20. kapitola

Jonatan pomáha Dávidovi utiecť

1 Dávid utiekol z prorockého domu v Rame a prišiel k Jonatanovi. Pýtal sa ho: "Čo som urobil? Čím som sa previnil? Čím som sa prehrešil proti tvojmu otcovi, že mi číha na život?"
2 On mu odpovedal: "Ani myslieť! Nezomrieš. Pozri, môj otec neurobí nič veľkého alebo malého bez toho, aby sa mi zveril. Prečo by môj otec práve toto tajil predo mnou? To je nemožné!" 3 Dávid povedal: "Môžem prisahať, že tvoj otec veľmi dobre vie, že som našiel priazeň v tvojich očiach, a myslí si: nech sa o tom Jonatan nedozvie, aby sa nezarmútil. Ale ako že žije Jahve a na tvoj život: len jeden krok je medzi mnou a smrťou." 4 Jonatan povedal Dávidovi: "Čo chceš, aby som urobil pre teba?" 5 Dávid odpovedal Jonatanovi: "Zajtra je novomesiac a ja mám sedieť pri jedle s kráľom, ale ty ma prepusť, aby som odišiel. Skryjem sa na poli až do večera. 6 Ak sa tvoj otec bude na mňa dopytovať, povedz mu: ‚Dávid ma naliehavo prosil, aby smel zabehnúť do svojho mesta Betlehema, lebo tam má výročnú obetu za celý rod.‘ 7 Ak povie: ‚Dobre!‘ – tak ja, tvoj sluha, budem zachránený, ak sa však nahnevá, vtedy vedz, že sa rozhodol pre to najhoršie. 8 Preukáž láskavosť mne, svojmu sluhovi, lebo si so mnou uzavrel zmluvu v Jahveho mene. Ale ak som vinný, zabi ma ty, prečo by si ma viedol až k svojmu otcovi?" 9 Jonatan odpovedal: "Ani myslieť! Lebo ak sa skutočne dozviem, že môj otec sa rozhodol dopustiť na teba nešťastie, či by som ti to neoznámil?" 10 Dávid sa spýtal Jonatana: "Kto mi to oznámi, ak ti otec dá tvrdú odpoveď?" 11 Jonatan povedal Dávidovi: "Poď, vyjdime do poľa!" A tak obaja vyšli do poľa. 12 Jonatan povedal Dávidovi: "Sľubujem ti, Dávid, pred Jahvem, Bohom Izraela, že zajtra o tejto hodine budem sa dopytovať svojho otca, a ak ti je naklonený, pošlem ti správu a oznámim ti to. 13 Ale ak môj otec chce uvaliť na teba nešťastie, nech Jahve urobí to isté mne, ba ešte horšie, ak ti to neoznámim a nepošlem ťa do bezpečia. Nech je Jahve s tebou, ako bol s mojím otcom! 14 Viem, že dokiaľ budem žiť, preukážeš mi Jahveho milosrdenstvo; a ak ja zomriem, 15 nikdy neodopri môjmu domu svoje milosrdenstvo! Keď Jahve vyhubí z povrchu zeme všetkých Dávidových nepriateľov, 16 nech Jonatanovo meno nie je vyhubené so Šaulovým domom, inak Jahve bude za to žiadať počet od Dávida." 17 Jonatan sa znovu zaprisahal Dávidovi, lebo ho miloval z celej svojej duše. 18 Jonatan mu povedal: "Zajtra je novomesiac a zbadajú tvoju neprítomnosť, lebo tvoje miesto bude prázdne. 19 Pozajtra si veľmi všimnú tvoju neprítomnosť, choď na miesto, kde si sa vtedy skrýval, a buď pri tej skale, ktorú poznáš. 20 Ja zasa napozajtre budem strieľať šípy z tejto strany, ako by som strieľal do terča. 21 Potom pošlem mládenca, ktorému poviem: ‚Choď, hľadaj šípy!