Predchádzajúca kapitola

5. kapitola

Druhá výprava do Egypta

1 V tých časoch Antiochos pripravoval svoj druhý vpád do Egypta.
2 Stalo sa, že v celom meste sa takmer štyridsať dní zjavovali jazdci, ktorí sa preháňali vzduchom odetí v zlatých rúchach; ozbrojené vojsko zadelené do kohort. 3 Šíky jazdcov v bojových útvaroch, útoky a protiútoky z oboch strán, rachot narážajúcich štítov, lesy oštepov, tasené meče, oblak letiacich šípov, blyskot zlatej výzbroje a rozličných pancierov. 4 Preto sa všetci modlili, aby toto zjavenie bolo dobrým znamením.

Jasonov útok a Epifanovo potlačenie vzbury

5 Tu prebehol falošný chýr, že Antiochos zomrel. Jason zohnal nie menej ako tisíc chlapov a náhle zaútočil na mesto. Obrancovia na hradbách boli zatlačení a mesto zaujaté. Menelaos utiekol na hrad.
6 Jason sa oddal nemilosrdnému vraženiu vlastných spoluobčanov, neuvážiac, že úspech proti vlastným bratom bol najväčším neúspechom. On si myslel, že prináša trofeje porazených nepriateľov, a nie spoluobčanov. 7 Ale vlády sa nezmocnil a jeho úkladný útok mal hanebný koniec. Ako utečenec znova utiekol do Ammonska. 8 Napokon skončil nešťastne: arabský vládca Aretas ho uväznil, potom utiekol z jeho mesta prenasledovaný, všetkými opovrhovaný ako odpadlík od Zákona. Opovrhovaný ako nepriateľ vlasti a spoluobčanov bol zahnaný do Egypta. 9 Ten, kto vyhnal do exilu mnohých synov svojej vlasti, zahynul v cudzej zemi, keď nakoniec utiekol do Lakedaimonu v nádeji, že tam s ohľadom na spoločný pôvod nájde útočište. 10 Ten, kto nechal toľko ľudí nepochovaných, skončil neoplakaný, bez pohrebu, vylúčený z hrobky svojich otcov. 11 Keď sa kráľ dozvedel o týchto veciach, myslel si, že Judsko sa odtrhlo od jeho ríše. Preto sa vrátil z Egypta rozzúrený ako divá zver a mesto zaujal so zbraňou v ruke. 12 Vojakom rozkázal bez milosrdenstva zraziť každého, koho stretnú, a pozabíjať tých, čo utečú domov. 13 Tak nastalo vraždenie mladých a starých, ničenie mužov, žien i detí, zabíjanie panien a dojčiat. 14 Za tie tri dni bolo osemdesiattisíc obetí, štyridsaťtisíc padlo povraždených a toľko ich bolo predaných do otroctva.

Vydrancovanie Chrámu

15 Ale s tým sa neuspokojil, odvážil sa vkročiť do Chrámu, najsvätejšieho na celom svete, a viedol ho Menelaos, ten, ktorý sa stal zradcom Zákona a vlasti.
16 Do svojich nečistých rúk bral posvätné predmety. Čo iní králi venovali na ozdobu, slávu a dôstojnosť svätého miesta, on zhabal nečistými rukami. 17 Antiochos bol nadšený, lebo nevidel, že Pán bol na krátky čas nahnevaný pre hriechy obyvateľov mesta – preto jeho nezáujem o sväté miesto. 18 Keby sa ľud nebol dopustil toľkých hriechov, aj on, ako Heliodor poslaný kráľom Seleukom, aby prezrel pokladnicu, by bol býval pri svojom vstupe zbičovaný a odvrátený od svojej bezočivosti. 19 Ale Pán si nevyvolil národ pre toto miesto, ale to miesto pre národa. 20 Preto aj to miesto, ktoré malo účasť na nešťastí ľudu, malo potom účasť na jeho šťastí. Bolo opustené v čase hnevu Všemohúceho, ale po zmierení s veľkým Vládcom znova obnovené vo všetkej svojej sláve. 21 Antiochos vzal z Chrámu tisíc osemsto talentov a čo najrýchlejšie odišiel do Antiochie. Vo svojej pýche si myslel, že on môže urobiť všetko, aj to, aby sa po púšti plavili lode a po mori sa chodilo pešo. 22 Zanechal predstavených, aby týrali ľudí; v Jeruzaleme Filipa, rodom z Frýgie, ale v spôsoboch barbarskejšieho ako ten, ktorý ho ustanovil. 23 Na vrchu Garizim zanechal Andronika. A horší ako títo bol Menelaos, ktorý zlostnejšie ako oni panoval nad svojimi spoluobčanmi.

Zákrok myzarcha Apoloni

Také hlboké bolo kráľovo nepriateľstvo proti Židom,
24 že poslal myzarcha Apolonia na čele vojska dvadsaťtisíc chlapov s rozkazom pobiť všetkých dospelých vekom a predať do otroctva ženy a deti. 25 Keď Apolonius pritiahol do Jeruzalema, robil zo seba mierumilovného človeka, čakal až do svätého sobotného dňa a vtedy, využijúc židovský odpočinok, rozkázal vojakom nastúpiť do zbrane 26 a všetkých, ktorí si vyšli pozrieť vojenskú prehliadku, dal pozabíjať. Potom prepadol mesto s ozbrojenými vojakmi a povraždil veľké množstvo ľudí. 27 Ale Júda, nazývaný aj Makabej, ktorý bol v skupine desiatich, utiahol sa na púšť, žil so svojimi druhmi ako divé zvieratá na horách; jedli iba rastlinnú potravu, aby sa nepoškvrnili.