25. kapitola
1V deviatom roku kraľovania, desiateho dňa desiateho mesiaca, babylonský kráľ Nabuchodonozor pritiahol s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu. Utáboril sa pred mestom a vybudoval okolo neho val a obliehacie veže. 2Mesto bolo obľahnuté až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša. 3Deviateho dňa štvrtého mesiaca, keď v meste vládol hlad a ľud nemal chlieb, 4babylonské vojsko urobilo prielom v mestskom múre. Vtedy kráľ utiekol v noci so všetkými vojakmi bránou medzi dvoma múrmi, blízko kráľovskej záhrady. Utiekli smerom k Arabe, hoci Chaldejci mali mesto obkľúčené. 5Chaldejské vojsko prenasledovalo kráľa a dostihlo ho na jerišskej rovine, kde sa všetci jeho vojaci od neho rozpŕchli. 6Chaldejci chytili kráľa a zaviedli ho pred babylonského kráľa, ktorý bol v Rible, a postavil ho pred súd. 7Sedekiášových synov dal zabiť pred jeho očami, potom Sedekiášovi vyklal oči, spútali ho bronzovými okovami a odvliekli do Babylonu.Vyplienenie Jeruzalema a druhá deportácia
8V devätnástom roku panovania babylonského kráľa Nabuchodonozora, siedmeho dňa piateho mesiaca, Nebuzardan, veliteľ telesnej stáže, dôstojník babylonského kráľa, vtiahol do Jeruzalema. 9Podpálil Jahveho chrám, kráľovský palác a všetky domy v Jeruzaleme. 10Chaldejské vojsko pod veliteľom telesnej stráže strhlo všetky hradby okolo Jeruzalema. 11Nebuzardan, veliteľ telesnej stráže, odviedol zvyšok obyvateľstva ponechaný v meste, tiež prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, a zbytok ľudu. 12Z drobného ľudu krajiny zanechal veliteľ telesnej stráže niektorých vinárov a roľníkov. 13Chaldejci rozbili bronzové stĺpy Jahveho chrámu, bronzové more a jeho podstavce na kolesách, ktoré boli v Jahveho chráme, a všetok bronz z nich odniesli do Babylonu. 14Vzali aj hrnce, lopaty, nože, kropáče, misky a všetky bronzové nástroje, ktoré sa používali pri bohoslužbách. 15Veliteľ telesnej stráže zobral kadidelnice a kropáče, všetko, čo bolo zo zlata alebo zo striebra. 16Bronz dvoch stĺpov, jedného mora a podvozkov, ktoré dal vyhotoviť Šalamún pre Jahveho chrám, nebolo možno odvážiť. 17Výška jedného stĺpa bola osemnásť lakťov, mal bronzovú hlavicu vysokú päť lakťov, ktorá mala dookola ozdobné mriežkovanie a granátové jablká, všetko z bronzu. Rovnako to bolo aj s druhým stĺpom. 18Veliteľ telesnej stráže zajal hlavného kňaza Serajáša a jeho zástupcu, kňaza Sofoniáša a troch strážcov prahu. 19V meste zajal dvorana, veliteľa vojakov, päť mužov z tých, ktorí smeli pozerať na kráľovu tvár a ktorí ešte zostali v meste, pisára veliteľa vojska, ktorý mal vykonávať odvody pre vojsko, a šesťdesiat mužov tej krajiny, ktorých našli v meste. 20Nebuzardan, veliteľ telesnej stráže, ich vzal a odviedol k babylonskému kráľovi do Ribly. 21Tam, v Rible, v kraji Chamat, ich dal babylonský kráľ pobiť. Tak bol Júda odvlečený z vlastnej pôdy.Godoliáš miestodržiteľom Judska
22Babylonský kráľ Nabuchodonozor menoval Godoliáša, Achikamovho syna, Šafanovho vnuka, za miestodržiteľa tej časti ľudu, ktorú ponechal v Judskej krajine. 23Velitelia vojsk a ich mužstvo sa dopočuli, že babylonský kráľ ustanovil za miestodržiteľa Godoliáša, prišli ku Godoliášovi do Micpy. Boli to Jišmael, Netanjov syn, Jochanan, Kareachov syn, Seraja, syn Tachumeta Netofského a Jazanjahu, Maachaťanov syn, spolu so svojím mužstvom. 24Godoliáš im a ich mužstvu prisahal a povedal: "Nebojte sa podrobiť Chaldejcom, zostaňte v krajine, slúžte babylonskému kráľovi a budete sa mať dobre." 25Ale siedmeho dňa mesiaca Jišmael, syn Netanju, Elišamovho syna, z kráľovského rodu, a desať chlapov s ním prišli a zabili Godoliáša a s ním usmrtili aj Júdovcov a Chaldejcov, ktorí boli s ním v Micpe. 26Nato sa pobral všetok ľud, od najmenšieho po najväčšieho, aj velitelia vojsk, a odišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov.Omilostenie Jojachina
27V tridsiatom siedmom roku zajatia judského kráľa Jojachina, v dvanástom mesiaci, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca, babylonský kráľ Evil Merodach v roku svojho nastúpenia dal milosť judskému kráľovi Jojachinovi a vyviedol ho zo žalára. 28Zaobchádzal s ním láskavo a dal mu vyšší trón, než mali iní králi, ktorí boli s ním v Babylone. 29Jojachin odložil svoje väzenské šaty a vždy, po celý život, jedával pri kráľovskom stole. 30Na jeho vydržiavanie mu babylonský kráľ zabezpečil stály denný dôchodok po celý život až do jeho smrti.