22. kapitola
Úvod do Joziášovho kráľovstva (640 – 609)
1Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a tridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa menovala Jedida, Adajova dcéra, z Bockatu. 2Robil, čo sa Jahvemu páči, a vo všetkom nasledoval správanie svojho otca Dávida a neodklonil sa ani napravo, ani naľavo.Nájdenie knihy Zákona
3V osemnástom roku kráľa Joziáša kráľ poslal pisára Šafana, syna Acaljahua, Mešullamovho syna, do Jahveho chrámu s odkazom: 4"Choď k veľkňazovi Helkiášovi, aby dal dohromady peniaze, ktoré boli donesené do Jahveho chrámu a ktoré vybrali strážcovia prahu od ľudu. 5Nech ich dajú vedúcim prác v Jahveho chráme a tí nech ich dajú robotníkom pracujúcim na opravách v Jahveho chráme, 6tesárom, stavbárom, murárom a na zakúpenie dreva a tesaného kameňa na opravy Chrámu. 7Ale nech nežiadajú od nich účty z peňazí, ktoré dostanú, lebo oni pracujú poctivo." 8Veľkňaz Helkiáš povedal pisárovi Šafanovi: "Našiel som knihu Zákona v Jahveho chráme." A Helkiáš dal knihu Šafanovi, ktorý ju prečítal. 9Pisár Šafan šiel ku kráľovi a podal mu správu: "Tvoji sluhovia zosypali peniaze, ktoré boli v Chráme, a dali ich vedúcim prác v Jahveho chráme." 10Potom pisár Šafan oznámil kráľovi: "Kňaz Helkiáš mi dal túto knihu" a Šafan ju čítal pred kráľom.Porada u prorokyne Chuldy
11Keď kráľ počul knihy Zákona, roztrhol si šaty. 12Kňazovi Helkiášovi, Achikamovi, Šafanovmu synovi, Achborovi, Mikajovmu synovi, pisárovi Šafanovi a kráľovskému sluhovi Asajovi dal tento rozkaz: 13"Choďte, pýtajte si radu od Jahveho za mňa, za ľud a za celé Judsko o slovách tejto knihy, ktorá sa práve našla. Veľký musí byť Jahveho hnev, ktorý vzplanul proti nám, lebo naši otcovia neposlúchali slová tejto knihy a nerobili to, čo je v nej napísané." 14Kňaz Helkiáš, Achikam, Achbor, Šafan a Asaja šli k prorokyni Chulde, manželke Šalluma, syna Tikvu, syna Charchasa, strážcu šiat. Bývala v Jeruzaleme, v Novom meste. Hovorili s ňou. 15Ona im odpovedala: "Takto hovorí Jahve, Boh Izraela. Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: 16Takto hovorí Jahve: ‚Hľa, ja privediem nešťastie na toto miesto a na jeho obyvateľov, všetko, čo hovorí kniha, ktorú prečítal judský kráľ, 17pretože ma opustili a obetovali cudzím bohom, aby ma svojimi skutkami popudzovali. Môj hnev vzbĺkol proti tomuto miestu a nevyhasne.‘ 18A judskému kráľovi, ktorý vás poslal pýtať si radu od Jahveho, povedzte: Takto hovorí Jahve, Boh Izraela: Slová, ktoré si počul, … 19Ale pretože sa tvoje srdce pohlo a pokoril si sa pred Jahvem, keď si počul, čo som vyhlásil proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, že sa stanú predmetom hrôzy a zlorečenia, pretože si si roztrhol rúcho a plakal si predo mnou, aj ja som ťa vypočul – Jahveho prorocký výrok. 20Preto ťa pripojím k tvojim otcom, budeš pochovaný do svojho hrobu v pokoji, tvoje oči neuvidia všetko toto nešťastie, ktoré privediem na toto miesto.‘" Oni zaniesli túto odpoveď kráľovi.