6. kapitola
1 Vtedy Šalamún povedal: "Jahve sa rozhodol, že bude bývať v tmavom oblaku. 2 Ja som ti vystaval kráľovský dom, miesto, kde môžeš bývať naveky." Šalamúnova reč k ľudu
3 Potom sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela stálo. 4 Povedal: "Nech je požehnaný Jahve, Boh Izraela, lebo skutočne splnil prisľúbenie, ktoré dal môjmu otcovi Dávidovi týmito slovami: 5 "Odo dňa, keď som vyviedol svoj národ z Egyptskej krajiny, nevyvolil som si mesto zo všetkých kmeňov Izraela, aby tam postavili dom, kde by bolo moje Meno, ani som si nevyvolil človeka, aby bol vodcom môjho izraelského ľudu. 6 Iba Jeruzalem som si vyvolil, aby tam prebývalo moje Meno, a Dávida som si vyvolil, aby vládol nad mojím izraelským ľudom." 7 Môj otec Dávid mal vždy na mysli postaviť dom Menu Jahveho, Boha Izraela, 8 ale Jahve povedal môjmu otcovi Dávidovi: "Zaumienil si si postaviť dom môjmu Menu a tvoj úmysel je dobrý. 9 Lenže ten dom nepostavíš ty, ale syn, ktorý vyjde z tvojich bedier, ten postaví dom môjmu Menu." 10 Jahve teraz splnil svoj sľub, ktorý dal. Nastúpil som po svojom otcovi Dávidovi, zasadol som na trón Izraela, ako to povedal Jahve, a postavil som dom Menu Jahveho, Boha Izraela, 11 a umiestnil som tam archu, v ktorej je zmluva, čo Jahve uzavrel s Izraelcami." Šalamúnova osobná modlitba
12 Potom Šalamún, stojac pred Jahveho oltárom v prítomnosti celého zhromaždenia Izraela, rozpäl ruky. 13 Šalamún totiž urobil bronzový podstavec a umiestnil ho v strede nádvoria. Bol päť lakťov dlhý, päť lakťov široký a tri lakte vysoký. Šalamún naň vystúpil, kľakol si na kolená pred celým zhromaždením Izraela, vystrel ruky k nebesám 14 a povedal: "Jahve, Bože Izraela! Niet iného Boha, ako si ty, ani na nebi, ani na zemi. Ty si verný zmluve a zachovávaš lásku k svojim sluhom, keď chodia pred tebou celým svojím srdcom. 15 Splnil si svojmu sluhovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu sľúbil. Ako si prisľúbil vlastnými ústami, tak si to dnes vlastnoručne splnil. 16 Jahve, Bože Izraela, splň svojmu sluhovi Dávidovi, môjmu otcovi, sľub, ktorý si mu dal, keď si povedal: ‚Nikdy ti nebude chýbať potomok, ktorý bude predo mnou sedieť na tróne Izraela, pod podmienkou, že tvoji synovia budú dávať pozor na svoje správanie a budú zachovávať môj zákon tak, ako si ho zachovával ty predo mnou.‘ 17 Teraz teda, Jahve, Bože Izraela, nech sa uskutoční tvoj prísľub, ktorý si dal svojmu sluhovi Dávidovi! 18 Ale či by Boh naozaj býval s ľuďmi na zemi? Veď samo nebo, nebesá nebies ťa nemôžu obsiahnuť, tým menej tento dom, ktorý som postavil! 19 Venuj pozornosť modlitbe svojho sluhu, mojej úpenlivej prosbe, Jahve, môj Bože, počuj volanie a modlitbu, ktorú sa dnes pred tebou modlí tvoj sluha! 20 Nech sú tvoje oči otvorené dňom i nocou pre tento dom, pre toto miesto, o ktorom si povedal: Tam bude moje Meno. Vypočuj modlitbu, ktorú sa tvoj sluha modlí na tomto mieste. Modlitba za ľud
