14. kapitola
Nikanorov deň. Zákrok veľkňaza Alkima
1 Po troch rokoch sa Júda a jeho druhovia dozvedeli, že Demetrios, Seleukov syn, pristál v prístave Tripolis so silným vojskom a s veľkým loďstvom, 2 že sa zmocnil krajiny a dal zabiť Antiocha a jeho poručníka Lyziáša. 3 Istý Alkimos, bývalý veľkňaz, ktorý sa v časoch odboja dobrovoľne poškvrnil, uvážil, že sa nijakým spôsobom nezachráni, ani k svätému oltáru nebude mať prístup, 4 odobral sa ku kráľovi Demetriovi okolo roku stopäťdesiatjeden a priniesol mu zlatú korunu s palmou a s olivovými ratolesťami, ktoré patrili Chrámu. A v ten deň neurobil nič viac. 5 Našiel si však vhodnú príležitosť pre svoj hanebný zámer, keď ho Demetrios pozval do svojej rady a opýtal sa ho na postoj a zámery Židov. Odpovedal: 6 "Židia, ktorí sa volajú Asidejci, vedie ich Júda Makabej, rozduchujú vzburu a vojny a nenechajú, aby kráľovstvo dosiahlo pokoj. 7 Preto, keď ma zbavili mojej dedičnej hodnosti, hovorím o veľkňazstve, prišiel som sem 8 predovšetkým z úprimnej starosti o záujmy kráľa, ďalej z ohľadu na svojich spoluobčanov, lebo hlúposť tých ľudí, ktorých som spomenul, privádza celý náš národ do veľkého nešťastia. 9 Teda ty, kráľ, keď sa presvedčíš o každej z týchto ťažkostí, ráč sa ujať našej krajiny i nášho národa, ohrozeného zo všetkých strán, podľa svojej láskavosti, ktorú každému preukazuješ, 10 lebo dokiaľ je Júda nažive, pokoj v krajine nebude." 11 Keď toto dohovoril, ostatní kráľovi priatelia, nepriateľskí Júdovi, podnecovali Demetria proti nemu. 12 On hneď zavolal Nikanora, veliteľa oddielu slonov, a vymenoval ho za stratéga Judey a hneď ho vyslal 13 s rozkazom, aby dal zabiť Júdu, rozohnal jeho vojakov a nastolil Alkima za veľkňaza najväčšieho Chrámu. 14 Pohania z Judey, ktorí ušli pred Júdom, sa v skupinách zhromaždili okolo Nikanora nazdávajúc sa, že nešťastie a pohromy Židov im prinesú úžitok. Nikanor sa spriatelí s Júdom
15 Keď sa Židia dozvedeli o Nikanorovom príchode a o vpáde pohanov, posypali si hlavy popolom a prosili Toho, ktorý ustanovil svoj ľud naveky a ktorý zjavnými znakmi chránil svoje dedičstvo. 16 Na rozkaz svojho vodcu hneď vyrazili z toho miesta, kde sa zdržiavali, a pri obci Dessau sa zrazili s nepriateľom. 17 Šimon, Júdov brat, sa v boji zrazil s Nikanorom, ale pre náhle vynorenie sa nepriateľov utrpel ľahkú porážku. 18 Keď sa však Nikanor dozvedel, aký hrdinský je Júda a jeho bojovníci, ako odvážne bojovali za svoju vlasť, bál sa vykonať krvavé rozhodnutie. 19 Preto poslal Posidonia, Teodota a Matatiáša, aby si so Židmi podali ruky. 20 Po dôkladnom preskúmaní návrhov velitelia oboch strán informovali svoje vojská. Mienka bola jednomyseľná, všetci vyslovili súhlas s uzavretím mieru. 21 Určili deň, kedy sa majú vodcovia stretnúť medzi štyrmi očami. Z jednej i druhej strany sa pohol voz a postavili čestné sedadlá. 22 Júda umiestnil na príhodných miestach bojovníkov pripravených zakročiť v prípade nečakaného útoku zo strany nepriateľov. Vo svojom rozhovore sa dohodli. 23 Nikanor býval v Jeruzaleme a neurobil nič neprístojné, naopak, prepustil zástupy, ktoré sa v tlupách okolo neho zhromaždili. 24 Júdu mal ustavične pri sebe a bol mu úprimne naklonený. 25 Povzbudzoval Júdu, aby sa oženil a mal deti. Júda sa oženil, žil pokojne a tešil sa zo života. Alkimos znovu roznecuje nepriateľstvo a Nikanor ohrozuje Chrám
