Predchádzajúca kapitola

4. kapitola

1 Samuelovo slovo bolo pre celý Izrael ako Jahveho slovo. Eli bol veľmi starý a jeho synovia naďalej urážali Jahveho.

Porážka Izraelcov a zajatie archy

V tom čase sa stalo, že Filištínci sa zhromaždili do boja proti Izraelu a Izraelci vytiahli do boja proti nim. Utáborili sa pri Eben-Ezere, zatiaľ čo Filištínci boli utáborení v Afeku.
2 Filištínci sa zoradili do šíkov proti Izraelcom, nastala tuhá bitka, Filištínci porazili Izrael a pobili na otvorenom poli okolo štyritisíc mužov. 3 Vojsko sa stiahlo do tábora a starší Izraela povedali: "Prečo Jahve dnes dopustil, aby nás Filištínci porazili? Poďme do Šíla po Jahveho archu, nech príde medzi nás a zachráni nás z rúk našich nepriateľov." 4 Ľud poslal do Šíla a vzali odtiaľ archu Jahveho Cebaot, ktorý sídli nad cherubmi; s archou Božej zmluvy boli dvaja Eliho synovia, Chofni a Pinchas. 5 Keď archa Jahveho zmluvy došla do tábora, celý Izrael zajasal takým vojnovým pokrikom, až zem zadunela. 6 Aj Filištínci počuli zvuk pokriku, preto sa pýtali: "Čo znamená tento veľký krik v tábore Hebrejov?" I dozvedeli sa, že to Jahveho archa prišla do tábora. 7 Vtedy sa Filištínci zľakli, lebo si povedali: "Boh prišiel do tábora." A vraveli: "Beda nám! Veď predtým sa niečo také nikdy nestalo. 8 Beda nám! Kto nás vyslobodí z ruky tohto mocného Boha? To on bil Egypt najrozličnejšími ranami na púšti. 9 Majte odvahu, vzmužte sa, Filištínci, aby ste nemuseli slúžiť Hebrejom, ako oni slúžili vám! Nuž, buďte mužmi a bojujte!" 10 A Filištínci bojovali, Izrael bol porazený a každý utiekol do svojho stanu; bola to veľmi veľká porážka a z Izraela padlo tridsaťtisíc pešiakov. 11 Božia archa bola zajatá a dvaja Eliho synovia, Chofni a Pinchas, zomreli.

Smrť Eliho

12 Akýsi Benjamínovec utiekol z bojiska a ešte toho istého dňa došiel do Šíla. Mal roztrhnuté šaty a na hlave prach.
13 Keď dobehol, Eli sedel vo svojom kresle pri bráne a pozoroval cestu, lebo sa mu srdce triaslo o Božiu archu. Ten človek teda doniesol správu do mesta a celé mesto sa dalo do úpenlivého kriku. 14 Eli počul ten krik a pýtal sa: "Čo je to za hrozný hluk?" Ten človek sa poponáhľal oznámiť to Elimu. 15 Eli mal deväťdesiatosem rokov, strnulý pohľad a už nevidel. 16 Ten človek povedal Elimu: "Prichádzam z tábora, dnes som utiekol z bojiska." Nato sa Eli pýtal: "Čo sa stalo, syn môj?" 17 Posol odpovedal: "Izrael utiekol pred Filištíncami, vojsko utrpelo veľkú porážku, aj tvoji dvaja synovia zomreli a Božia archa bola zajatá." 18 Pri zmienke o Božej arche Eli padol zo svojho kresla horeznačky do brány, zlomil si väzy a zomrel, lebo to bol človek starý a ťažký. Bol sudcom v Izraeli štyridsať rokov.

Smrť Pinchasovej ženy

19 Jeho nevesta, Pinchasova manželka, bola tehotná, blízko pôrodu. Keď počula zvesť, že zajali Božiu archu a že jej svokor a muž zomreli, schúlila sa a porodila, lebo prišli na ňu bolesti.
20 Keď už mala zomrieť, prihovárali sa jej ženy, ktoré stáli okolo nej: "Neboj sa, syna si porodila!" Ale ona neodpovedala, ani si to nevšimla. 21 Dieťa pomenovala Ikabod a povedala: "Odsťahovala sa sláva od Izraela," pretože Božia archa bola ukoristená a zomreli jej svokor a manžel. 22 Povedala: "Odsťahovala sa sláva od Izraela, lebo Božia archa padla za korisť."