23. kapitola
Slávnostné čítanie Zákona
1 Kráľ vyslal poslov a zhromaždili sa k nemu všetci starší Júdu a Jeruzalema. 2 Potom kráľ vyšiel do Jahveho chrámu a s ním všetci judskí mužovia, všetci obyvatelia Jeruzalema, kňazi, proroci a všetok ľud, od najmenšieho po najväčšieho. Nato prečítal pred nimi všetky slová knihy zmluvy, ktorá sa našla v Jahveho chráme. 3 Kráľ stál na vyvýšenom mieste a uzavrel pred Jahvem zmluvu, že budú nasledovať Jahveho, zachovávať jeho príkazy, jeho predpisy a jeho zákony celým srdcom a celou dušou, že uvedú do života všetko, čo je napísané v knihe zmluvy. Všetok ľud sa pripojil k zmluve. Náboženská reforma v Judsku
4 Kráľ rozkázal veľkňazovi Helkiášovi, kňazovi, jeho zástupcovi, a strážcom prahu, aby odstránili z Jahveho chrámu všetky bohoslužobné predmety urobené pre Baala, pre Ašeru a pre všetky nebeské hviezdy. Spálil to mimo Jeruzalema na poliach Kedronu. Popol dal odniesť do Betelu. 5 Odstránil žrecov, ktorých ustanovili judskí králi a ktorí prinášali obety na výšinách, v judských mestách a v okolí Jeruzalema, a tých, čo obetovali Baalovi, slnku, mesiacu, konšteláciám hviezd a všetkému nebeskému voju. 6 Dal vyniesť Ašeru z Jahveho chrámu za Jeruzalem do doliny Kedron, spálil ju v doline Kedron, spálil na popol a popol dal rozhádzať po spoločnom pohrebisku. 7 Zrúcal príbytky zasvätencov kultovej prostitúcie, ktoré boli v Jahveho chráme a v ktorých ženy tkali závoje pre Ašeru. 8 Dal priviesť všetkých kňazov z judských miest a poškvrnil všetky výšiny, kde títo kňazi konali obety, od Geby až po Beer-Šebu. Rozbúral výšinu bráni, ktorá bola pri vchode do brány Jozueho, miestodržiteľa mesta, vľavo od mestskej brány. 9 Ale kňazi výšin nesmeli vystupovať k Jahveho oltáru v Jeruzaleme, lež mohli jesť nekvasený chlieb uprostred svojich bratov. 10 Poškvrnil Tofet v doline Ben-Hinnom, aby už nikto neprevádzal Molochovi svojho syna alebo dcéru cez oheň. 11 Odstránil aj kone, ktoré judskí králi venovali slnku pri vchode do Jahveho chrámu, pri izbe komorníka Natan-Melecha v stĺporadí, a voz slnka spálil ohňom. 12 Oltáre, ktoré boli na streche a ktoré vystavali judskí králi, aj oltáre, ktoré vystaval Manasses na oboch nádvoriach Jahveho chrámu, kráľ zrúcal a rozdrvil ich tam a prach z nich vyhodil do doliny Kedron. 13 Kráľ poškvrnil aj výšiny východne od Jeruzalema na južnej strane od Olivovej hory, ktoré vybudoval izraelský kráľ Šalamún sidonskej ohavnej modle Aštarte, moabskej ohavnej modle Kemošovi a Milkomovi, hnusnej modle Ammoncov. 14 Roztrieskal stély, dal vyťať ašery a ich miesto vyplnil ľudskými kosťami. Reforma sa rozširuje na bývalé Severné kráľovstvo
15 Aj oltár v Beteli, výšinu, ktorú zriadil Jeroboam, Nebatov syn, ktorý zviedol Izrael na hriech, aj ten oltár a výšinu rozbúral. Rozdrúzgal jeho kamene a rozdrvil ich na prach a ašeru spálil. 16 Joziáš sa obrátil a videl hroby, ktoré boli tam na vrchu. Dal doniesť kosti z hrobov a spálil ich tam na oltári. Tak ho poškvrnil podľa Jahveho slova, ktoré ohlásil Boží muž, keď Jeroboam stál pri oltári počas slávnosti. Keď sa Joziáš obrátil, pozrel sa na hrob Božieho muža, ktorý oznámil tieto veci 17 a opýtal sa: "Čo je to za pomník, na ktorý sa dívam?" Obyvatelia mesta mu odpovedali: "Je to hrob Božieho muža, ktorý prišiel z Judska a ohlásil tieto veci, ktoré si urobil oltáru." 