12. kapitola
Záležitosti v Joppe a v Jamnii
1 Po uzavretí týchto zmlúv sa Lyziáš vybral ku kráľovi, zatiaľ čo Židia sa znovu venovali prácam na poli. 2 Ale niektorí stratégovia tých krajov, ako Timotej a Apollonius, Geneov syn, ďalej Hieronym a Demofon, okrem nich Nikanor, správca Cypru, nedopriali Židom žiť v tichosti a pokoji. 3 Obyvatelia Joppe sa dopustili veľmi bezbožného skutku. Pozvali Židov, ktorí bývali u nich, aby so svojimi ženami a deťmi nastúpili na člny, ktoré sami pripravili, akoby nemali proti nim nijaké nepriateľstvo. 4 Uistení, že ide o všeobecné uznesenie mesta, Židia to prijali, lebo si želali iba pokoj a nemali nijaké podozrenie; ale keď boli na šírom mori, potopili ich, nie menej ako dvesto osôb. 5 Keď sa Júda dozvedel o tejto ukrutnosti spáchanej na ľuďoch jeho národa, vydal rozkazy svojim bojovníkom, 6 potom vzýval Boha, spravodlivého sudcu, a vytiahol proti vrahom svojich bratov. V noci zapálil prístav, spálil loďstvo a pozabíjal tých, čo tam utiekli. 7 Ale brány mesta boli zatvorené, preto odtiahol s úmyslom, že sa znova vráti a zničí všetkých obyvateľov Joppe. 8 Keď sa dozvedel, že obyvatelia Jamnie chcú vykonať to isté Židom bývajúcim u nich, 9 napadol v noci aj Jamnijčanov, zapálil im prístav aj s loďstvom, takže žiaru plameňov bolo vidno až do Jeruzalema na dvestoštyridsať stadií. Výprava do Galaádu
10 Keď Júda a jeho vojaci pochodovali deväť stadií na svojom pochode proti Timotejovi, prepadli ho Arabi, nie menej ako päťtisíc pešiakov a päťsto jazdcov. 11 Nastala prudká bitka a Júdovi vojaci s Božou pomocou zvíťazili. Porazení kočovníci žiadali Júdu, aby im podal pravicu na zmierenie sľubujúc, že mu vydajú dobytok a že mu budú vo všetkom pomáhať. 12 Júda pochopil, že by mu skutočne mohli v mnohom poslúžiť, preto súhlasil s pokojným riešením. Tak si podali pravice a vrátili sa do svojich stanov. 13 Júda napadol aj isté opevnené mesto menom Kaspin, zo všetkých strán obohnané násypom a múrmi. Bývali v ňom rozličné národy. 14 Obľahnutí sa spoliehali na pevnosť múrov a na zásoby potravín, preto sa chovali bezočivo voči Júdovi a jeho vojakom, tupili ich, vykrikovali bohorúhania a neslušné reči. 15 Júda a jeho druhovia vzývali veľkého Panovníka sveta, ktorý za čias Jozueho zboril Jericho bez obliehacích baranov a dobýjacích strojov. Potom divoko napadli múry. 16 Z Božej vôle zaujali mesto a pobili nevýslovné množstvo ľudí, že blízke, dve stadiá široké jazero sa zdalo plné tečúcej krvi. Bitka v Karnione
17 Odtiaľ sa vzdialili na sedemstopäťdesiat stadií a dorazili do Charaky k Židom zvaným Tubianci. 18 Timoteja však nezastihli v tých krajoch, lebo opustil krajiny bez toho, že by niečo podnikol, ale na istom mieste zanechal veľmi silnú posádku. 19 Dositeos a Sosipater, Makabejovi generáli, odišli ta, pobili vojakov, ktorých zanechal Timotej v pevnosti, viac než desaťtisíc. 20 Makabej rozdelil svoje vojsko na kohorty, menoval im veliteľov a vyrazil proti Timotejovi, ktorý mal stodvadsaťtisíc pešiakov a dvetisíc päťsto jazdcov. 21 Keď sa Timotej dozvedel o Júdovom príchode, najprv poslal ženy, deti a batožinu na miesto zvané Karnion, lebo miesto bolo nedobytné, s ťažkým prístupom pre úzke úžľabiny zo všetkých strán. 22 Prvá sa objavila Júdova kohorta. Nepriateľa sa zmocnil strach, hrôza, ktorú im vliala prítomnosť Vševidiaceho. Dali sa na útek na všetky strany, a to tak, že sa často ranili navzájom, prebodávali sa vlastnými mečmi. 