4. kapitola
Zlé skutky správcu Chrámu Šimona
1 Vyššie spomenutý Šimon, ktorý urobil udanie proti svojej vlasti vo veci peňazí, osočoval Oniáša, že napadol Heliodora a toto nešťastie zapríčinil. 2 Odvážil sa pomenovať nepriateľom verejných vecí dobrodincu mesta, ochrancu spoluobyvateľov, obrancu zákonov. 3 Nepriateľstvo sa natoľko vyostrilo, že ktorísi zo Šimonových prívržencov dopúšťali sa vrážd. 4 Oniáš videl nebezpečenstvo sporu a aj to, že Apolonius, Menesteov syn, stratég Celosýrie a Fenície, podporuje Šimonovu zlobu, 5 odišiel ku kráľovi, nie však ako žalobca na svojich spoluobčanov, ale preto, že mu išlo o spoločné dobro všetkého ľudu, ako aj každého občana zvlášť. 6 Dobre videl, že bez kráľovho zákroku bolo nemožné obnoviť pokoj vo verejnom živote a že Šimon neurobí koniec svojmu bláznivému počínaniu. Veľkňaz Jason zavedie helenizmus
7 Keď sa Seleukos rozlúčil so životom a kráľovstvo prevzal Antiochos, zvaný Epifanes, Jason, Oniášov brat, sa zmocnil veľkňazstva neprávom. 8 Kráľovi pri jednom rozhovore sľúbil vyše tristo talentov striebra a ďalších osemdesiat z iných prameňov. 9 Okrem toho sa zaviazal zaplatiť iných stopäťdesiat talentov, ak mu kráľ dá plnú moc postaviť telocvičňu a ihrisko pre mládež a zostaviť zoznam jeruzalemských Antiochijcov. 10 Kráľ s tým súhlasil a Jason, len čo sa chopil moci, začal navádzať svojich súkmeňovcov na grécky spôsob života. 11 Zrušil výsady, ktoré králi blahosklonne poskytli Židom na zákrok Jána, otca toho Eupolema, ktorý bude vyslaný k Rimanom s poverením uzavrieť zmluvu priateľstva a spojenectva; Jason rušil zákonité ustanovizne a zavádzal nové obyčaje odporujúce Zákonu. 12 S radosťou vystaval telocvičňu pod samým hradom a najlepších mládencov vodil pod petasos. 13 Helenizmus nadobudol veľký rozmach a cudzie zvyky sa rozmohli pre veľkú skazenosť Jasona, ktorý bol bezbožník, a nie veľkňaz. 14 Preto kňazi neprejavovali nijakú horlivosť v službe oltára, ale opovrhujúc Chrámom a zanedbávajúc obety ponáhľali sa, len čo zaznel hlas gongu, dať sa natrieť olejom, aby sa mohli zúčastniť v telocvični (v palestre) na Zákonom zakázaných zápasoch. 15 Vyznamenania svojej vlasti nepovažovali za nič, ale helénske pocty si vysoko vážili. 16 Ale práve pre toto sa našli napokon v ťažkom položení, lebo práve tí, ktorých spôsob života napodobňovali a ktorým sa chceli vo všetkom podobať, stali sa nepriateľmi a katmi. 17 Božie zákony nemožno beztrestne porušovať, čo nám jasne ukáže nasledujúci čas. 18 Keďže sa v Týre slávili päťročné hry za prítomnosti kráľa, 19 podlý Jason poslal delegáciu, zastupujúcu jeruzalemských Antiochijcov, ktorí niesli so sebou tristo strieborných drachiem na obetu Heraklovi. Lenže sami doručitelia uvážili, že nebolo vhodné použiť ich na obetu, ale chceli, aby sa použili na iné výdavky. 20 Tak peniaze, ktoré určil odosielateľ na obetu Heraklovi, doručitelia dali na stavbu trojveslíc. Antiochos Epifanes oslavovaný v Jeruzaleme
21 Apolonios, syn Menestea, bol poslaný do Egypta na svadbu kráľa Filometora. Tak sa Antiochos dozvedel, že tento je nepriateľský jeho verejnej činnosti, preto sa bál o vlastnú bezpečnosť a vybral sa do Joppe a odtiaľ do Jeruzalema. 22 Jason a mesto mu pripravili veľmi okázalé uvítanie, takže vtiahol vo svetle fakieľ a za radostných výkrikov. Odtiaľ sa odobral s vojskom do Fenície, aby sa tam utáboril. Menelaos sa stane veľkňazom
