6. kapitola
Koniec Antiocha Epifana
1 Vtedy kráľ Antiochos prechádzal severným krajom. Dozvedel sa, že v kraji Elymais v Perzii je mesto vychýrené bohatstvom, striebrom i zlatom, 2 že chráme, ktorý je v ňom, je veľmi bohatý, je tam zlatá výzbroj, panciere a zbrane, čo tam zanechal Alexander, syn Filipa, macedónskeho kráľa, ktorý prvý kraľoval nad Grékmi. 3 Pritiahol teda a pokúšal sa to mesto zaujať a vydrancovať. Ale to sa mu nepodarilo, lebo obyvatelia mesta sa dozvedeli o jeho zámeroch. 4 Postavili sa proti nemu so zbraňou v ruke, musel utiecť a odchádzal odtiaľ s veľkým smútkom a vrátil sa do Babylonu. 5 Bol ešte v Perzii, keď prišiel k nemu posol a oznámil mu, že vojská, ktoré vytiahli do judskej krajiny, utrpeli porážku. 6 Obzvlášť Lyziáš, ktorý sa vypravil na čele veľkého vojska, musel utiecť pred Židmi, ktorí prevládli zbraňami, vojskom a veľkou korisťou, ktorú vzali porazeným vojskám. 7 Zrúcali Ohavnosť, ktorú dal postaviť na oltári v Jeruzaleme, a svätyňu obohnali vysokými múrmi ako predtým, opevnili aj Betsur, jedno z jeho miest. 8 Keď sa kráľ dopočul tieto správy, zostal ohromený a veľmi rozrušený. Hodil sa na lôžko a ochorel od žiaľu, lebo sa mu nestalo po vôli. 9 Zostal tam mnoho dní, lebo sa v ňom obnovovala hlboká melanchólia. Keď badal, že zomiera, 10 zvolal všetkých svojich priateľov a povedal im: "Spánok sa mi vzdialil od očí a srdce mi zviera nepokoj. 11 Povedal som si: Do akého súženia som sa dostal, v akej strašnej záplave smútku som ponorený! Ja, ktorý som býval ctený a milovaný, dokiaľ som bol pri moci. 12 Ale teraz si spomínam na zlo, ktoré som urobil v Jeruzaleme, keď som z neho pobral všetky zlaté a strieborné predmety a poslal som zabíjať obyvateľov Judey. 13 Teraz vidím, že preto ma zastihlo toto nešťastie, a tak hyniem v hroznom zármutku v cudzej krajine." Nastúpenie Antiocha V.
14 Zavolal Filipa, jedného zo svojich priateľov, a ustanovil ho nad celým svojím kráľovstvom. 15 Odovzdal mu korunu, kráľovský šat a prsteň, aby viedol jeho syna Antiocha a vychoval ho za vladára. 16 Kráľ Antiochos zomrel na tom mieste v roku stoštyridsaťdeväť. 17 Keď sa Lyziáš dozvedel o kráľovej smrti, dosadil miesto neho za kráľa jeho syna Antiocha, ktorého vychovával od mlada a dal mu meno Eupator. Obľahnutie jeruzalemského hradu Júdom Makabejom
18 Tí, čo boli na hrade, prekážali Izraelcom v prechode okolo svätyne a hľadali, ako im škodiť a pohanom poskytnúť oporu. 19 Júda sa rozhodol, že ich odtiaľ odstráni, preto zvolal celý Izrael, aby ich obľahli. 20 Zhromaždili sa teda a obľahli hrad v roku stopäťdesiat. Postavili proti nim vrhače a dobýjacie stroje. 21 Niektorým z nich sa podarilo uniknúť z obľahnutého hradu a k nim sa pripojili bezbožní Izraelci, 22 tí odišli ku kráľovi a povedali mu: "Ako dlho ešte potrvá, kým vykonáš súd a pomstíš našich bratov? 23 My sme sa dobrovoľne rozhodli, že budeme slúžiť tvojmu otcovi, že budeme robiť, čo nám povie, a poslúchať jeho príkazy. 24 Pre toto naši spoluobčania na nás zanevreli. Ba zabili každého z nás, kto sa dostal do ich rúk, a naše dedičstvo vyplienili. 25 Nevztiahli ruku iba na nás, ale na všetky tvoje územia. 26 Pozri, dnes obliehajú jeruzalemský hrad, aby sa ho zmocnili, a opevnili Chrám a Betsur. 27 Ak rýchlo nezakročíš, budú robiť ešte väčšie veci než tieto a už ich nebudeš môcť zastaviť." Výprava Antiocha V. a Lyziáša. Bitka pri Betzacharii