18 Kráľ povedal: "Nechajte ho na pokoji, nech sa nikto nedotýka jeho kostí!" Tak sa jeho kosti zachránili i s kosťami proroka, ktorý bol zo Samárie. 19 Joziáš odstránil aj všetky chrámy na výšinách, ktoré boli v mestách Samárie a ktoré izraelskí králi nastavali, aby popudzovali Jahveho, a na týchto miestach si počínal celkom tak ako v Beteli. 20 Všetkých kňazov výšin, ktorí tam boli, obetoval na oltároch a spálil na nich ľudské kosti. Potom sa vrátil do Jeruzalema. Svätenie Paschy
21 Potom kráľ dal všetkému ľudu tento príkaz: "Zasväťte Paschu Jahvemu, vášmu Bohu, ako je napísané v tejto knihe zmluvy." 22 Vskutku Pascha, ako je táto, sa neslávila od čias Sudcov, ktorí spravovali Izrael, po celú dobu izraelských kráľov a judských kráľov. 23 Až v osemnástom roku kráľa Joziáša slávili takúto Paschu na Jahveho počesť v Jeruzaleme. Záver o náboženskej reforme
24 Okrem toho Joziáš odstránil aj vyvolávačov duchov a hádačov, domácich bôžikov a modly i všetky ohavy, ktoré bolo vidno v Judsku a v Jeruzaleme. Urobil to, aby splnil slová Zákona napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Helkiáš v Jahveho chráme. 25 Nebolo pred ním kráľa, ktorý by sa bol tak obrátil k Jahvemu celým srdcom, celou dušou a celou silou nasledujúc celý Mojžišov Zákon. Ani po ňom nepovstal jemu podobný. 26 Ale Jahveho hnev, ktorý vzplanul proti Júdovi pre všetko to popudzovanie, ktorým ho dráždil Manasses, sa nemohol utíšiť. 27 Jahve rozhodol: "Aj Júdu odstránim spred seba, ako som odstránil Izrael, a zavrhnem toto mesto Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, aj Chrám, o ktorom som povedal: Tam bude moje Meno." Koniec Joziášovho kráľovstva
28 Ostatné Joziášove príbehy a všetko, čo vykonal, je zapísané v knihe Letopisov judských kráľov. 29 Za jeho čias tiahol egyptský kráľ, faraón Necho, k asýrskemu kráľovi k rieke Eufratu. Kráľ Joziáš išiel proti nemu, ale Necho ho zabil v Megidde pri prvej zrážke. 30 Jeho dôstojníci priviezli jeho telo z Megidda, doviezli ho do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobke. Ľud krajiny vzal Joachaza, Joziášovho syna, pomazali ho a ustanovili za kráľa miesto jeho otca. Joachazovo kráľovstvo v Judsku (609)
31 Joachaz mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval tri mesiace v Jeruzaleme. Jeho matka sa menovala Chamutal, Jirmejahuova dcéra, z Libny. 32 Robil, čo sa Jahvemu nepáči, celkom tak, ako robili jeho otcovia. 33 Faraón Necho ho dal spútať v Rible, v krajine Chamat, aby už nebol kráľom v Jeruzaleme, a krajine uložil sto talentov striebra a talentov zlata. 34 Faraón Necho ustanovil za kráľa Eljakima, Joziášovho syna, miesto jeho otca Joziáša a zmenil mu meno na Jojakim. Joachaza vzal a zaviedol ho do Egypta a on tam zomrel. 35 Jojakim odovzdal faraónovi striebro a zlato. Musel však zdaniť krajinu, aby mohol dať faraónovi toľko striebra, koľko si žiadal. Od každého vymáhal podľa jeho majetku striebro a zlato, ktoré musel odovzdať faraónovi Nechovi. Jojakimovo kráľovstvo v Judsku (609 – 598)
36 Jojakim mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval jedenásť rokov v Jeruzaleme. Jeho matka sa menovala Zebida, Pedajova dcéra, z Rumy. 37 Robil, čo sa Jahvemu nepáči, celkom tak, ako jeho otcovia.