Predchádzajúca kapitola

13. kapitola

Ťaženie Antiocha V. a Lyziáša. Menelaova poprava

1 V roku stoštyridsaťdeväť sa Júda dozvedel, že Antiochos Eupator tiahol s veľkým vojskom proti Judsku.
2 A s ním jeho poručník Lyziáš, správca kráľovstva. Mali grécke vojsko, stodesaťtisíc pešiakov a päťtisíc jazdcov, dvadsaťdva slonov a tristo vojnových vozov vyzbrojených kosami. 3 Veľkňaz Menelaos sa k nim pripojil a s veľkou pretvárkou hovoril s Antiochom, nie však na záchranu svojej vlasti, ale s nádejou, že bude uvedený do svojej hodnosti. 4 Ale Kráľ kráľov vzbudil Antiochov hnev proti tomuto zločincovi a keď Lyziáš dokázal kráľovi, že Menelaos je príčinou všetkého nešťastia, rozkázal zaviesť ho do Berey a tam ho popraviť podľa miestneho zvyku. 5 Na tom mieste je veža, vysoká päťdesiat lakťov, plná popola, s otáčavým zariadením, ktoré zo všetkých strán zhadzuje do popola. 6 Tam vyvedú človeka, ktorý sa previnil svätokrádežou alebo iným veľkým zločinom, a zvrhnú ho dolu, aby zahynul. 7 Taká smrť zastihla bezbožného Menelaa a nebol ani pochovaný. 8 A to celkom spravodlivo, lebo sa dopustil mnohých hriechov proti oltáru, ktorého oheň a popol boli posvätné. Tak ho zastihla smrť v popole.

Modlitba Židov v Modine a ich úspech

9 Kráľ sa teda blížil, hnaný barbarskými úmyslami. Chystal sa Židom ukázať horšie veci ako to, čo sa im stalo za jeho otca.
10 Keď sa to Júda dozvedel, vyzval všetkých, nech dňom i nocou prosia Pána, aby ako vždy, tak aj teraz pomohol tým, ktorí mali byť zbavení Zákona, vlasti a svätého Chrámu; 11 aby nedopustil, že by sa ten národ, ktorý si len nedávno trochu vydýchol, dostal do područia rúhavým pohanom. 12 Keď všetci spoločne splnili tento rozkaz a na kolenách prosili milosrdného Pána nepretržite po tri dni so slzami a pôstom, Júda ich povzbudil a vydal rozkaz, aby boli pripravení. 13 Po zvláštnej porade so staršími sa rozhodol, že nebude čakať, kým kráľovské vojsko vtrhne do Judey a zmocní sa mesta, ale že sa dá na pochod a rozhodne o celej veci s Božou pomocou. 14 Odovzdajúc rozhodnutie Stvoriteľovi sveta, povzbudil potom svojich druhov, aby bojovali hrdinsky až na smrť za zákony, Chrám, mesto, vlasť a zriadenie. Potom sa utáboril s vojskom pri Modine. 15 Svojim dal znak do boja bojovým pokrikom "Božie víťazstvo" a nočným útokom s vybranými mládencami napadol kráľovský stan a pobil asi dvetisíc chlapov. Jeho vojaci zabili aj najväčšieho slona spolu s chlapom, čo ho vodil. 16 Tábor, ktorý bol plný hrôzy a zmätku, nakoniec víťazne opustili, 17 keď sa práve rozodnievalo. To sa stalo vďaka ochrane, ktorou Boh zahrnoval Júdu.

Antiochos V. vyjednáva so Židmi

18 Keď kráľ okúsil smelosť Židov, pokúšal sa napadnúť tie miesta podvodom.
19 Pritiahol k Betsuru, mocnej židovskej pevnosti, ale bol odrazený, znova zaútočil, ale bol porazený. 20 Júda dodával obliehaným všetko, čo potrebovali, 21 ale Rodokos zo židovského vojska prezrádzal tajomstvá nepriateľom. Pátrali po ňom, našli ho a zabili. 22 Kráľ po druhý raz vyjednával s obyvateľmi Betsuru, podal im ruku a prijal ich ruku, odtiahol, napadol Júdu a jeho ľudí, ale bol porazený. 23 Dozvedel sa, že Filip, ktorého nechal spravovať krajinu, sa vzbúril v Antiochii. Bol tým veľmi znepokojený, rozprával sa so Židmi, urobil s nimi dohodu a prisahal, že dodrží všetky spravodlivé podmienky. Po tomto zmierení priniesol obetu, uctil si Chrám a bol štedrý k svätému miestu. 24 Makabeja prijal dobre a zanechal Hegemonida stratégom od Ptolemaidy až po územie Gerenov. 25 Potom odišiel do Ptolemaidy, ale obyvatelia nesúhlasili s touto dohodou, veľmi sa nad ňou rozhorčovali a chceli, aby bola zrušená. 26 Vtedy na tribúnu vystúpil Lyziáš a obhajoval dohodu, ako len mohol. Presvedčil ich, utíšil a priviedol ich k súhlasu. Potom odišiel do Antiochie. Tak to bolo s kráľovou výpravou a s jeho návratom.