6. kapitola
Stratená a nájdená sekera
1 Bratia proroci povedali Elizeovi: "Pozri, miesto, na ktorom bývame pri tebe, je pre nás príliš tesné. 2 Poďme k rieke Jordán, každý z nás tam vezme jedno brvno a potom tam urobíme miesto na bývanie." Povedal im: "Choďte!" 3 Jeden z nich povedal: "Buď taký láskavý, poď aj ty so svojimi sluhami." Elizeus odpovedal: "Dobre, idem." 4 Išiel s nimi. Keď prišli k Jordánu, začali vytínať stromy. 5 Keď jeden stínal svoj kmeň, spadla mu železná sekera do vody a on skríkol: "Ach, pane môj! A to bola ešte požičaná!" 6 Boží muž sa opýtal: "Kam padla?" Ukázal mu to miesto. Vtedy Elizeus uťal kus dreva, hodil ho na to miesto a sekera vyplávala. 7 Rozkázal mu: "Vytiahni si ju!" Ten natiahol ruku a vzal si ju. Elizeus zajme celý aramejský oddiel
8 Aramejský kráľ viedol vojnu s Izraelom. Mal poradu so svojimi dôstojníkmi a povedal im: "Napadnite toto miesto." 9 Ale Elizeus poslal izraelskému kráľovi odkaz: "Daj si pozor na toto miesto, lebo tam vpadnú Aramejci" 10 a izraelský kráľ poslal vojakov na to miesto, ktoré mu označil Elizeus. On ho upozorňoval a kráľ sa mal na pozore, a to nie raz alebo dva razy. 11 Srdce aramejského kráľa sa nad tým vzrušilo, zvolal svojich dôstojníkov a pýtal sa ich: "Nevedeli by ste mi povedať, kto z nás zrádza u izraelského kráľa?" 12 Jeden z jeho dôstojníkov povedal: "Nie, pán môj, kráľ, to Elizeus, prorok v Izraeli, oznamuje kráľovi Izraela aj tie slová, ktoré hovoríš vo svojej spálni." 13 Rozkázal im: "Choďte, zistite, kde je, potom pošlem a dám ho chytiť." Podali mu správu: "Je v Dotane." 14 Poslal tam silný oddiel s koňmi a s vojnovými vozmi. Prišli v noci a obkľúčili mesto. 15 Na druhý deň Elizeus včasráno vstal a vyšiel. Videl, že mesto je obkľúčené vojskom s koňmi a vozmi. Jeho sluha mu povedal: "Beda, pane môj, čo si počneme?" 16 Ale on mu odpovedal: "Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi." 17 A Elizeus sa takto modlil: "Jahve, prosím, otvor mu oči, nech vidí!" Jahve otvoril oči sluhovi a on videl: vrch bol plný koní a ohnivých vozov všade navôkol Elizea. 18 Keď Aramejčania schádzali k nemu, Elizeus sa takto modlil k Jahvemu: "Raň, prosím ťa, tento ľud vlčou tmou!" A Jahve ich ranil vlčou tmou podľa Elizeovho slova. 19 Vtedy im Elizeus povedal: "Toto nie je tá cesta, ani to mesto. Poďte za mnou, dovediem vás k človeku, ktorého hľadáte." Ale doviedol ich do Samárie. 20 Keď vošli do Samárie, Elizeus povedal: "Jahve, otvor im oči, nech vidia!" Jahve im otvoril oči a oni videli, že sú uprostred Samárie! 21 Keď ich izraelský kráľ uvidel, opýtal sa Elizea: "Mám ich pobiť, otče môj?" 22 Ale on odpovedal: "Nezabíjaj ich. Či zabíjaš tých, ktorých si zajal svojím mečom a lukom? Daj sa im najesť a napiť a nechaj ich vrátiť sa k svojmu pánovi." 23 Kráľ im usporiadal veľkú hostinu a keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Odvtedy aramejské ozbrojené bandy už nechodili do izraelskej krajiny. Hlad v obliehanej Samárii
24 Po nejakom čase sa stalo, že Ben-Hadad, kráľ Aramu, zhromaždil celé svoje vojsko, pritiahol a obliehal Samáriu. 25 V Samárii vypukol veľký hlad, lebo ju dlho obliehali, až sa za osliu hlavu platilo osemdesiat šeklov striebra a za dvadsaťpäť divých cibúľ päť šeklov striebra. 26 Jedného dňa sa izraelský kráľ prechádzal po hradbách, tu jedna žena na neho zavolala: "Pomôž, pán môj, kráľ!" 27 On jej odpovedal: "Ak ti Jahve nepomáha, ako ti môžem pomôcť ja? Niečím z humna alebo z lisu?" 28 Potom dodal: "Čo sa ti stalo?" Odpovedala: "Táto žena mi vravela: ‚Daj svojho syna, dnes ho zjeme. Môjho syna zjeme zajtra.‘ 29 Uvarili sme teda môjho syna a zjedli sme ho. Na druhý deň som jej povedala: ‚Daj svojho syna, zjeme ho.‘ Ale ona si syna skryla." 30 Keď kráľ počul slová tej ženy, roztrhol si šaty; kráľ sa prechádzal po hradbách a ľud videl, že na holom tele má drsné kajúce rúcho. 31 Kráľ vyhlásil: "Toto zlo nech mi Jahve urobí a tamto ešte nech pridá, ak dnes hlava Elizea, Šafatovho syna, ostane na ňom." Elizeus ohlasuje skoré ukončenie skúšky
32 Elizeus sedel vo svojom dome a starší mesta sedeli s ním. Kráľ poslal k nemu jedného zo svojich ľudí. Prv, než posol prišiel, Elizeus povedal starším: "Viete, že tento vrahov syn vydal rozkaz, aby mi zoťali hlavu? Keď kráľov posol príde, zatvorte dvere a držte ich, aby nevošiel. Veď za ním už počuť kroky jeho pána!" 33 Elizeus im ešte hovoril a už k nemu vstupoval kráľ a povedal: "Pozri, všetko toto nešťastie prichádza od Jahveho! Prečo by som mal ešte dôverovať Jahvemu?"