26 Keď Alkimos videl ich priateľstvo, vzal odpis dojednaných zmlúv, odišiel k Demetriovi a povedal mu, že Nikanor má názory protiviace sa záujmom ríše, lebo nepriateľovi jeho kráľovstva Júdovi dal hodnosť diadocha. 27 Kráľ sa rozzúril a podráždený ohováraním toho zločinca napísal Nikanorovi, že tie zmluvy sa mu nepáčia a že mu nariaďuje, aby Makabeja ihneď poslal do Antiochie v okovách. 28 Keď Nikanor dostal tento rozkaz, bol veľmi rozrušený, lebo mu ťažko padlo zrušiť dohodu, keď ten človek nič nespravodlivé nevykonal. 29 Keďže kráľovi nemohol odporovať, čakal na vhodnú príležitosť, aby mohol vykonať rozkaz ľstivo. 30 Keď Makabej pozoroval, že Nikanor sa k nemu správa zdržanlivo a pri ich obvyklom stretnutí stáva sa hrubším, porozumel, že táto nevľúdnosť nič dobrého neznamená. Preto zhromaždil nemalý počet svojich mužov a skryl sa pred Nikanorom. 31 Nikanor pochopil, že Makabej ho preľstil, odišiel do najväčšieho a svätého Chrámu práve vtedy, keď kňazi prinášali obvyklé obety, a rozkázal, aby mu vydali Júdu. 32 Kňazi pod prísahou vyhlásili, že nevedia, kde je ten človek, ktorého hľadá. 33 Nikanor nato vystrel pravicu proti Chrámu a takto sa zaprisahal: "Ak mi nevydáte Júdu v reťaziach, zrovnám tento Boží dom so zemou, oltár zbúram a postavím tu nádherný chrám Dionýzovi." 34 Po týchto slovách odišiel. Kňazi zasa vystreli ruky k nebu a prosili Toho, ktorý vždy bojoval za náš národ, a takto hovorili: 35 "Ty, Pane, nepotrebuješ nič vo svete, ale zapáčilo sa ti, aby bol medzi nami Chrám, kde ty prebývaš, 36 teraz teda, Pane, ktorý si jediný svätý, zachovaj naveky nepoškvrnený tento Dom, ktorý sme práve očistili." Razisova smrť
37 Vtedy Nikanorovi udali jedného z jeruzalemských starších menom Razis, človeka horliaceho za svojich spoluobčanov, výbornej povesti, ktorého nazývali otcom Židov pre jeho lásku k nim. 38 V prvých časoch vzbury bol obžalovaný, že sa pridŕža židovských tradícií, a za judaizmus vystavil nebezpečenstvu svoje telo i život. 39 Nikanor chcel ukázať svoju nenávisť, ktorú mal proti Židom, preto poslal vyše päťsto vojakov, aby Razisa zatkli, 40 myslel si totiž, že keď ho zatkne, zasadí Židom ťažký úder. 41 Títo vojaci práve chceli obsadiť vežu, v ktorej bol Razis, a vyraziť bránu do dvora, keď bol daný rozkaz, aby doniesli oheň a podpálili brány. Keď Razis videl, že je obkľúčený zo všetkých strán, vrhol sa na vlastný meč. 42 Chcel radšej čestne zomrieť, ako padnúť do rúk zločincov a nechať sa nedôstojne potupovať. 43 Ale v náhlosti boja sa smrteľne nezasiahol a vojsko sa už predieralo dverami. Vybehol odvážne na múr a vrhol sa na zbehnutý dav. 44 Ľudia ihneď odskočili a on padol na prázdne miesto. 45 Ale ešte dýchal a vo vášnivom rozčúlení vstal, hoci sa mu krv prúdmi valila z bolestných rán, prebehol zástupom a vystúpil na strmú skalu. 46 Už skoro celkom vykrvácaný vytrhol si vnútornosti a hodil ich oboma rukami na zástup prosiac Boha, Pána života a ducha, aby mu ich raz znovu vrátil. Takto zomrel.