3. kapitola
Chválospev na Júdu Makabeja
1 Miesto neho nastúpil jeho syn Júda zvaný Makabej; 2 podporovali ho všetci jeho bratia a všetci stúpenci jeho otca. S nadšením bojovali boje Izraela. 3 Júda všade preslávil svoj ľud. Obliekol si pancier ako obor a opásal si vojnové zbrane. Veľa bojov bojoval, svoje vojsko mečom obránil. 4 Vo svojich bojoch bol ako lev, ako mladý lev, čo vyrazí za korisťou. 5 Vypátral odpadlíkov, prenasledoval ich. Vypálil tých, čo jeho ľudu naháňali strach. 6 Odpadlíci sa pred ním triasli strachom, všetci zločinci sa ho obávali, pod jeho vedením mal boj za oslobodenie úspech. Roztrpčoval mnohých kráľov, 7 Jakuba však potešoval svojimi činmi. Jeho pamiatka bude vždy požehnávaná. 8 Prešiel judskými mestami a vyhubil z nich bezbožníkov, tým odvrátil Boží hnev od Izraela. 9 Jeho meno zaznelo až na kraj sveta, zhromaždil tých, čo boli stratení. Prvý Júdov úspech
10 Apolonius zhromaždil pohanov a veľké vojsko zo Samárie do boja proti Izraelu. 11 Keď sa to Júda dozvedel, vyrazil proti nemu, porazil ho a zabil. Mnohí padli, smrteľne ranení, a ostatní utiekli. 12 Zmocnili sa koristi a Júda ukoristil Apoloniov meč a bojoval ním celý život. 13 Keď sa Seron, veliteľ sýrskeho vojska, dopočul, že Júda zhromaždil okolo seba zástup veriacich a bojovníkov, 14 povedal si: "Urobím si meno a preslávim sa v kráľovstve. Budem bojovať proti Júdovi a jeho chlapom, ktorí pohŕdajú kráľovskými rozkazmi." 15 Vyrazil teda a s ním tiahlo mocné vojsko bezbožníkov, aby mu pomohli vypomstiť sa na Izraelcoch. 16 Keď sa priblížil k bet-choronskej výšine, Júda mu vyšiel naproti s hŕstkou ľudí. 17 Keď videli vojsko, ktoré sa valilo proti nim, povedali Júdovi: "Ako sa môžeme my, hŕstka, pustiť do boja proti toľkej presile? Okrem toho sme ustatí a celý deň sme nič nejedli." 18 Júda odpovedal: "Aj veľké množstvo môže padnúť do rúk malého počtu, lebo Nebu je celkom jedno, či vyslobodí pomocou veľkého počtu alebo malého počtu ľudí. 19 Víťazstvo v boji nezávisí od množstva vojska, sila prichádza z Neba. 20 Oni idú proti nám plní pýchy a zloby, aby nás vykynožili, aj naše manželky a naše deti, a aby nás okradli. 21 My však bojujeme za svoje životy a za naše zákony. 22 Boh ich rozdrví pred našimi očami, nebojte sa ich." 23 Keď prestal hovoriť, náhle na nich udrel a Seron bol zničený aj so svojím vojskom. 24 Prenasledovali ich od svahov Bet-Choronu až na rovinu. Padlo z nich asi osemsto chlapov a zvyšok utiekol do krajiny Filištíncov. 25 Júdu a jeho bratov sa začali obávať, na okolité národy padol strach. 26 Jeho meno sa dostalo až ku kráľovi a všetky národy rozprávali o Júdových bojoch. Antiochove prípravy proti Perzii a proti Judsku. Lyziáš regentom
27 Keď kráľ Antiochos počul tieto správy, vzplanul veľkým hnevom; dal zhromaždiť vojská celého svojho kráľovstva, veľmi mocnú armádu. 28 Otvoril svoju pokladnicu a svojim vojskám dal žold na celý rok. Prikázal im, aby boli pripravení na každú službu. 29 Vtedy videl, že v pokladniciach nemá peniaze a že výnosy z daní krajiny sú malé pre odboj a pohromu. 30 Obával sa, že nebude mať, ako sa stalo už nejedenkrát, na výdavky a dary, ktoré predtým rozdával štedrou rukou a hojnejšie ako predošlí králi. 31 Načas bol bezradný, potom sa rozhodol, že vytiahne do Perzie, povyberá dane po provinciách a nahromadí veľké množstvo peňazí. 