6. kapitola
Zavedenie pohanských obradov
1 Onedlho nato poslal kráľ Aténčana Geronta donucovať Židov, aby zanechali zákony svojich otcov a svoj život neriadili Božími zákonmi. 2 Mal znesvätiť jeruzalemský chrám a zasvätiť ho Diovi Olympskému a garizimský chrám Diovi Pohostinnému, ako si to žiadali miestni obyvatelia. 3 Ťažký a neznesiteľný pre všetkých bol tento príval zla. 4 Pohania naplnili Chrám hýrením a orgiami, zabávali sa tam so smilnicami, mali styk so ženami na posvätných nádvoriach a donášali tam zakázané veci. 5 Zápalný oltár bol plný nedovolených obiet, ktoré zákony zakazovali. 6 Nebolo dokonca dovolené svätiť soboty, zachovávať sviatky našich otcov, ani len priznať sa, že niekto je Žid. 7 Každý mesiac pri slávení kráľových narodenín násilne nahnali ľud na obetnú slávnosť; a na sviatok Dionýza boli nútení s hlavami ovenčenými brečtanom zúčastniť sa Dionýzovho sprievodu. 8 Na popud ľudí z Ptolemaidy bolo vydané nariadenie, aby v susedných gréckych mestách tak isto postupovali proti Židom, nútili ich k účasti na obradnej hostine 9 a zabili tých, čo odoprú prevziať grécke zvyky. Z toho všetkého sa dalo vidieť, ako blízko bolo veľké nešťastie. 10 Tak doviedli na súd dve ženy, že dali obrezať svoje deti. Verejne ich vodili po meste s deťmi zavesenými na prsiach a potom ich zhodili z mestských múrov. 11 Iní Židia sa zhromaždili v jaskyniach blízko Jeruzalema, aby tajne svätili sobotu. Boli udaní Filipovi a upálení zaživa, lebo sa nebránili z veľkej úcty pred svätosťou dňa. Prozreteľnostný zmysel prenasledovania
12 Prosím teda tých, ktorým príde do ruky táto kniha, aby sa nedali znechutiť týmito pohromami. Nech uvážia, že tieto prenasledovania nie sú na záhubu, ale na výchovu nášho národa. 13 Je znakom veľkej láskavosti nenechať hriešnikov dlhý čas bez trestu, ale trestať ich hneď. 14 U iných národov Pán čaká dlhý čas s trestom, až kým sa nenaplní miera ich hriechov; s nami sa však rozhodol zaobchádzať inak, 15 aby nás nemusel trestať neskôr, keď už naše hriechy dosiahli vrchol. 16 Preto nám nikdy neodníma svoje milosrdenstvo: svoj ľud napráva utrpením, ale ho neopúšťa. 17 Toto sme povedali, aby sme si tú pravdu uvážili. Po týchto niekoľkých slovách treba sa nám vrátiť k nášmu rozprávaniu. Eleazarovo mučeníctvo
18 Eleazar, jeden z popredných učiteľov Zákona, človek pokročilého veku a veľmi dôstojného vzhľadu, bol nútený jesť bravčové mäso, pričom mu násilne otvárali ústa. 19 Ale on si radšej volil slávnu smrť než potupný život a dobrovoľne kráčal na mučenie. 20 Ale najprv to vypľul, ako majú robiť všetci, ktorí majú odvahu odoprieť to, čo nie je dovolené požívať ani pri všetkej láske k životu. 21 Tí, ktorí mali na starosti toto rituálne jedlo, Zákonom zakázané, kvôli starej známosti vzali Eleazara stranou a kázali mu, aby si dal doniesť mäso, ktoré mal dovolené jesť, nech si ho sám pripraví a nech len predstiera, že je obetné mäso, ako kráľ rozkázal. 22 Týmto spôsobom sa vyhne smrti, využijúc ohľaduplnosť, ktorú si zaslúži ich dlhé priateľstvo. 23 Eleazar však urobil rozhodnutie hodné svojho veku, autority svojej staroby, hodné svojich úctyhodných vlasov, zbelených v ťažkej práci, hodné dokonalého života od mlada, ba nadovšetko hodné svätého a Bohom daného Zákona. Tak odpovedal ihneď: "Pošlite ma rýchlo do príbytku mŕtvych! 24 Nie je hodné nášho veku pretvarovať sa. Aby si mnohí mladí nemysleli, že deväťdesiatročný Eleazar prestúpil na pohanstvo, 25 aby aj oni nepoblúdili pre moju pretvárku a pre trošku nestáleho života. A ja by som privolal na svoju starobu iba odsúdenie a poškvrnu. 26 Keby som nateraz aj unikol ľudským mukám, rukám Všemohúceho neuniknem ani živý, ani mŕtvy. 27 Preto ak teraz mužne opustím život, ukážem sa hodným svojej staroby 28 a mladým zanechám ušľachtilý príklad krásnej smrti, dobrovoľnej a vznešenej, za úctyhodné a sväté zákony." Keď dohovoril, šiel rovno na mučenie. 29 Ale tí, ktorí ho viedli, zmenili na zlobu prívetivosť, ktorú mu predtým prejavovali, a to kvôli reči, ktorú práve povedal, lebo ju považovali za šialenstvo. 30 On už pod ranami dokonával, ešte zavzdychal a povedal: "Pán má svätú múdrosť, dobre vie, že som sa mohol oslobodiť od smrti, a teraz trpím na tele hrozné údery biča, ale vo svojej duši ich znášam s radosťou úctivej bázne pred ním." 31 Tak dokonal a zanechal svoju smrť ako vzor veľkodušnosti a pamiatku statočnosti nielen mládeži, ale aj väčšine národa.