3. kapitola
Heliodorov príchod do Jeruzalema
1 Za vlády veľkňaza Oniáša sväté mesto žilo v plnom pokoji a šťastne a zákony sa ešte zachovávali čo najvernejšie, lebo on bol človek nábožný a zlo nenávidel. 2 Aj králi sami si uctili toto miesto a ozdobovali Chrám drahocennými darmi; 3 ba aj Seleukos, kráľ Ázie, hradil zo svojich dôchodkov všetky výdavky spojené s obetnou bohoslužbou. 4 Ale istý Šimon z Bilgovho rodu, ustanovený za správcu Chrámu, dostal sa do sporu s veľkňazom pre usporiadanie mestských trhov. 5 Keďže nemohol nič zviesť proti Oniášovi, vybral sa k Apoloniovi, synovi Trasea, ktorý bol toho času miestodržiteľom Celosýrie a Fenície. 6 Oznámil mu, že pokladnica v Jeruzaleme je plná nevýslovne veľkého bohatstva, množstvo peňazí je nespočítateľné, neúmerné k počtu obiet; bolo by teda možné previesť všetko do kráľovej moci. 7 Apolonius povedal kráľovi o pokladoch, na ktoré bol upozornený. Kráľ si vybral Heliodora, ktorý mal na starosti financie, a vyslal ho s rozkazom, aby sa postaral o privezenie spomenutých bohatstiev. 8 Heliodor sa hneď vydal na cestu pod zámienkou poprezerať mestá Celosýrie a Fenície, v skutočnosti však vykonať kráľov zámer. 9 Keď prišiel do Jeruzalema, veľkňaz i mesto ho láskavo uvítali, on im však porozprával o udaní a povedal im, prečo vlastne prišiel a pýtal sa, či sa veci naozaj tak majú. 10 Veľkňaz mu to vysvetlil, že ide o uložený majetok vdov a sirôt 11 a niečo z toho patrí aj Hyrkanovi, Tobiášovmu synovi, vysokopostavenému mužovia; nie je to tak, ako udal zradný Šimon, lebo všetkého striebra je štyristo talentov a zlata dvesto talentov. 12 Je vonkoncom nemožné urobiť škodu tým, ktorí sa spoľahli na svätosť tohto miesta, na velebnosť a nedotknuteľnosť Chrámu uctievaného po celom svete. Mesto je rozrušené
13 Ale Heliodor vyhlásil, že podľa kráľovského rozkazu to musí byť prevedené do kráľovskej pokladnice. 14 V deň, ktorý sám určil, vošiel do Chrámu urobiť zoznam. V celom meste panovalo veľké zdesenie. 15 Kňazi sa v kňazských rúchach vrhli na zem pred oltár a volali k nebu, aby pôvodca zákona o úschove zachoval nedotknuté veci tým, čo si ich uschovali. 16 Kto si všimol tvár veľkňaza, pocítil bolesť v srdci, lebo jeho výzor a bledosť tváre prezrádzali úzkosť jeho duše. 17 Strach totiž zachvátil toho muža a hrôzou sa triaslo jeho telo. Tí, čo naň hľadeli, jasne z toho poznali utrpenie jeho srdca. 18 Ľudia húfne vybiehali z domov, aby sa spoločne modlili o pomoc, lebo svätému miestu hrozilo zneuctenie. 19 Ženy oblečené až po prsia do vrecoviny zbiehali sa do ulíc. Panny, obyčajne utiahnuté v domoch, utekali ku dverám alebo na múry, alebo sa vykláňali z oblokov: 20 všetky spínali ruky k nebu prednášajúc svoje prosby. 21 Dojímavé bolo vidieť celý ten zástup ležať tvárou k zemi úplne bezradný a veľkňaza v hlbokom zármutku očakávať, čo sa stane. 22 Vzývali všemohúceho Pána, aby zachoval nedotknuté a celkom bezpečné zverené mu veci pre tých, čo ich uschovali. 23 Heliodor zasa uskutočňoval to, čo si zaumienil. Potrestanie Heliodora
24 Už bol so svojou osobnou stážou pri pokladnici, keď Vládca Duchov a každej Moci spôsobil také veľkolepé zjavenie, že všetci, ktorí sa odvážili vojsť, zasiahnutí Božou mocou zostali bez sily a odvahy. 25 Zjavil sa im kôň, pokrytý skvostnou čabrakou, so strašným jazdcom. Kôň sa hodil divo proti Heliodorovi a napadol ho prednými kopytami. Zdalo sa, že muž, ktorý sa na ňom niesol, mal zlaté pancierové brnenie i zbrane. 26 Zároveň sa mu zjavili iní dvaja mládenci neobyčajnej sily, očarujúcej krásy a v nádherných šatách. Postavili sa k nemu z oboch strán, ustavične ho šľahali a obsypali ho mnohými údermi. 27 Heliodor náhle padol na zem a obkľúčila ho hustá temnota. Schytili ho a položili na nosidlá, 28 vynášali ho von celkom bezmocného, toho, ktorý vtrhol do tejto pokladnice s veľkým sprievodom a so svojou osobnou strážou, a pritom veľmi jasne zakúsili Božiu moc. 29 Kým tento človek, zasiahnutý Božou mocou, ležal tam zbavený reči, bez všetkej nádeje a pomoci, 30 ostatní velebili Pána, ktorý tak zázračne oslávila svoje sväté miesto. Chrám, ktorý bol pred chvíľkou plný hrôzy a zmätku, keď sa ukázal všemohúci Pán, naplnil sa radosťou a veselosťou. 31 Niektorí Heliodorovi druhovia ihneď prosili Oniáša, aby vzýval Najvyššieho, nech daruje život tomu, ktorý ležal s dušou na jazyku. 32 Veľkňaz z obavy, aby kráľ nepodozrieval Židov, že na Heliodorovi spáchali nejaký zločin, priniesol obetu za uzdravenie toho muža. 33 Keď veľkňaz prinášal zmiernu obetu, tí istí mládenci sa zjavili Heliodorovi oblečení do tých istých šiat, zastali si a povedali: "Buď veľmi vďačný veľkňazovi Oniášovi, lebo kvôli nemu ti Pán daroval život. 34 Ty však, ktorý si bol bičovaný z Neba, ohlasuj všetkým veľkú Božiu moc." Keď povedali tieto slová, zmizli. Heliodorovo obrátenie
35 Heliodor priniesol obetu Pánovi a veľmi veľké sľuby dal tomu, ktorý ho zachoval nažive. Priateľsky sa rozlúčil s Oniášom a vrátil sa so svojím vojskom ku kráľovi. 36 Pred všetkými svedčil o skutkoch veľkého Boha, ktorého videl na vlastné oči. 37 Keď sa kráľ pýtal Heliodora, kto by bol na to súci, aby ho ešte raz poslal do Jeruzalema, povedal: 38 "Ak máš nejakého nepriateľa alebo sprisahanca proti tvojej vláde, pošli ho ta a vráti sa ti zbičovaný, ak odtiaľ vôbec unikne, lebo na tom svätom mieste je skutočne akási Božia moc. 39 Ten, kto má príbytok v nebi, je strážcom a ochrancom toho miesta; tých, ktorí prichádzajú so zlým úmyslom, bije a ničí." 40 Takto prebiehali udalosti s Heliodorom a so zachovaním posvätného pokladu.