23 Po troch rokoch poslal Jason Menelaa, brata vyššie spomenutého Šimona, aby zaniesol peniaze kráľovi a dokončil niektoré naliehavé štátne vyjednávania. 24 Menelaos sa nechal odporučiť u kráľa a vystupoval pred ním ako významná osobnosť a dosiahol veľkňazskú hodnosť, pretože ponúkol o tristo talentov striebra viac ako Jason. 25 Keď dostal kráľovské poverovacie listiny, vrátil sa späť, ale nemal nič, čo by ho robilo hodným veľkňazstva, mal iba hnev krutého tyrana a zúrivosť divej zveri. 26 Tak aj Jason, ktorý vytlačil vlastného brata, bol sám iným vytlačený a musel sa ako utečenec odobrať do Ammonska. 27 Menelaos síce začal vládnuť, ale kráľovi neplatil peniaze, ktoré mu sľúbil. 28 Ale požadoval ich Sostrates, veliteľ hradu, lebo on mal na starosti vyberanie daní. Pre túto príčinu boli obidvaja predvolaní pred kráľa. 29 Menelaos nechal ako zástupcu vo veľkňazskom úrade svojho brata Lysimacha, Sostrates zanechal Kratesa, veliteľa žoldnierov z Cypru. Oniáš je zavraždený
30 Počas týchto udalostí sa stalo, že obyvatelia Tarzu a Malosu sa vzbúrili, lebo ich mestá boli dané do daru kráľovej vedľajšej žene menom Antiochis. 31 Kráľ teda odišiel čo najrýchlejšie vybaviť túto vec a ako svojho zástupcu nechal Andronika, jedného zo svojich vysokých hodnostárov. 32 Menelaos v domienke, že nadišla pre neho vhodná chvíľa, ukradol z Chrámu niekoľko zlatých nádob a daroval ich Andronikovi. Iné zasa predal do Týru a do okolitých miest. 33 Keď Oniáš o tom dostal spoľahlivé správy, prísne ho pokarhal zo svojho miesta, azylu v Dafne pri Antiochii, kam sa kvôli tomu uchýlil. 34 Preto sa Menelaos dal tajne do spojenia s Andronikom a žiadal ho, aby Oniáša zabil. Andronikos sa vybral k Oniášovi, aby podvodne získal jeho dôveru, aj pravicu mu podal a zaprisahal sa a tým ho presvedčil, hoci nie celkom, aby vyšiel z azylu, a potom ho hneď zabil, bez ohľadu na spravodlivosť. 35 Preto sa rozhorčili nielen Židia, ale aj mnohí z iných národov, a považovali nespravodlivú vraždu toho človeka za neznesiteľnú vec. 36 Keď sa kráľ vrátil z cilícijských krajov, Židia hlavného mesta a Gréci, ktorí tak isto ako oni nenávideli násilie, navštívili ho vo veci nespravodlivého zavraždenia Oniáša. 37 Antiochos bol hlboko zarmútený a dotknutý súcitom plakal pri spomienke na čnostný život a umiernenosť zosnulého. 38 Veľmi sa rozhneval, z Andronika strhal purpur, roztrhal mu šaty, potom ho dal viesť cez celé mesto a na tom mieste, kde spáchal zločin na Oniášovi, dal vraha zniesť zo sveta. Tak ho Boh postihol zaslúženým trestom. Lysimachos zahynie pri vzbure
39 Keď Lysimachos na Menelaovu radu spáchal veľa svätokrádeží v meste a rozchýrilo sa to navonok, ľud sa vzbúril proti Lysimachovi; lenže vtedy už bolo odvezených mnoho zlatých predmetov. 40 Proti rozbúreným zástupom, ktoré prekypovali rozhorčením, Lysimachos ozbrojil asi tritisíc chlapov a už siahol aj k násiliu. Viedol ich akýsi Auranus, pokročilý vekom, ale aj hlúposťou. 41 Keď videli, že Lysimachos začína útok, jedni pochytili kamene, iní silné kyje, iní plné ruky popola, ktorý tam ležal a hlava-nehlava napadli Lysimachových ľudí. 42 Mnohých poranili a niektorých zabili; ostatných zahnali na útek a samého svätokrádežníka zabili priamo pri chrámovej pokladnici. Menelaos je oslobodený za peniaze
43 Pre tieto činy bolo zavedené proti Menelaovi súdne pokračovanie. 44 Keď prišiel kráľ do Týru, traja mužovia vyslaní Radou starších predniesli obžalobu proti nemu. 45 Menelaos sa už zdal stratený, ale sľúbil Ptolemaiovi, Dorymenovmu synovi, veľkú sumu peňazí, ak získa kráľa na jeho stranu. 46 Ptolemaios teda odviedol kráľa do stĺpovej chodby akoby na osvieženie a tam zmenil jeho mienku. 47 Nato Menelaa, pôvodcu všetkého zla, oslobodil od všetkých obvinení a odsúdil na smrť tých nešťastníkov, ktorí ho obžalovali. Tí by veru boli bývali vyhlásení za nevinných, aj keby svoju vec boli predniesli pred Skýtmi. 48 Nespravodlivý trest bol bezodkladne vykonaný na tých, ktorí hájili mesto, národ a posvätné predmety. 49 Ešte aj Týrčania sa nad tým pohoršili, a preto im vystrojili veľkolepý pohreb. 50 Menelaos však zostal pri moci pre chamtivosť mocných. Jeho zlomyseľnosť len vzrastala a vystupoval ako hlavný protivník svojich spoluobčanov.