‘ Ak poviem mládencovi: ‚Šípy sú na tejto strane, blízko teba, vezmi ich!‘ – vtedy príď, lebo to bude pre teba znamenať pokoj, a nič sa ti nestane, ako že žije Jahve. 22 Ale ak mládencovi poviem: ‚Šípy sú ďalej od teba,‘ vtedy odíď, lebo Jahve ťa posiela preč. 23 V tej veci však, o ktorej sme sa ja a ty dohovorili, Jahve je navždy svedkom medzi mnou a tebou." 24 Dávid sa skryl na poli. Nastal novomesiac a kráľ si zasadol za stôl k jedlu. 25 Kráľ si sadol na svoje obvyklé miesto pri stene, Jonatan si sadol naproti. Abner si sadol vedľa Šaula a Dávidovo miesto zostalo prázdne. 26 Šaul v ten deň nepovedal nič; myslel si: "Stala sa mu príhoda, nie je čistý, iste nie je čistý." 27 Nasledujúceho dňa, druhý deň po novomesiaci, Dávidovo miesto bolo zasa prázdne. Šaul povedal svojmu synovi Jonatanovi: "Prečo Izajov syn neprišiel ani včera, ani dnes k jedlu?" 28 Jonatan odpovedal Šaulovi: "Dávid sa odo mňa súrne vypýtal do Betlehema. 29 Povedal mi: ‚Prosím ťa, dovoľ mi odísť, lebo máme obetu nášho rodu a moji bratia ma žiadali; nuž ak som našiel milosť v tvojich očiach, dovoľ mi, prosím, odísť a pozrieť si bratov.‘ Preto neprišiel ku kráľovskému stolu." 30 Šaul vzbĺkol hnevom proti Jonatanovi a kričal na neho: "Ty syn nehanebnice! Dobre viem, že sa priatelíš s Izajovým synom na svoju hanbu a na hanbu lona svojej matky! 31 Lebo po všetky dni, kým len bude Izajov syn žiť, nebudeš v bezpečí ani ty, ani tvoje kráľovstvo. Preto teraz pošli poňho a priveď ho ku mne, lebo je synom smrti." 32 Jonatan odpovedal svojmu otcovi a povedal mu: "Prečo by mal zomrieť? Čo vykonal?" 33 Vtedy Šaul vrhol po ňom kopiju, aby ho zrazil, a Jonatan z toho pochopil, že jeho otec je rozhodnutý Dávida zabiť. 34 Jonatan vstal od stola rozpálený hnevom a v ten druhý deň novomesiaca nejedol nič, lebo sa trápil pre Dávida, že ho jeho otec pokoril. 35 Ráno nasledujúceho dňa, podľa dohovoru s Dávidom, vyšiel Jonatan na pole a s ním mladý sluha. 36 Povedal svojmu sluhovi: "Pobehni a pohľadaj šípy, ktoré vystrelím." Sluha utekal a on vystrelil šíp ďaleko pred neho. 37 Keď mladík prišiel na miesto, kde ležal šíp, ktorý Jonatan vystrelil, Jonatan na neho zakričal: "Či šíp nie je ešte ďalej, ako si ty?" 38 Potom Jonatan ešte zakričal za mládencom: "Rýchlo, ponáhľaj sa, nezastavuj sa!" Jonatanov sluha pozbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi. 39 Sluha nevedel o ničom, len Jonatan a Dávid vedeli, o čo ide. 40 Jonatan odovzdal svoju zbraň mládencovi a povedal mu: "Choď, zanes to do mesta!" 41 Keď sluha odišiel, Dávid vstal spoza skaly, vrhol sa tvárou k zemi a trikrát sa poklonil. Potom sa objali, pobozkali a v náručí si plakali. 42 Jonatan povedal Dávidovi: "Choď v pokoji! Čo sa týka prísahy, ktorú sme obidvaja v Jahveho mene prisahali, nech je Jahve svedkom medzi mnou a tebou a medzi mojím a tvojím potomstvom až naveky!"