15. kapitola
Nikanorovo rúhanie
1 Keď sa Nikanor dozvedel, že Júda a jeho vojaci sú v okolí Samárie, rozhodol sa, že ich napadne v sobotný deň bez rizika. 2 Židia, ktorých prinútil, aby išli s ním, mu hovorili: "Nenič ich tak divo a barbarsky, ale vzdaj úctu a slávu dňu, ktorý vševediaci Boh oddávna vyhlásil za svätý." 3 Vtedy sa ten trojnásobný zločinec opýtal, či je na nebi vladár, ktorý prikázal svätiť sobotný deň. 4 Keď mu oni odpovedali: "Sám živý Boh, vladár na nebi, prikázal sláviť sobotný deň," 5 on im povedal: "A ja som pánom na zemi. Rozkazujem, aby vzali zbrane a slúžili kráľovi." Nepodarilo sa mu však vykonať svoj krutý zámer. Júdovo povzbudenie a jeho sen
6 Zakiaľ sa Nikanor vo svojej veľkej pýche rozhodol, že postaví verejný pamätník na víťazstvo nad Júdom a jeho vojskom, 7 zatiaľ mal Makabej neochvejnú dôveru, že mu Boh príde na pomoc. 8 Napomínal svojich, aby sa nebáli útoku pohanov, ale mal na mysli, koľkú moc dostali už z Neba, aby aj teraz dúfali, že Všemohúci im dá víťazstvo. 9 Povzbudzoval ich zo Zákona a prorokov, pripomínal im boje, ktoré už prekonali, a tak im dodal odvahy. 10 Keď ich takto oduševnil, svoje povzbudenie zakončil poukázaním na vierolomnosť pohanov a na ich porušovanie prísah. 11 Takto každého z nich vyzbrojil, nie tak bezpečnosťou, ktorú dávajú štíty a kopije, ale povzbudením, ktoré prinášajú statočné slová. Rozpovedal im sen hodný viery, akési videnie, ktorý všetkých potešil. 12 Toto bolo jeho videnie: Oniáš, niekdajší veľkňaz, muž šľachetný a dobrý, skromný na pohľad, povahou jemný, v reči dôstojný, od detstva starostlivo sa cvičiaci vo všetkých čnostiach, tento Oniáš sa modlil s rozpätými rukami za celé spoločenstvo Židov. 13 Potom sa Júdovi ukázal takým istým spôsobom muž pozoruhodný svojimi bielymi vlasmi a dôstojnosťou, obklopený podivuhodnou a najvyššou vznešenosťou. 14 Oniáš sa ujal slova a povedal: "Toto je priateľ svojich bratov, ktorý sa veľa modlí za národ a za sväté mesto, Jeremiáš, Boží prorok." 15 Nato Jeremiáš vystrel pravú ruku a dal Júdovi zlatý meč so slovami: 16 "Vezmi tento svätý meč, Boží dar, týmto porazíš nepriateľov." Prípravy bojovníkov
17 Povzbudení výbornými Júdovými slovami schopnými pobádať k udatnosti a duše mladých urobiť chlapskými, Židia sa rozhodli, že sa neuzavrú v tábore, ale že hrdinsky zaútočia a v boji nechajú rozhodnúť zbrane, lebo mesto, náboženstvo i Chrám boli v nebezpečenstve. 18 Lebo v tom boji mali menšie obavy o manželky, deti, bratov a príbuzných, ale väčšia a prvoradá bola obava o svätý Chrám. 19 Úzkosť tých, ktorých nechali v meste, nebola menšia, lebo mali obavy, aký bude výsledok boja pod šírym nebom. 20 Zatiaľ čo všetci očakávali blízke rozuzlenie, nepriatelia už pritiahli a radili sa do bojových šíkov, slony postavené na výhodných miestach a jazda zaradená na krídlach. 21 Makabej pozoroval tieto masy vojska, všelijaké druhy jeho zbraní a divoký výzor slonov, vystrel ruky k nebu a vzýval Pána, ktorý koná zázraky, lebo dobre vedel, že on nedáva víťazstvo zbraniam, ale komu to on prisúdi, a to tým, ktorí sú toho hodní. 22 Keď sa modlil, vyslovil sa týmito slovami: "Ty, Pane, si za judského kráľa Ezechiáša poslal svojho anjela a ten pobil zo Sennacheribovho vojska stoosemdesiatpäťtisíc chlapov, 23 ešte aj teraz, Vládca nebies, pošli pred nami dobrého anjela, aby im nahnal strach a hrôzu. 24 Nech tvoje mocné rameno zrazí tých, čo prišli s rúhaním na ústach napadnúť tvoj svätý ľud!" Týmito slovami skončil. Nikanorova porážka a smrť
25 Nikanorovo vojsko postupovalo za zvuku trúb a bojových piesní. 26 Júdovi ľudia zaútočili na nepriateľa so vzývaním Boha a s modlitbami. 27 Rukami bojovali, ale v srdciach sa modlili k Bohu, položili na zem aspoň tridsaťpäťtisíc chlapov, nesmierne potešení týmto zjavným Božím zásahom. 28 Keď bolo po bitke a s radosťou sa vracali, videli, že Nikanor padol v plnej výzbroji. 29 Vtedy za výkrikov a trmy-vrmy zvelebovali najvyššieho Pána v reči svojich otcov. 30 Ten, ktorý sa v prvom rade telom a dušou zasvätil svojim spoluobčanom a nikdy nestratil svoju mladistvú lásku k nim, rozkázal, aby odťali Nikanorovi hlavu i ruku s ramenom a odniesli to do Jeruzalema. 31 Keď ta došiel, zvolal svojich súkmeňovcov, postavil kňazov pred oltár a zastal si uprostred. Potom poslal pre tých, čo boli na hrade: 32 ukázal im hlavu ohavného Nikanora a ruku bohorúhača, ktorú kedysi pyšne vystrel proti svätému Domu Všemohúceho. 33 Potom dal vyrezať jazyk bezbožného Nikanora, rozkúskovať ho a vyhodiť vtáctvu, Nikanorovu ruku dal zavesiť naproti Chrámu, aby všetci videli, aká bola odmena za jeho bláznovstvo. 34 Potom všetci obrátení k nebu velebili Pána, ktorý sa tu prejavil: "Nech je oslávený Boh, ktorý zachoval svoje sväté miesto bez poškvrny." 35 Júda dal zavesiť Nikanorovu hlavu na Hrad ako zreteľný a viditeľný znak Pánovej moci pre každého. 36 Všetci zhromaždení jednomyseľne spolu vyhlásili, že tento deň nenechajú bez oslavy, ale že ho budú svätiť trinásteho dňa dvanásteho mesiaca po aramejsky nazývaného adar, deň pred Mardochejovým dňom. Doslov skracovateľa
37 Takto sa skončili udalosti týkajúce sa Nikanora a nakoľko od tých čias mesto Jeruzalem zostalo v moci Hebrejov, tak končím tu aj ja svoje dielo. 38 Ak je zostavené dobre a podarene, tak sa moje želanie splnilo. Ak má malú cenu a nepresahuje priemernosť, to je všetko, čo som vládal urobiť. 39 Ako je škodlivé piť iba samé víno alebo iba samú vodu, zakiaľ víno zamiešané s vodou je príjemné a vzbudzuje radostnú náladu, tak je to aj s umením upraviť rozprávanie tak, aby zaujalo rozum tých, ktorí knihu čítajú. A týmto aj končím.