Predchádzajúca kapitola

7. kapitola

1 Keď máme takéto prisľúbenia, milovaní, očistime sa od každej poškvrny tela i ducha a v bázni pred Bohom priveďme do konca svoje posvätenie. 2 Urobte nám miesto vo svojich srdciach. Nikomu sme neublížili, nikoho sme nezničili, nikoho neoklamali. 3 Nehovorím to preto, aby som vás odsúdil. Už som vám to povedal: ste v našich srdciach na život a na smrť. 4 Mám veľkú dôveru vo vás a veľmi som na vás hrdý. Som plný potechy; prekypujem radosťou pri všetkom našom súžení.

Pavol v Macedónsku, kde sa k nemu pripojí Títus

5 Keď sme prišli do Macedónska, toto naše telo si neoddýchlo, naopak, súženie z každej strany; okolo nás boje, vnútri strach.
6 Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás Títovým príchodom, 7 a nielen jeho príchodom, ale aj útechou, na ktorej mal u vás účasť. Rozprával nám, ako túžite, ako žialite a ako horlíte za mňa, a tak sa moja radosť ešte zväčšila. 8 Lebo ak som vás v liste zarmútil, neľutujem to. A ak som aj ľutoval, lebo vidím, že vás ten list čo i len nakrátko zarmútil, 9 teraz sa radujem, nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás ten zármutok priviedol k pokániu. Bol to zármutok podľa Božej vôle, takže ste v ničom neutrpeli škodu našou vinou. 10 Zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta pôsobí smrť. 11 Pozrite, čo spôsobil vo vás tento zármutok podľa Božej vôle. Akú ochotu! Aké ospravedlňovanie! Aké rozhorčenie! Aký strach! Akú túžbu! Akú horlivosť! Aké potrestanie! Tým všetkým ste ukázali, že ste čistí v tejto veci. 12 A tak, keď som vám písal, to nie kvôli tomu, kto sa dopustil krivdy, ani kvôli tomu, kto ju znášal, ale preto, aby vynikla vaša starostlivosť o nás pred Bohom. 13 A to nás potešilo. Ale popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť, že pookrial na duchu zásluhou vás všetkých. 14 Pred ním som sa trochu vami chválil a nezostal som zahanbený. Naopak, ako sme vám vo všetkých veciach povedali pravdu, tak aj to, čím sme sa chválili pred Títom, ukázalo sa pravdivé. 15 A jeho láska k vám sa ešte zdvojnásobuje, keď si spomína, ako ste ho všetci poslúchli, ako ste ho prijali s bázňou a chvením. 16 Teším sa, že môžem vo všetkom počítať s vami.