8. kapitola
1 Júda Makabej a jeho druhovia prichádzali tajne do dedín, zvolávali svojich súkmeňovcov, zhromažďovali okolo seba tých, čo zostali verní židovstvu, a tak ich zhromaždili šesťtisíc. 2 Prosili Pána, aby zhliadol na svoj ľud, od všetkých šliapaný, aby sa zľutoval nad Chrámom znesväteným bezbožnými ľuďmi, 3 aby sa zmiloval nad mestom, ktoré malo byť zničené a zrovnané so zemou, aby vypočul krv, ktorá volá k nemu, 4 aby sa tiež rozpomenul na zločinné vraždenie nevinných detí, tiež aby potrestal rúhania prednášané proti jeho menu. 5 Keď Makabej zorganizoval svoje vojsko, pohania mu už nemohli odolať, lebo Pánov hnev sa obrátil na milosrdenstvo. 6 Nečakane prepadával mestá a dediny a vypaľoval ich; obsadzoval výhodné postavenia a nepriateľom zapríčiňoval veľmi veľké straty. 7 Takéto prepady robil najmä pod rúškom noci. Chýr o jeho udatnosti sa šíril na všetky strany. Nikanorova a Gorgiášova výprava
8 Keď Filip videl, že Júda sa postupne vzmáhal a získaval čoraz častejšie úspechy, napísal Ptolemaiovi, miestodržiteľovi Celosýrie a Fenície, aby prišiel na pomoc vo veci kráľovských záujmov. 9 Ten hneď vybral Nikanora, Patroklovho syna, ktorý mal hodnosť prvého priateľa kráľa. Kráľ ho poslal ihneď na čele nie menej ako dvadsaťšesťtisíc chlapov z rozličných národov, aby vyhubil celý židovský národ. Pridelil mu Gorgiáša, generála z povolania, skúseného vo vedení vojny. 10 Nikanor počítal, že odpredajom židovských zajatcov pokryje dvetisíc talentov, daň, ktorú mal kráľ odviesť Rimanom. 11 Hneď rozoslal do prímorských miest výzvu, aby prišli na nákup židovských otrokov, sľubujúc deväť otrokov za jeden talent. Vtedy nemal tušenie, aký trest ho má za to postihnúť od Všemohúceho. 12 Júda sa dozvedel o Nikanorovom príchode. Keď oznámil svojim, že sa blíži nepriateľské vojsko, 13 bojazliví a tí, ktorí nemali vieru v Božiu spravodlivosť, zutekali do iných miest. 14 Iní predávali všetko, čo mali, a modlili sa k Pánovi, aby ich vyslobodil od bezbožného Nikanora, ktorý ich predal ešte skôr, než sa v boji zrazili: 15 ak nie kvôli nim, aspoň pre zmluvy uzavreté s ich otcami a najmä preto, lebo sami nosili jeho meno, vznešené a plné majestátu. 16 Makabej teda zhromaždil svojich ľudí počtom šesťtisíc, povzbudzoval ich, aby sa nebáli nepriateľov a nestarali sa o množstvo pohanov, ktorí ich nespravodlivo napádajú, ale aby hrdinsky bojovali. 17 Nech majú pred očami bezprávie, spáchané proti svätému Chrámu, hanebné zaobchádzanie s potupeným mestom a napokon zrušenie zdedeného poriadku. 18 Dodal: "Oni sa spoliehajú na zbrane a na svoju odvahu, my zasa dôverujeme Bohu, Všemohúcemu, ktorý môže v okamihu zničiť tých, čo proti nám tiahnu, a s nimi celý svet." 19 Vypočítal im prípady, keď Boh pomáhal ich predkom: ako za Sennacheriba zahynulo stoosemdesiatpäťtisíc nepriateľov, 20 ako v Babylone v bitke proti Galaťanom všetkých Židov, ktorí sa zúčastnili boja, nebolo viac ako osemtisíca so štyrmi tisícmi Macedónčanov, ktorí vtedy ustupovali, vtedy tých osemtisíc s pomocou, ktorej sa im dostalo z Neba, zničilo stodvadsaťtisíc nepriateľov a odnieslo si veľkú korisť. 21 Týmito slovami im dodal odvahy, že boli pripravení aj zomrieť za Zákon a za vlasť. Potom rozdelil vojsko na štyri oddiely. 22 Na čelo jednotlivých oddielov postavil svojich bratov Šimona, Jozefa a Jonatana, každému podriadil tisícpäťsto mužov. 23 Okrem toho rozkázal Ezdriášovi, aby čítal svätú knihu, potom vydal ako heslo: "S Božou pomocou!". Stal si na čelo prvého oddielu a napadol Nikanora. 24 Všemohúci Boh im bol na pomoci, takže pobili vyše deväťtisíc nepriateľov, väčšiu časť Nikanorovho vojska poranili alebo zmrzačili a všetkých zahnali na útek. 25 Peniaze tých, čo ich prišli kupovať, padli do ich rúk. Prenasledovali ich dosť ďaleko, ale vrátili sa, lebo čas súril. 26 Bol totiž predvečer soboty, preto ich ďalej neprenasledovali. 27 Pozbierali zbrane nepriateľov, pobrali korisť a oddali sa sväteniu soboty, nesmierne chválili a velebili Pána, ktorý ich zachránil a na tento deň určil prvý prejav svojej milosrdnej pomoci. 28 Po sobote rozdelili časť koristi tým, ktorých prenasledovanie poškodilo, vdovám a sirotám, oni sami a ich deti si rozdelili ostatok. 29 Keď to dokončili, konali spoločnú modlitbu a prosili milosrdného Pána, aby sa úplne zmieril so svojimi sluhami. Porážka Timoteja a Bakchida
30 Merali sa aj s vojskami Timoteja a Bakchida, pobili z nich vyše dvadsaťtisíc a zmocnili sa vysokopostavených pevností. Veľkú korisť rozdelili na dve rovnaké časti, jednu pre seba, druhú pre obete prenasledovania, siroty a vdovy, nezabúdali ani na starcov. 31 Ich zbrane starostlivo pozbierali a uložili na vhodných miestach. Ostatnú korisť doniesli do Jeruzalema. 32 Zabili fylarcha, ktorý bol v Timotejovom sprievode, najzločinnejšieho muža, lebo zapríčinil Židom nejednu krivdu. 33 Pri oslavách víťazstva vo vlasti upálili tých, čo podložili oheň pod sväté brány a utiekli s Kalistenom do toho istého domčeka, a tak dostali primeranú odmenu za svoju bezbožnosť. Nikanorov útek a vyznanie
34 Trojnásobne zločinný Nikanor, ktorý priviedol tisíc kupcov na predaj Židov, 35 bol s Pánovou pomocou pokorený tými, ktorých nemal za nič. Nikanor si musel vyzliecť svoj generálsky odev, oddeliac sa od všetkých ostatných sťa utečený otrok bežal cez polia, a tak došiel do Antiochie. Mal mimoriadne šťastie, hoci jeho vojsko bolo zničené. 36 A ten, ktorý sľúbil Rimanom, že im vyrovná daň z predaja jeruzalemských zajatcov, vyhlásil, že Židia majú ochrancu, že Židia sú nezraniteľní, lebo sa pridŕžajú zákonov, ktoré im dal On.