23 Júda ich bez otáľania prenasledoval, zabíjajúc tých zločincov. Pobil z nich asi tridsaťtisíc chlapov. 24 Timotej sám padol do rúk ľudí Dositea a Sosipatra; s veľkou prefíkanosťou ich prosil, aby ho prepustili živého tvrdiac, že má vo svojej moci rodičov a bratov mnohých z nich, ktorí by mohli zahynúť. 25 Keď ich presvedčil svojimi rečami, že im tých ľudí navráti bez ujmy, prepustili ho, aby zachránili svojich bratov. 26 Júda potom odišiel do Karnionu a do Atargateionu a pobil dvadsaťpäťtisíc ľudí. Návrat cez Efron a cez Skytopolis
27 Po porážke a zničení týchto tiahol so svojím vojskom proti opevnenému mestu Efronu, kde býval Lyzanias. Mocní mládenci, postavení pred múrmi, statočne bojovali; vnútri bolo množstvo bojových strojov a zásoba nábojov. 28 Židia však vzývali Všemohúceho, ktorý svojou mocou láme silu nepriateľov, zaujali mesto a pobili v ňom asi dvadsaťpäťtisíc ľudí. 29 Odtiaľ odišli a tiahli proti mestu Skytopolis, šesťsto stadií od Jeruzalema. 30 Ale Židia, ktorí tam boli usadení, dosvedčovali, že obyvatelia Skytopolisu boli k nim blahosklonní a v nepriaznivých časoch zaobchádzali s nimi ľudsky. 31 Júda a jeho druhovia im za to poďakovali a žiadali, aby aj naďalej boli blahosklonní k ich národu. Do Jeruzalema prišli krátko pred sviatkom Týždňov. Vojna proti Gorgiášovi
32 Po sviatku zvanom Turíce napadli Gorgiáša, miestodržiteľa Idumey. 33 Ten vytiahol proti nim na čele tritisíc pešiakov a štyristo jazdcov. 34 Keď sa zrazili, padlo aj niekoľko Židov. 35 Istý Dositeus, jazdec z čaty Tubiancov, odvážny muž, zachytil Gorgiáša za chlamidu a nasilu ho ťahal za sebou, lebo toho prekliateho chlapa zajal živého, ale jeho trácky jazdec sa vrhol na Dositea, odťal mu rameno, a tak Gorgiáš ušiel do Marisy. 36 Zatiaľ vojaci, ktorým velil Ezdriáš, bojovali dlho a padali od vyčerpania. Júda vzýval Pána, aby sa ukázal ako ich spojenec a vodca v boji. 37 Plným hlasom zaspieval v reči otcov vojnový pokrik s hymnou a zahnal Gorgiášových vojakov na útek. Obeta za zomrelých
38 Potom Júda zhromaždil svoje vojsko a odišiel do mesta Odolam. Keď nastával siedmy deň, očistili sa podľa obyčaje a slávili sobotu na tom mieste. 39 Na druhý deň prišli navštíviť Júdu (v čase, keď to už bolo treba), aby odniesli telá padlých a pochovali ich vedľa ich príbuzných do otcovských hrobov. 40 Tu našli pod tunikou každého predmety zasvätené modlám z Jamnie, ktoré Zákon Židom zakazuje. Všetkým bolo zrejmé, že toto bolo príčinou ich smrti. 41 Všetci teda velebili Boha, spravodlivého Sudcu, ktorý prezrádza skryté veci. 42 Potom sa modlili a prosili, aby spáchaný hriech bol úplne odpustený a udatný Júda napomenul vojsko, aby sa zachovali čistí od každého hriechu, keďže na vlastné oči videli, čo sa stalo pre hriech padlých. 43 Potom urobil zbierku asi dvetisíc drachiem a poslal ju do Jeruzalema, aby priniesli obetu za hriechy. Bol to veľmi dobrý a vznešený skutok, lebo myslel na vzkriesenie. 44 Veď keby nebol mal nádej, že padlí vojaci vstanú z mŕtvych, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych, 45 a ak myslel, že pre tých, čo nábožne zosnuli, je prichystaná veľmi krásna odmena, bola to svätá a nábožná myšlienka. Preto dal obetovať zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu.