2. kapitola
1Rozhodol som sa sám v sebe, že k vám neprídem znova so zármutkom. 2Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som zarmútil? 3A toto som vám napísal, lebo keby som bol prišiel, boli by ma urobili smutným práve tí, z ktorých by som mal mať radosť. Lebo som presvedčený, že aj vy všetci sa tešíte, keď sa radujem ja. 4Áno, písal som vám vo veľkom trápení a v úzkosti srdca, s mnohými slzami, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem. 5Ak niekto spôsobil zármutok, nezarmútil mňa, ale do istej miery – nechcem zveličovať – zarmútil vás všetkých. 6Pre toho človeka stačí trest, ktorý mu vymerala väčšina. 7Takže radšej mu odpustite a potešte ho, aby takého človeka prílišný zármutok nepohltil. 8Preto vás prosím, zahrňte ho láskou. 9Písal som vám, aby som vás skúšal a videl, či ste vo všetkom poslušní. 10Ale komu vy odpustíte, tomu aj ja odpustím. Lebo ak som ja odpustil, ak mám niečo odpustiť, robím to kvôli vám v prítomnosti Kristovej, 11aby nás neoklamal satan, veď poznáme jeho zámery.Z Troady do Macedónska. Odbočenie: apoštolská práca
12Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, kde som mal dvere otvorené v Pánovi, 13môj duch nemal pokoj, lebo som nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska. 14Vďaka Bohu, ktorý nás ustavične vodí v Kristovom triumfálnom sprievode a všade nás používa, aby sme šírili na každom mieste vôňu jeho poznania. 15Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha medzi tými, čo sú na ceste spásy, i pre tých, čo idú do záhuby. 16Pre jedných smrteľnou vôňou, ktorá zabíja, pre druhých vôňou života, ktorá prináša život. Kto je schopný takej úlohy? 17My nie sme ako mnohí, čo zneužívajú Božie slovo, ale ako Bohom poslaní hovoríme úprimne pred Bohom v Kristovi.