3. kapitola
1Začíname zasa odporúčať sami seba? Alebo potrebujeme odporúčajúce listy k vám alebo od vás? 2Vy ste náš odporúčajúci list, napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. 3Je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme vyhotovili my, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca. 4Preto máme dôveru v Boha skrze Krista. 5Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. 6On nás urobil schopnými zásluhy Novej zmluvy, nevyjadrenej literou, ale Duchom; lebo litera zabíja, ale duch dáva život. 7Zákon, vtedy vyrytý do kameňa písmom, prinášal smrť, a predsa bol obklopený takou slávou, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas, ktorý bol pominuteľný. 8Nemá spočívať ešte väčšia sláva na službe Ducha? 9Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, o čo slávnejšia musí byť služba vedúca k ospravodliveniu! 10Lebo to, čo predtým bolo slávne, teraz sa stratí pred tou vznešenejšou slávou. 11Veď ak je slávne to, čo trvá krátko, oveľa slávnejšie bude to, čo trvá navždy. 12Keď máme takúto nádej, môžeme hovoriť celkom otvorene, 13a nie ako Mojžiš, ktorý si dával závoj na tvár, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. 14Ale mysle im zatvrdli. Až do dnešného dňa pri čítaní Starej zmluvy zostáva ten istý závoj. A nikdy nebol odhalený, lebo iba Kristus ho odstraňuje. 15Áno, až do dnešného dňa zakaždým, keď čítajú Mojžiša, závoj leží na ich srdci. 16Ale keď sa obráti k Pánovi, závoj padá. 17Lebo Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. 18A my, pretože nemáme závoj na tvári, my všetci odzrkadľujeme ako v zrkadle slávu Pánovu, premieňame sa na ten istý obraz zo slávy do slávy; to robí Pán, ktorý je Duch.