3. kapitola
1 Začíname zasa odporúčať sami seba? Alebo potrebujeme odporúčajúce listy k vám alebo od vás? 2 Vy ste náš odporúčajúci list, napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. 3 Je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme vyhotovili my, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca. 4 Preto máme dôveru v Boha skrze Krista. 5 Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. 6 On nás urobil schopnými zásluhy Novej zmluvy, nevyjadrenej literou, ale Duchom; lebo litera zabíja, ale duch dáva život. 7 Zákon, vtedy vyrytý do kameňa písmom, prinášal smrť, a predsa bol obklopený takou slávou, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas, ktorý bol pominuteľný. 8 Nemá spočívať ešte väčšia sláva na službe Ducha? 9 Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, o čo slávnejšia musí byť služba vedúca k ospravodliveniu! 10 Lebo to, čo predtým bolo slávne, teraz sa stratí pred tou vznešenejšou slávou. 11 Veď ak je slávne to, čo trvá krátko, oveľa slávnejšie bude to, čo trvá navždy. 12 Keď máme takúto nádej, môžeme hovoriť celkom otvorene, 13 a nie ako Mojžiš, ktorý si dával závoj na tvár, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. 14 Ale mysle im zatvrdli. Až do dnešného dňa pri čítaní Starej zmluvy zostáva ten istý závoj. A nikdy nebol odhalený, lebo iba Kristus ho odstraňuje. 15 Áno, až do dnešného dňa zakaždým, keď čítajú Mojžiša, závoj leží na ich srdci. 16 Ale keď sa obráti k Pánovi, závoj padá. 17 Lebo Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. 18 A my, pretože nemáme závoj na tvári, my všetci odzrkadľujeme ako v zrkadle slávu Pánovu, premieňame sa na ten istý obraz zo slávy do slávy; to robí Pán, ktorý je Duch.