4. kapitola
1 Preto, keď máme túto službu z milosrdenstva, neochabujeme. 2 Ale zavrhli sme pretvárku z hanby; nepočíname si úskočne ani nefalšujeme Božie slovo. Naopak, zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí. 3 Ak je naše evanjelium zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby, 4 neveriacim, ktorým boh tohto sveta zaslepil myseľ, aby nevideli žiariť svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obrazom Boha. 5 Veď nehlásame seba, ale Ježiša Krista, Pána. My sme len vaši služobníci pre Ježiša. 6 Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnôt zažiari svetlo, je ten, ktorý zažiaril aj v našich srdciach, aby nám dal poznať Božiu slávu v tvári Ježiša Krista. Ťažkosti a nádeje služby
7 Ale tento poklad nosíme v hlinených nádobách, aby bolo jasné, že táto mimoriadna sila je z Boha, a nie z nás. 8 Zo všetkých strán na nás doliehajúc, ale nepodliehame, akoby bez nádeje, ale nie sme zúfalí. 9 Sme prenasledovaní, no nie sme opustení; zrazení na zem, no nie sme zničení. 10 Stále a všade nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa aj Ježišov život prejavoval na našom tele. 11 Hoci žijeme, ustavične sme vystavení smrti pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život prejavil na našom smrteľnom tele. 12 Teda v nás účinkuje smrť, vo vás život. 13 Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: Uveril som, preto som hovoril, aj my veríme, preto hovoríme. 14 Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, aj nás vzkriesi s Ježišom a postaví nás k sebe s vami. 15 A to všetko sa deje pre vás, aby sa rozmnožila milosť u mnohých, a tak aj vďakyvzdávanie bolo hojné u mnohých na Božiu slávu. 16 Preto neochabujme. Naopak, hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný človek sa obnovuje zo dňa na deň. 17 Veď ľahké utrpenie, trvajúce chvíľku, prinesie nám nesmierne slávny večný život. 18 Nám neležia na srdci veci viditeľné, ale neviditeľné; lebo veci viditeľné sú do času, neviditeľné sú večné.