21 Vypočuj prosbu svojho sluhu a svojho izraelského ľudu, keď sa budú modliť na tomto mieste. Vypočuj z miesta, kde ty prebývaš, z nebies, vypočuj a odpusť. 22 Ak sa nejaký človek prehreší proti svojmu blížnemu a ten vysloví nad ním preklínajúcu prísahu a dá mu prisahať pred tvojím oltárom v tomto Chráme, 23 ty to vypočuj z nebies a zasiahni, rozsúď medzi svojimi sluhami: vinníkovi odplať uvaliac na jeho hlavu jeho činy a osloboď nevinného odplatiac mu, ako si to jeho nevinnosť zasluhuje. 24 Ak tvoj izraelský ľud utrpí porážku od nepriateľa, pretože zhrešil proti tebe, ale ak sa obráti k tebe, ak bude chváliť tvoje meno, modliť sa a prosiť v tomto Chráme, 25 ty ho vypočuj z nebies, odpusť hriech svojho izraelského ľudu a priveď ho späť do krajiny, ktorú si dal jemu a jeho otcom. 26 Keď sa nebo zatvorí a nebude dažďa, pretože zhrešili proti tebe, ak sa budú modliť na tomto mieste, velebiť tvoje Meno a odvrátia sa od svojich hriechov, lebo si ich pokoril, 27 vypočuj to z nebies, odpusť hriech svojich sluhov a svojho izraelského ľudu, veď ich vyučuješ dobrej ceste, po ktorej majú ísť, a daj dážď svojej zemi, ktorú si dal do dedičstva svojmu ľudu. 28 Keď bude v krajine hlad, mor, obilná hrdza a sneť, keď prídu kobylky a chrústy, keď nepriateľ tohto ľudu obľahne niektoré z jeho miest, keď príde akákoľvek pohroma alebo nákaza, 29 každú modlitbu, každú úpenlivú prosbu ktoréhokoľvek človeka alebo celého Izraela, tvojho ľudu, keď pocítili ranu i bolesť a vystreli svoje ruky k tomuto Chrámu, 30 ty vypočuj z nebies, kde sídliš, odpusť a vráť každému podľa jeho správania, veď ty poznáš jeho srdce. Ty jediný poznáš srdcia ľudí. 31 Aby mali úctivú bázeň pred tebou a po tvojich cestách kráčali po všetky dni, kým len budú žiť na zemi, ktorú si dal našim otcom. 32 Ba aj cudzinca, ktorý nie je z Izraela, tvojho ľudu, ak príde z ďalekej krajiny kvôli tvojmu veľkému Menu, kvôli tvojej silnej ruke a tvojmu vystretému ramenu a bude sa modliť v tomto Chráme, 33 ty to vypočuj z nebies, kde prebývaš, vypočuj všetky žiadosti tohto cudzinca, aby všetky národy zeme poznali tvoje Meno, aby mali pred tebou úctivú bázeň ako tvoj izraelský ľud, aby vedeli, že tento Chrám, ktorý si postavil, nesie tvoje Meno. 34 Ak tvoj ľud vyjde do vojny proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho pošleš, a budú sa modliť k tebe obrátení k mestu, ktoré si si vyvolil, a k Chrámu, ktorý som vystaval tvojmu Menu, 35 vypočuj z nebies ich modlitby, ich prosby, a dopomôž im k právu. 36 Keď zhrešia proti tebe – lebo niet človeka, ktorý by nezhrešil – a nahneváš sa na nich, vydáš ich nepriateľovi a keď ich dobyvatelia odvlečú ako zajatcov do nepriateľskej krajiny, ďalekej či blízkej, 37 ak vstúpia do seba v krajine, do ktorej boli odvlečení ako zajatci, ak oľutujú a budú ťa prosiť v krajine svojho zajatia: "Zhrešili sme, zle sme konali, sme vinní," 38 ak sa vrátia k tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v krajine svojho zajatia, do ktorej boli odvlečení, a budú sa modliť obrátení ku krajine, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a ku Chrámu, ktorý som postavil svojmu Menu, 39 vypočuj to z nebies, kde prebývaš, vypočuj ich modlitbu a ich úpenlivé prosby a dopomôž im k právu. Odpusť svojmu ľudu, ktorý zhrešil proti tebe. Záver modlitby
40 Bože môj, nech sú teraz tvoje oči otvorené a tvoje uši pozorné na modlitby prednesené na tomto mieste! 41 A teraz: Vstaň, Jahve, Bože, vtiahni, ty a archa tvojej moci! Nech sa tvoji kňazi, Jahve, Bože, odejú spásou a tvoji verní nech plesajú šťastím! 42 Jahve, Bože, neodvrhni svojho pomazaného z lásky k svojmu sluhovi Dávidovi!"