18. kapitola
1Keď Dávid dokončil svoj rozhovor so Šaulom, Jonatanova duša sa privinula k Dávidovej duši, Jonatan si ho zamiloval ako seba samého. 2A tak ho toho dňa Šaul prijal k sebe a nedovolil mu vrátiť sa do domu jeho otca. 3Tak Jonatan a Dávid uzavreli slávnostnú zmluvu, lebo každý miloval toho druhého ako seba samého. 4A Jonatan si vyzliekol plášť, ktorý mal na sebe, i svoju tuniku a dal to Dávidovi, takisto i svoj meč, svoj luk i opasok. 5Dávid mal úspech na každej výprave, na ktorú ho Šaul posielal, takže Šaul ho postavil na čelo bojovníkov. A to sa páčilo všetkému ľudu, ba aj Šaulovým hodnostárom.Šaulova žiarlivosť
6Pri návrate vojska, keď sa Dávid vracal po zabití Filištínca, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest v ústrety kráľovi Šaulovi so spevom a tancom a zvukov tamburín, s výkrikmi radosti a s cimbalmi. 7Tancujúce ženy veselo prespevovali jedna druhej: "Šaul pobil svoje tisíce, Dávid svoje desaťtisíce." 8Šaul sa veľmi nahneval, veľmi sa mu nepáčila táto pieseň. Povedal: "Dávidovi dali desaťtisíce, mne len tisíce, už mu nechýba nič, iba kráľovstvo!" 9A od toho dňa Šaul zazeral na Dávida krivým okom. 10Nasledujúceho dňa zlý duch od Boha napadol Šaula, takže začal zúriť po dome. Dávid hral ako iné dni, Šaul mal v ruke kopiju. 11Šaul vrhol kopiju a povedal: "Pribijem Dávida na stenu!" Ale Dávid sa mu dva razy uhol. 12Šaul mal strach z Dávida, lebo Jahve bol s ním, ale od Šaula sa odvrátil. 13Preto ho Šaul odstránil od seba a urobil ho veliteľom nad tisícom mužov: vychádzal teda a vracal sa na čele svojich vojakov. 14Na všetkých svojich výpravách mal Dávid úspech, lebo Jahve bol s ním. 15Keď Šaul videl, že sa mu veľmi darí, veľmi sa ho bál. 16Ale celý Izrael i Júda milovali Dávida, lebo on vychádzal a vchádzal na ich čele.Dávidovo manželstvo
17Šaul povedal Dávidovi: "Pozri, dám ti za manželku svoju najstaršiu dcéru Merab, len buď udatný a bojuj Jahveho boje." Ale Šaul si myslel: "Nech nepadne mojou rukou, ale rukou Filištíncov!" 18Dávid odpovedal Šaulovi: "Kto som ja a čo je môj rod, rodina môjho otca v Izraeli, aby som sa stal kráľovým zaťom?" 19Ale keď prišiel čas, aby dali Dávidovi Šaulovu dcéru Merab, dali ju Adrielovi z Mecholy. 20Ale druhá Šaulova dcéra Mikal sa zamilovala do Dávida a oznámili to Šaulovi, ktorému sa to páčilo. 21Šaul si povedal: "Dám mu ju; nech je preňho návnadou, ktorá ho priláka do rúk Filištíncov!" Šaul povedal druhýkrát Dávidovi: "Dnes budeš mojím zaťom." 22Šaul prikázal svojim dvoranom: "Povedzte Dávidovi dôverne: ‚Pozri, kráľovi sa páčiš a my všetci ťa máme radi, staň sa teda kráľovým zaťom!‘" 23Keď Šaulovi ľudia hovorili Dávidovi tieto slová, Dávid povedal: "Myslíte si, že vziať si za ženu kráľovu dcéru je taká malá vec, že to môže dokázať chudobný a bezvýznamný človek, ako som ja?" 24Šaulovi dvorania o tom referovali kráľovi: "Toto povedal Dávid." 25Šaul prikázal: "Toto povedzte Dávidovi: ‚Kráľ si nežiada veno, ale iba sto filištínskych predkožiek, aby sa vykonala pomsta na kráľových nepriateľoch.‘" Šaul počítal s tým, že Dávid padne do rúk Filištíncov. 26Šaulovi dvorania oznámili Dávidovi tieto slová. Dávidovi sa páčilo stať sa kráľovým zaťom. Ešte ani neuplynul určený čas, 27keď Dávid vyrazil so svojimi mužmi, zabil dvesto Filištíncov, doniesol ich predkožky a v plnom počte ich odovzdal kráľovi, aby sa mohol stať kráľovým zaťom. Nato mu Šaul dal svoju dcéru Mikal za manželku. 28Šaul jasne videl, že Boh je s Dávidom a že celý Izraelov doma ho miluje. 29Tak sa Šaul ešte väčšmi bál Dávida a stal sa Dávidovým nepriateľom po všetky dni. 30Filištínske kniežatá robili nájazdy, ale zakaždým, keď vyrazili, Dávid mal väčší úspech ako všetci Šaulovi dôstojníci. Tak sa stal veľmi slávnym.