28 Na tieto slová sa kráľ rozhneval a zvolal všetkých svojich priateľov, veliteľov vojska a jazdectva. 29 Z iných kráľovstiev a z morských ostrovov pritiahli k nemu oddiely žoldnierov. 30 Počet jeho vojska bol: stotisíc pešiakov, dvadsaťtisíc jazdcov a tridsaťdva slonov vycvičených do boja. 31 Prichádzali cez Idumeu a obľahli Betsur, o ktorý bojovali dlho za pomoci vojnových strojov. Obkľúčení urobili výpad, stroje zapálili a udatne bojovali. 32 Vtedy Júda odtiahol od hradu a utáboril sa pri Betzacharii, oproti kráľovskému táboru. 33 Včasráno sa kráľ vybral a so všetkou rýchlosťou uháňal s vojskom na Betzachariu, kde sa vojská postavili do vojnových šíkov a zatrúbili na trúbach. 34 Slonom ukázali krvavočervenú šťavu hrozien a moruší, aby ich rozdráždili do boja. 35 Potom zaradili zvieratá medzi bojové šíky. Ku každému slonovi priradili tisíc chlapov, oblečených do drôtených košieľ s bronzovými prilbami na hlavách. Okrem toho postavili ku každému zvieraťu päťsto vybraných jazdcov. 36 Títo riadili všetky pohyby zvieraťa a kamkoľvek sa uberalo, všade išli s ním, nikdy sa od neho nevzdialili. 37 Na každom zvierati na obranu bola pevná drevená veža pripevnená popruhmi a v každej boli traja bojovníci, ktorí odtiaľ bojovali, a k tomu jeden indický pohonič. 38 Ostatných jazdcov postavili po obidvoch krídlach vojska, aby znepokojovali nepriateľa a kryli bojové šíky. 39 Keď slnko zažiarilo na zlaté a medené štíty, rozsvietili sa od nich hory a žiarili ako ohnivé fakle. 40 Časť kráľovského vojska sa rozprestrela po vrchoch a časť v nížine, postupovali v pevnom a usporiadanom útvare. 41 Všetci sa triasli, keď počuli hukot tohto množstva, hrmot ich krokov a rinčanie zbraní. Bolo to veľmi veľké a mocné vojsko. 42 Júda a jeho vojsko vyrazilo do boja a šesťsto chlapov z kráľovho vojska padlo. 43 Eleazar, zvaný Auaran, vtedy zbadal jedno z tých zvierat chránené kráľovským pancierom a prevyšujúce všetky ostatné. Myslel si, že na ňom je kráľ, 44 obetoval sám seba, aby zachránil svoj ľud a získal si večné meno. 45 Odvážne sa vrhol proti smeru stredom šíku, zabíjal napravo i naľavo, takže nepriatelia pred ním ustupovali na obe strany. 46 Vkĺzol pod slona, preklal ho odspodu a zabil ho. Zviera sa zrútilo na zem a na Eleazara, ktorý namieste zomrel. 47 Židia, vidiac silu kráľovského vojska a bojovnosť jeho oddielov, pred nimi ustúpili. Dobytie Betsuru a obliehanie vrchu Sion Sýrčanmi
48 Kráľovské vojsko sa vydalo proti nim do Jeruzalema; kráľ začal obliehať Judeu a vrch Sion. 49 Medzitým uzavrel mier s ľuďmi Betsuru, ktorí opustili mesto, nemali už potraviny, aby mohli vydržať obliehanie. Bol totiž sobotný rok pre pôdu. 50 Kráľ zaujal Betsur a vložil tam posádku, aby ho strážila. 51 Chrám obliehal dlhší čas, postavil proti nemu vrhacie a iné vojnové stroje: ohňomety, kameňomety, škorpióny na šípy a praky. 52 Obliehaní tiež postavili vojnové stroje proti ich strojom a bojovalo sa dlhý čas. 53 Ale v skladoch neboli potraviny, lebo bol siedmy rok a zbytky zásob spotrebovali Izraelci, ktorí boli privedení z Judska spomedzi národov. 54 V Chráme zostalo iba málo mužov, lebo boli vystavení hladu, a tak sa rozpŕchli, každý do svojho domu. Kráľ dáva Židom náboženskú slobodu
55 Keď Lyziáš dostal správu, že Filip, ktorého kráľ Antiochos ešte zaživa poveril, aby vychovával jeho syna Antiocha za vladára, 56 sa vrátil z Perzie a Médie s vojskom, ktoré vytiahlo s kráľom, a že sa usiluje prevziať vládu do svojich rúk, 57 snažil sa čím skôr odtiahnuť. Vyjadril sa pred kráľom, veliteľmi vojska a mužstvom takto: "Každým dňom slabneme, potravy nám ubúda a miesto, ktoré obliehame, je dobre opevnené. K tomu dolieha na nás starosť o kráľovstvo. 58 Preto podajme týmto mužom pravicu a uzavrime mier s nimi a s celým ich národom. 59 Dovoľme im, aby mohli žiť podľa svojich zvykov ako predtým, lebo iba pre svoje zvyky, ktoré sme zrušili, sa búrili a urobili toto všetko." 60 Tento návrh sa páčil kráľovi i veliteľom. Preto poslal Židom ponuku mieru a tí ju prijali. 61 Kráľ a velitelia potvrdili dohodu prísahou a obľahnutí nato vyšli z pevnosti. 62 Vtedy kráľ vystúpil na vrch Sion. Keď videl opevnenie tohto miesta, zrušil prísahu, ktorú dal, a rozkázal zbúrať celý múr dookola. 63 Potom rýchlo odtiahol a vrátil sa do Antiochie, kde našiel Filipa ako pána mesta. Bojoval proti nemu a mesta sa zmocnil útokom.