4. kapitola
Bitka pri Emauzoch
1 Gorgiáš vzal päťtisíc pešiakov a tisíc vybraných jazdcov a vyrazil s nimi v noci, aby vtrhol do židovského tábora, 2 aby na nich udrel znenazdajky. Chlapi z hradu mu ukazovali cestu. 3 Keď sa Júda o tom dozvedel, vyrazil so svojimi bojovníkmi napadnúť kráľovské vojsko pri Emauzoch, 4 dokiaľ bolo vojsko rozdelené mimo tábora. 5 Gorgiáš prišiel do Júdovho tábora v noci, ale nikoho nenašiel a dal sa pátrať po Židoch po vrchoch, lebo si povedal: "Tí Židia utekajú pred nami." 6 Keď sa rozodnilo, Júda sa objavil na rovine s tritisíc mužmi, ale nemali brnenie ani meče, ako by boli radi mali. 7 Dívali sa na pohanský tábor, mocný a opevnený, jazdu, ktorá ich obklopovala, skrátka na ľudí, ktorí mali vojnovú skúsenosť. 8 Júda povedal svojim mužom: "Nebojte sa ich množstva a neľakajte sa, ak zaútočia. 9 Rozpomeňte sa, ako boli zachránení naši otcovia z Červeného mora, keď ich prenasledoval faraón s vojskom. 10 A teraz volajme k Nebu, nech sa zmiluje nad nami, nech sa rozpamätá na zmluvu s našimi otcami a rozdrví dnes toto vojsko, ktoré je pred nami. 11 Potom sa všetky pohanské národy dozvedia, že jestvuje osloboditeľ a vykupiteľ Izraela." 12 Cudzinci sa pozreli hore a keď videli, ako sa Židia hrnú proti nim, 13 vytiahli z tábora do boja. Júdovi vojaci zatrúbili 14 a rozpútal sa boj. Pohania boli porazení a utiekli na rovinu. 15 Všetci nepriatelia, ktorí zostali pozadu, padli mečom. Prenasledovali nepriateľa až po Gezer a na roviny idumejské, azotské a jamnijské. Padlo z nich asi tritisíc chlapov. 16 Keď sa Júda vrátil s vojskom z prenasledovania, 17 povedal ľudu: "Nebažte po koristi, lebo ešte na nás čaká ďalší boj! 18 Gorgiáš so svojím vojskom je blízko, čaká nás na horách. Teraz sa postavte proti našim nepriateľom a bojujte proti nim! Potom si môžete pokojne pobrať korisť." 19 Júda ešte ani nedokončil, keď sa objavil nepriateľský oddiel, ktorý skúmal situáciu z vrcholu hory. 20 Ten hneď zbadal, že ich ľudia boli zahnaní na útek a že tábor bol v plameňoch, lebo dym, ktorý bolo vidno, to ešte prezrádzal. 21 Pri tomto pohľade ich pojal veľký strach. Keď videli ešte aj Júdovo vojsko na rovine, pripravené do boja, 22 všetci utiekli do krajiny Filištíncov. 23 Júda sa potom vrátil k plieneniu tábora. Nabrali veľa zlata a striebra, látky farbené fialovým a morským purpurom a iné veľké bohatstvá. 24 Keď sa Židia vrátili domov, chválili a velebili Nebo a hovorili: "On je dobrý a jeho láska je večná." 25 To bol deň veľkého vyslobodenia pre Izrael. 26 Tí, čo sa z cudzincov zachránili, prišli oznámiť Lyziášovi, čo sa stalo. 27 Keď to počul, zarazil sa a bol znechutený, lebo sa Izraelu nestalo podľa jeho želania a podľa toho, ako rozkázal kráľ. Prvá Lyziášova výprava
