7. kapitola
1 Elizeus povedal: "Počuj Jahveho slovo! Toto hovorí Jahve: Zajtra o tomto čase bude na trhu Samárie sea jemnej múky za jeden šekel a dve sey jačmeňa budú za šekel." 2 Dôstojník, kráľova pravá ruka, odpovedal Elizeovi: "Aj keby Jahve otvoril nebeské okná, bolo by to možné?" Elizeus mu povedal: "Ty to uvidíš na vlastné oči, ale nebudeš z toho jesť!" Opustený aramejský tábor
3 Pri vchode do brány Samárie boli štyria malomocní. Hovorili si medzi sebou: "Prečo tu máme zostať a čakať na smrť? 4 Ak sa rozhodneme vojsť do mesta, v meste je hlad, tam zomrieme. Ak zostaneme tu, aj tu zomrieme. Preto prejdime k Aramejcom, ak nás nechajú nažive, budeme žiť, a ak nás zabijú, nuž zomrieme." 5 Za súmraku sa pohli k aramejskému táboru. Keď došli na okraj aramejského tábora, zbadali, že tam nikoho niet. 6 Stalo sa totiž, že v celom aramejskom tábore Jahve dal počuť hukot, akoby sa približovalo veľké vojsko s vozmi a koňmi. Aramejci si medzi sebou hovorili: "Pozrite, izraelský kráľ si najal proti nám chetejských a egyptských kráľova, aby nás napadli." 7 Zdvihli sa teda a utiekli za súmraku. Zanechali svoje stany, svoje kone a svoje osly, celý tábor tak, ako bol, utiekli, aby si zachránili život. 8 Tí malomocní prišli na okraj tábora, vošli do prvého stanu, najedli sa a napili, odniesli odtiaľ striebro, zlato i šatstvo a odišli ho ukryť. Potom sa vrátili, vošli do ďalšieho stanu, aj tam nabrali a odniesli to ukryť. Koniec obliehania a hladu
9 Potom si hovorili: "Nerobíme správne. Tento deň je dňom dobrých zvestí, a my mlčíme. Ak budeme čakať až do ranného svitu, trest nás neminie. Poďme to oznámiť v kráľovskom paláci." 10 Keď došli, zakričali na stráže mestskej brány a oznámili im: "Vošli sme do tábora Aramejcov. Niet tam nikoho, nepočuť ľudský hlas, len kone a osly popriväzované a stany opustené tak, ako boli." 11 Stráže to podali ďalej a správa došla do kráľovského paláca. 12 Kráľ v noci vstal a svojim sluhom povedal: ‚Ja vám poviem, čo spravili Aramejci. Vedia, že hladujeme, preto vyšli z tábora ukryť sa do poľa. Myslia si: ‚Keď vyjdú z mesta, pochytáme ich živých a vojdeme do mesta.‘" 13 Jeden z jeho dôstojníkov povedal: "Vezmime päť koní z tých, čo ešte zostali – i tak sa s nimi stane to, čo s množstvom, ktoré zahynulo, – pošlime niekoho s nimi a uvidíme." 14 Vzali teda dva vozy s koňmi a kráľ ich poslal za aramejským vojskom s rozkazom: "Choďte a pozrite!" 15 Sledovali stopy Aramejcov až k rieke Jordán. Videli, že cesta bola plná šiat a výzbroje, ktorú Aramejci na svojom úteku odhadzovali. Poslovia sa vrátili a podali správu kráľovi. 16 Ľud ihneď vyšiel z mesta a vyplienil aramejský tábor, takže sea jemnej múky bola za jeden šekel a dve sey jačmeňa tiež za jeden šekel, podľa Jahveho slova. 17 Kráľ poslal dôstojníka, ktorý bol jeho pravou rukou, aby mal dozor nad tržnicou v mestskej bráne, ale ľud ho tam v tlačenici rozšliapal a on zomrel, ako to predpovedal Boží muž, keď ho kráľ bol navštíviť. 18 Stalo sa to, čo predpovedal Boží muž kráľovi: "Zajtra o tomto čase budú na trhu Samárie dve sey jačmeňa za jeden šekel a sea jemnej múky za jeden šekel." 19 Dôstojník odpovedal Božiemu mužovi: "Aj keby Jahve otvoril nebeské okná, bolo by to možné?" Elizeus vtedy povedal: "Ty to uvidíš na vlastné oči, ale nebudeš z toho jesť!" 20 Tak sa mu stalo. Ľud ho rozšliapal na tržnici v bráne, takže zomrel.