7. kapitola
Demetrios I. sa stane kráľom. Posiela Bakchida a Alkima do Judey
1V stopäťdesiatom prvom roku Demetrios, Seleukov syn, opustil Rím a s niekoľkými mužmi vystúpil v prímorskom meste a tam začal kraľovať. 2Stalo sa, že keď vtiahol do kráľovského paláca svojich otcov, vojsko zajalo Antiocha a Lyziáša, aby mu ich vydali. 3Keď sa o veci dozvedel, povedal: "Neukazujte mi ich tváre!" 4Vojsko ich zabilo. A Demetrios si zasadol na svoj kráľovský trón. 5Vtedy prišli k nemu všetci svojvoľní a bezbožní ľudia z Izraela vedení Alkimom, ktorý sa chcel stať veľkňazom. 6Obžalovali svoj ľud u kráľa a vraveli: "Júda a jeho bratia pobili všetkých tvojich priateľov a nás vyhnali z našej krajiny. 7Pošli teda človeka, ktorému dôveruješ, nech sa ide presvedčiť o celej skaze, ktorú Júda urobil nám a kráľovej krajine. Nech potrestá ich a všetkých ich pomocníkov." 8Kráľ vybral Bakchida, jedného z kráľových priateľov, miestodržiteľa kraja od Eufratu po egyptské hranice, veľkého v kráľovstve a verného kráľovi. 9Poslal ho s bezbožným Alkimom, ktorému dal veľkňazskú hodnosť, a rozkázal mu, aby vykonal pomstu na Izraelcoch. 10Vybrali sa na cestu a došli do judskej krajiny s veľkým vojskom. Vyslali poslov k Júdovi a k jeho bratom s pokojnými, ale ľstivými slovami. 11Ale oni nevenovali pozornosť ich rečiam, lebo videli, že prišli s veľkým vojskom. 12U Alkima a Bakchida sa zišlo zhromaždenie zákonníkov, aby pouvažovali o právnej stránke veci. 13Asidejci bol prví z Izraelcov, ktorí žiadali od nich pokoj; 14vraveli totiž: "S vojskom predsa prišiel kňaz z Áronovho rodu, ten nás neoklame." 15Predkladal im návrhy na pokoj a zaprisahal sa im: "Neurobíme vám nič zlé, ani vašim priateľom." 16Uverili mu, a predsa dal z nich šesťdesiat chytiť a v ten istý deň popraviť podľa slov Písma: 17"Telá tvojich svätých rozhádzali a ich krv preliali vôkol Jeruzalema a nebolo nikoho, kto by ich pochoval." 18Vtedy strach a hrôza pred nimi zachvátili celý ľud. Hovorili: "U týchto ľudí niet pravdy ani spravodlivosti, lebo porušili dohodu, ktorú urobili, a prísahu, ktorú dali." 19Bakchides odtiahol z Jeruzalema a utáboril sa pri Betzete, odtiaľ poslal pochytať veľa mužov, ktorí prešli na jeho stranu, a niekoľkých z ľudu, zavraždil ich a dal ich pohádzať do veľkej studne. 20Potom odovzdal krajinu Alkimovi a ponechal mu vojsko, aby mu pomáhalo. Bakchides odišiel ku kráľovi. 21Alkim bojoval za hodnosť veľkňaza. 22K nemu sa pridružili všetci, ktorí vyvolávali zmätok vo svojom ľude, opanovali judskú krajinu a narobili veľa zla v Izraeli. 23Júda videl, že všetko to zlo, ktoré popáchal Alkim a jeho prívrženci proti Izraelcom, prevyšovalo to, čo porobili národy, 24preto poprechádzal judským územím a potrestal zradcov a zabránil im v nájazdoch po krajine.Nikanor v Judsku. Bitka pri Kafarsalame
25Keď Alkim pozoroval, že Júda a jeho prívrženci sa stali mocnejšími ako on, a videl, že im nemôže odolať, vrátil sa ku kráľovi a obžaloval ich zo zločinov. 26Kráľ poslal Nikanora, jedného zo svojich najlepších generálov, zaťatého nepriateľa Izraela, a rozkázal mu, aby ten ľud vyhubil. 27Nikanor pritiahol do Jeruzalema s veľkým vojskom a Júdovi a jeho bratom poslal tento ľstivý odkaz: 28"Nech nie je vojna medzi mnou a vami! Prídem s niekoľkými mužmi a v pokoji si s vami pohovorím." 29Prišiel k Júdovi, priateľsky sa navzájom pozdravili, ale nepriatelia boli pripravení Júdu uniesť. 30Júda sa dozvedel, že prišiel k nemu so ľstivými úmyslami, preto sa ho stránil a nechcel už vidieť jeho tvár. 31Nikanor poznal, že jeho úmysel je prezradený, a tiahol proti Júdovi do Kafarsalamy. 32Z Nikanorovho vojska padlo asi päťsto chlapov a ostatní utiekli do Dávidovho mesta.Hrozby proti Chrámu
33Po týchto udalostiach vyšiel Nikanor na vrch Sion. Kňazi a starší ľudu vyšli z Chrámu, aby ho pokojne privítali a ukázali mu celopal, ktorý sa obetoval za kráľa. 34Ale on sa z nich vysmial a obrátil ich na posmech, ba ich aj poškvrnil a namyslene rozprával. 35Vo veľkom hneve vyslovil túto prísahu: "Ak teraz nebude vydaný Júda a jeho vojsko do mojich rúk, keď sa vrátim po zavedení mieru, vypálim tento dom." A vyšiel s veľkým hnevom. 36Kňazi sa vrátili a postavili sa pred oltár a Chrám a hovorili s plačom: 37"Ty si vyvolil tento Dom, aby niesol tvoje meno, aby bol pre tvoj ľud domom modlitby a prosieb; 38vykonaj pomstu na tomto človekovi a na jeho vojsku, nech padnú mečom! Rozpamätaj sa na ich rúhania a nedaj im to prežiť!"Nikanorov deň v Adase
39Nikanor vytiahol z Jeruzalema a utáboril sa pri Bet-Chorone. Tu sa k nemu pripojilo sýrske vojsko. 40Júda sa zasa utáboril v Adase s tritisíc mužmi. Vtedy sa Júda takto modlil: 41"Keď sa poslovia asýrskeho kráľa rúhali, vyšiel tvoj anjel a pobil z nich stoosemdesiatpäťtisíc. 42Tak pozdrav toto vojsko pred nami, aby všetci ostatní vedeli, že bezbožne hovoril proti tvojmu Chrámu, súď ho podľa jeho zloby!" 43Vojská sa zrazili v bitke trinásteho v mesiaci adar, Nikanorovo vojsko bolo rozdrvené a on padol v boji prvý. 44Keď Nikanorovi vojaci videli, že padol, odhodili zbrane a dali sa na útek. 45Židia ich prenasledovali deň cesty od Adasy až ku Gazare, trúbiac za nimi na poplach. 46Zo všetkých judských dedín navôkol vychádzali ľudia a utekajúcich obkľúčili, tí sa obrátili jedni proti druhým. Všetci padli mečom a ani jeden z nich nezostal. 47Keď pozbierali korisť, odťali Nikanorovu hlavu a pravú ruku, ktorú pyšne pozdvihol, zaniesli ich do Jeruzalema a vystavili všetkým na pohľad. 48Ľud bol naplnený radosťou a slávil ten deň ako deň veľkej radosti. 49Ustanovili, že tento deň sa bude sláviť každoročne trinásteho adara. 50Judská krajina mala na krátky čas pokoj.