28 Nasledujúceho roku však zobral šesťdesiattisíc vybraných chlapov a päťtisíc jazdcov, aby Židov celkom zničil. 29 Vtiahli do Idumey a utáborili sa v Betsure. Júda im vyšiel naproti s desaťtisíc mužmi. 30 Keď videl toto silné vojsko, modlil sa takto: "Požehnaný si, spasiteľ Izraela, ktorý si zlomil útok obra rukou svojho sluhu Dávida a tábor Filištíncov si vydal do rúk Šaulovho syna Jonatana a jeho zbrojnoša. 31 Zovri toto vojsko do rúk svojho izraelského ľudu, nech vyjdú na hanbu so svojím vojskom a so svojou jazdou. 32 Zastraš ich, zoslab ich odvahu spoliehajúcu sa na ich silu. Nech sa trasú pre svoju porážku! 33 Poraz ich mečom tých, ktorí ťa milujú, aby ťa piesňami zvelebovali všetci, čo tvoje meno poznajú." 34 Potom sa vojská zrazili a z Lyziášovho vojska padlo asi päťtisíc chlapov, a to v boji chlapa proti chlapovi. 35 Keď Lyziáš videl porážku svojho vojska a odvahu Júdových vojakov odhodlaných žiť alebo hrdinsky zomrieť, vrátil sa naspäť do Antiochie, kde najímal cudzincov, aby sa mohol vrátiť do Judey s väčším vojskom ako predtým. Očistenie Chrámu a posvätenie
36 Vtedy si povedali Júda a jeho bratia: "Pozrite, naši nepriatelia sú rozdrvení, poďme očistiť Chrám a znovu ho posvätiť." 37 Celé vojsko sa zhromaždilo a vystúpili na vrch Sion. 38 Videli tam svätyňu spustošenú, oltár znesvätený, brány vypálené, krovie rásť na nádvoriach ako v lese alebo v hore a miestnosti rozbúrané. 39 Vtedy si roztrhli šaty, dali sa do veľkého plaču a sypali si popol na hlavu. 40 Potom padli tvárou na zem a na znak trúb hlasne volali k Nebu o pomoc. 41 Júda rozkázal vojakom, aby bojovali proti tým, čo boli na hrade, kým nevyčistí svätyňu. 42 Potom vybral kňazov bez úhony, oddaných Zákonu, 43 tí vyčistili svätyňu a na nečisté miesto odniesli kamene poškvrny. 44 Radili sa, čo majú urobiť s oltárom na zápalné obety, ktorý bol zneuctený. 45 Prišla im šťastná myšlienka zbúrať ho, aby sa im raz nestal predmetom potupy, lebo ho pohania zneuctili. Oltár zbúrali 46 a kamene z neho uložili na vhodnom mieste chrámového pahorku, pokým by neprišiel nejaký prorok a nevyslovil sa o nich. 47 Potom podľa Zákona vzali neokresané kamene a vystavali z nich nový oltár podľa vzoru predošlého. 48 Obnovili svätyňu a vnútrajšok Príbytku a posvätili nádvoria. 49 Zhotovili nové posvätné zariadenie, priniesli do Chrámu svietnik, oltár na kadidlo a stôl. 50 Pálili kadidlo na oltári, zapálili lampy na svietniku, ktoré svietili v Chráme. 51 Položili chleby na stôl, zavesili opony, dokončili všetko, na čo sa podujali. 52 Dvadsiateho piateho deviateho mesiaca, čo je kislev, v stoštyridsiatom ôsmom roku, včasráno vstali 53 a priniesli obetu podľa Zákona na novopostavenom oltári celopalov. 54 Oltár znovu posvätili za spevov žalmov, za zvukov citár, hárf a cimbalov na výročie dňa, keď ho pohania znesvätili. 55 Všetok ľud padol tvárou k zemi v poklone, potom vzniesli chválu k Nebu na toho, ktorý ich priviedol k úspechu. 56 Osem dní slávili posvätenie oltára a s radosťou obetovali celopaly, obety vďaky za záchranu a obety chvály. 57 Priečelie Chrámu vyzdobili vencami a štítmi, obnovili brány a miestnosti, na ktoré urobili dvere. 58 Medzi ľudom zavládla veľká radosť, lebo bola odstránená potupa, ktorú im spôsobili pohania. 59 Júda, jeho bratia a celé zhromaždenie Izraela rozhodli, že dni posvätenia oltára sa majú sláviť každoročne po osem dní, od dvadsiateho piateho mesiaca kislev, veselo a radostne. 60 V tom čase vystavali okolo vrchu Sion vysoké múry a silné veže, aby neprišli národy, ako predtým, zničiť Chrám. 61 Júda tam postavil posádku, aby ho strážila. Opevnil aj Betsure, aby ľud mal pevnosť proti Idumei.