Predchádzajúca kapitola

11. kapitola

Prvá Lyziášova výprava

1 Veľmi krátko nato Lyziáš, kráľov poručník a príbuzný, aj správca kráľovstva, ktorý veľmi ťažko niesol posledné udalosti,
2 zhromaždil osemdesiattisíc pešiakov a celú jazdu a vytiahol proti Židom s úmyslom, že Jeruzalem urobí sídlom Grékov, 3 ďalej, že na Chrám vypíše daň ako na ostatné pohanské svätyne a že bude veľkňazskú hodnosť každoročne predávať. 4 S Božou mocou vôbec nepočítal, ale plne sa spoliehal na svoje desaťtisícky pešiakov, na tisícky jazdcov a na osemdesiat slonov. 5 Vtrhol do Judska a priblížil sa k Betsuru, pevnosti päť schoinov od Jeruzalema, a obľahol ju. 6 Keď sa Makabej a jeho spoločníci dozvedeli, že Lyziáš oblieha ich pevnosti, modlili sa k Pánovi spolu s ľudom, so vzdychaním a slzami v očiach, aby poslal dobrého anjela na záchranu Izraela. 7 Sám Makabej sa prvý chopil zbraní a povzbudzoval iných, aby sa s ním vystavili nebezpečenstvu a pomohli svojim bratom. Tí teda nadšene vyrazili spolu s ním. 8 Keď boli ešte blízko Jeruzalema, na ich čele sa objavil jazdec v bielom šate a mával zlatou zbraňou. 9 Vtedy všetci spoločne zvelebovali milosrdného Boha a tak sa na duchu vzpružili, že boli hotoví zraziť nielen ľudí, ale aj najdivokejšiu zver a železné múry. 10 Zoradení do bojového šíku postupovali na čele s bojovníkom z neba, lebo Boh sa nad nimi zmiloval. 11 Sťa levy padli na nepriateľov, zrazili k zemi jedenásťtisíc pešiakov a tisícšesťsto jazdcov a všetkých ostatných zahnali na útek. 12 Väčšina z tých, čo utiekli, boli zranení a bez zbraní. Aj sám Lyziáš si zachránil život iba hanebným útekom.

Mier so Židmi. Štyri listy o zmluve

13 Ale Lyziáš, ktorý nebol bez dobrého úsudku, rozmýšľal o porážke, ktorú utrpel, a pochopil, že Hebreji sú nepremožiteľní, lebo všemohúci Boh bojuje s nimi, preto k nim poslal deputáciu,
14 aby ich priviedol k dohode za všetkých spravodlivých podmienok a sľúbil im, že kráľa prinúti, aby sa stal ich priateľom. 15 Makabej súhlasil so všetkým, čo navrhoval Lyziáš, lebo mal na zreteli iba verejné blaho. Kráľ prijal všetko, čo Makabej písomne poslal Lyziášovi vo veci Židov. 16 Lyziáš napísal Židom list tohto znenia: "Lyziáš židovskému ľudu, pozdrav. 17 Vaši vyslanci, Ján a Absalom, mi odovzdali písomnú žiadosť a prosili, aby som veci v nej obsiahnuté schválil. 18 Ja som teda predniesol kráľovi, čo mu bolo treba predložiť. Čo bolo možné, to schválil. 19 Ak si zachováte svoj priaznivý postoj k záležitostiam kráľovstva, pousilujem sa v budúcnosti pracovať pre vaše dobro. 20 Vašim i svojim vyslancom som prikázal, aby sa s vami dohovorili na podrobnostiach. 21 Majte sa dobre. V roku stoštyridsiatom ôsmom, dvadsiateho štvrtého dňa mesiaca dioskora." 22 Kráľov list obsahoval toto: "Kráľ Antiochos svojmu bratovi Lyziášovi, pozdrav. 23 Keďže náš otec bol prenesený medzi bohov a my si želáme, aby obyvatelia nášho kráľovstva mohli sa bez znepokojovania venovať svojmu zamestnaniu, 24 a dopočuli sme sa, že Židia nesúhlasia s prijatím gréckych mravov, ako to chcel náš otec, ale že si žiadajú žiť svojským spôsobom života a žiadajú, aby im bolo dovolené zachovávať ich vlastné zákony, 25 my si teda želáme, aby aj tento národ zostal pokojný, a nariaďujeme, aby sa im vrátil Chrám, aby mohli žiť podľa zvykov svojich predkov. 26 Dobre teda urobíš, keď k nim niekoho pošleš, aby im podal ruku. Tak aj Židia, keď sa dozvedia o našom rozhodnutí, nadobudnú dôveru a radostne sa budú venovať svojim prácam." 27 Kráľov list židovskému národu znel takto: "Kráľ Antiochos židovskému senátu a ostatným Židom, pozdrav. 28 Dúfam, že sa máte dobre. Aj my máme dobré zdravie. 29 Menelaos nám oznámil, že túžite vrátiť sa do vašich vlastných domov. 30 Preto zaručujeme bezpečnosť tým, ktorí sa vrátia do tridsiateho xantika. 31 Židia sa môžu spravovať svojimi predpismi o jedlách a vlastnými zákonmi, ako predtým. Nech nikoho z nich neobťažujú pre predošlé previnenia! 32 Posielam vám Menelaa, aby vás upokojila. 33 Majte sa dobre! Roku stoštyridsiateho ôsmeho, pätnásteho xantika." 34 Rimania tiež poslali list tohto znenia: "Rímski vyslanci Kvintus Memmius, Títus Manilius a Manius Sergius posielajú pozdrav židovskému ľudu. 35 To, čo vám povolil Lyziáš, kráľov príbuzný, schvaľujeme aj my. 36 Tie veci, ktoré pokladal za potrebné predostrieť kráľovi, dobre ich preskúmajte a rýchlo nám po niekom pošlite, aby sme mohli dať pre vás vhodné návrhy, lebo ideme do Antiochie. 37 Preto čím skôr pošlite ľudí, aby sme sa dozvedeli, aké sú vaše želania. 38 Majte sa dobre. Roku stoštyridsiateho ôsmeho, pätnásteho dioskora."