmi, tých, ktorých nepovažoval za hodných pohrebu, ale mali byť pohodení aj so svojimi deťmi dravým vtákom alebo divým zverom, 16 že svätý Chrám ozdobí najkrajšími darmi, Chrám, ktorý predtým okradol, že mu dvojnásobne nahradí všetky sväté nádoby a že výdavky na obety uhradí z vlastných dôchodkov, 17 napokon, že on sám sa stane Židom a pochodí celý obývaný svet a bude hlásať Božiu moc. List Antiocha Židom
18 Keď bolesti nijako neprestávali, lebo naň doľahol spravodlivý Boží rozsudok, v zúfalstve nad sebou napísal Židom nižšie uvedený list vo forme odprosenia, ktorý znel takto: 19 "Mojim vzácnym Židom, občanom, Antiochos, kráľ a stratég: pozdrav, zdravie, dokonalé šťastie. 20 Ak sa máte dobre, vy aj vaše deti, a vaše záležitosti sa daria podľa vašich želaní, my za to vzdávame veľmi veľkú vďaku. 21 Čo sa mňa týka, ležím bezmocne na posteli, ale s láskou si na vás spomínam. Keď som sa vracal z perzských krajov, postihla ma ťažká choroba; preto som pokladal za potrebné postarať sa o bezpečnosť všetkých. 22 Nestrácam nádej nad sebou, lebo mám pevnú dôveru, že z tejto choroby vyviaznem. 23 Ale mysliac na to, ako môj otec zakaždým, keď pozdvihol zbraň v horských krajoch, určil si nástupcu, 24 keby sa niečo neočakávané prihodilo alebo sa rozšíril nejaký nepríjemný chýr, aby obyvatelia vedeli, komu bolo zanechané vedenie záležitostí krajiny. 25 Ďalej mám na zreteli, že panovníci blízko pri nás a susedia nášho kráľovstva len číhajú na vhodnú príležitosť a čakajú, čo sa stane, určil som za kráľa svojho syna Antiocha, ktorého som viackrát, keď som prechádzal horskými satrapiami, zveroval a odporúčal viacerým z vás. Napísal som mu list, ktorého odpis pripájam. 26 Preto vás žiadam a prosím, aby ste pamätali na dobrodenia, ktoré ste dostali odo mňa, či už spoločne alebo jednotlivo, a aby ste zachovali svoju priazeň mne a môjmu synovi. 27 Som presvedčený, že on bude láskavo a ľudsky sledovať moje úmysly a že si s vami dobre porozumie." 28 Tak tento vrah a bohorúhač dokončil svoj život v strašných bolestiach, v podobných, aké iným spôsoboval, zomrel biedne v horách, ďaleko od svojej krajiny. 29 Jeho telo priniesol Filip, jeho dôverný priateľ. Ale potom odišiel do Egypta k Ptolemaiovi Filometorovi, lebo sa obával Antiochovho syna.