26. kapitola
Oziášove začiatky
1Všetok ľud Judska vzal Oziáša, ktorý mal šestnásť rokov, a urobil ho kráľom namiesto jeho otca Amaziáša. 2On prebudoval Elat a vrátil ho Júdovi, keď sa kráľ uložil ku svojim otcom. 3Oziáš mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa menovala Jecholja, z Jeruzalema. 4Konal, čo sa Jahvemu páči, celkom tak, ako robil jeho otec Amaziáša. 5Ochotne si uctieval Boha, pokiaľ žil Zecharjahu, ktorý ho učil Božej bázni. Pokiaľ hľadal Jahveho, Jahve mu dával úspech.Jeho moc
6Šiel bojovať proti Filištíncom, zbúral hradby Gatu, hradby Jabny, hradby Ašdodu a vybudoval mestá na území Ašdodu a medzi Filištíncami. 7Boh mu pomáhal proti Filištíncom, proti Arabom, ktorí bývali v Gur-Baale, a proti Meuncom. 8Ammonci platili Oziášovi poplatok. Povesť o ňom prenikla až po hranice Egypta, lebo sa stal veľmi mocným. 9Oziáš vystaval v Jeruzaleme veže: na Rožnej bráne, na Údolnej bráne a na Uholnej bráne a opevnil ich. 10Vystaval aj veže na púšti a vykopal veľa cisterien, lebo mal veľa stád na Nížine i na Rovine, roľníkov a vinohradníkov na vŕškoch; mal totiž rád pôdu. 11Oziáš mal vojsko vycvičených bojovníkov, pripravených tiahnuť do boja, zadelených do skupín, spočítaných kráľovským pisárom Jeielom a dozorcom Masejahuom, vojsko bolo pod vrchným velením Chananjahua, muža z kráľovských hodnostárov. 12Celkový počet hláv rodín udatných bojovníkov bol dvetisíc šesťsto. 13Pod svojím velením mali vojenskú moc tristosedemtisíc päťsto bojovníkov, veľkú bojovú moc, ktorá pomáhala kráľovi proti nepriateľovi. 14Oziáš vystrojil celé toto vojsko štítmi, kopijami, prilbami, panciermi, lukmi a kamením do prakov. 15V Jeruzaleme dal zhotoviť stroje vymyslené vynálezcami, aby boli postavené na veže a na nárožia, na vystreľovanie šípov a veľkých skál. Chýr o ňom sa rozšíril ďaleko, lebo bol tak zázračne nadaný, že sa stal veľmi mocným.Pýcha a trest
16Keď sa stal mocným, spyšnelo mu srdce a to ho priviedlo do záhuby. Prehrešil sa proti Jahvemu, svojmu Bohu: vošiel do veľkej miestnosti Jahveho chrámu obetovať kadidlo na kadidlovom oltári. 17Za ním vošiel kňaz Azarjahu a s ním osemdesiat neohrozených Jahveho kňazov. 18Postavili sa proti kráľovi Oziášovi a povedali mu: "Oziáš, páliť kadidlo Jahvemu neprislúcha tebe, ale kňazom, Áronovým synom, ktorí sú posvätení, aby pálili kadidlo. Opusti svätyňu, lebo si sa prehrešil a nemáš už nárok na slávu, ktorá prichádza od Jahveho, Boha." 19Oziáš, ktorý držal v ruke kadidelnicu, pripravený páliť kadidlo, sa rozhneval. A keďže sa rozhneval na kňazov, vyrazilo mu na čele malomocenstvo pred kňazmi v Jahveho chráme pri kadidlovom oltári. 20Azarjahu, hlavný kňaz, sa obrátil k nemu, i všetci kňazi sa obrátili a videli mu malomocenstvo na čele. Chytro ho odtiaľ vyviedli, ba aj sám sa náhlil von, lebo ho Jahve ranil. 21Kráľ Oziáš zostal malomocným až do dňa svojej smrti. Býval v oddelenom dome, malomocný, vylúčený z Jahveho chrámu. Jeho syn Jotam bol správcom kráľovského paláca a spravoval ľud krajiny. 22Ostatné Oziášove dejiny od začiatku až do konca opísal prorok Izaiáš, Amosov syn. 23Potom sa Oziáš uložil ku svojim otcom a pochovali ho pri jeho otcoch na pozemku kráľovských hrobov, lebo vraveli: "Je to malomocný." Jeho syn Jotam sa stal kráľom namiesto neho.