32 Zanechal Lyziáša, šľachtica a z kráľovskej rodiny, ako správcu kráľovských záležitostí od Eufratu až po hranicu Egypta. 33 Dal mu na starosť tiež svojho syna Antiocha, kým sa nevráti. 34 Odovzdal mu polovicu vojska, ako aj slonov a vysvetlil mu všetko, čo má urobiť, najmä s obyvateľmi Judska a Jeruzalema: 35 má vyslať proti nim vojsko, zlomiť a zničiť moc Izraela, aj čo zostane z Jeruzalema, vytrieť i spomienku na nich z toho miesta, 36 usadiť synov cudzincov po celom ich území a ich zem rozdeliť lósom. 37 Kráľ vzal druhú polovicu vojska a vyrazil z Antiochie, hlavného mesta svojho kráľovstva, v stoštyridsiatom siedmom roku. Prekročil Eufrat a tiahol hornými provinciami. Gorgiáš a Nikanor vedú do Judska sýrsku armádu
38 Lyziáš vybral Ptolemaia, Dorymenesovho syna, Nikanora a Gorgiáša, mocných mužov z kráľových priateľov. 39 Poslal s nimi štyridsaťtisíc pešiakov a sedemtisíc jazdcov, aby vtiahli do Judska a zničili ho podľa kráľovho rozkazu. 40 Vyrazili s celou svojou armádou, došli do Emauz na rovine a tam sa utáborili. 41 Keď sa o tom dopočuli obchodníci tej krajiny, vzali veľmi veľa striebra a zlata i okovy na nohy a šli kupovať Izraelcov za otrokov. K nim sa pripojilo aj idumejské a filištínske vojsko. 42 Júda a jeho bratia videli, že nebezpečenstvo je stále väčšie a že vojsko sa utáborilo na ich území. Počuli aj to, že kráľ rozkázal, aby úplne vyničili ich ľud. 43 Vtedy si povedali navzájom: "Postavme sa proti zničeniu nášho ľudu, bojujme za náš ľud a za našu svätyňu!" 44 Zišlo sa zhromaždenie, aby sa pripravili na vojnu, aby sa modlili a úpenlivo prosili o milosť a zľutovanie. 45 Jeruzalem bol vyľudnený ako púšť, nikto z jeho detí tam nevchádzal, nik odtiaľ nevychádzal. Svätyňa bola pošliapaná, synovia cudzincov bývali na hrade, stal sa útulkom pre pohanov. Vymizla radosť z Jakuba, zamĺkla flauta i citara. Zhromaždenie Židov v Masfe
46 Zhromaždili sa teda a prišli do Masfy, ležiacej naproti Jeruzalemu, lebo Masfa bola kedysi miestom modlitby pre Izrael. 47 V ten deň sa postili, obliekli si vrecovinu, sypali si popol na hlavy a roztrhli si šaty. 48 Otvorili knihu Zákona, hľadali v nej to, čo hľadajú pohania u svojich falošných bohov. 49 Priniesli tam kňazské rúcha, prvotiny a desiatky, predstavili tiež nazirejcov, ktorí dokončili čas svojho sľubu. 50 Potom hlasno volali k Nebu: "Čo máme urobiť s týmito ľuďmi a kam ich máme zaviesť? 51 Tvoja svätyňa bola pošliapaná a zneuctená, tvoji kňazi žialia, sú pokorení. 52 Pozri, pohania sa zhromaždili proti nám, aby nás zničili. Ty vieš, čo s nami zamýšľajú. 53 Ako budeme môcť pred nimi obstáť, ak nám ty nepomôžeš?" 54 Potom trúbili na trúbach a kričali mocným hlasom. 55 Nato Júda ustanovil vedúcich ľudu, tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikova. 56 Vyzval tých, čo si práve stavali dom a ktorí sa práve oženili alebo vysádzali vinicu, alebo tých, čo mali strach, aby sa vrátili domov podľa Zákona. 57 Potom sa vojsko dalo na pochod a utáborilo sa južne od Emauz. 58 Tu prehovoril Júda: "Pripravte sa, buďte udatnými bojovníkmi! Ráno sa postavte do boja proti týmto pohanom! Veď sa zišli proti nám, aby zničili nás i našu svätyňu. 59 Lepšie bude, keď zomrieme v boji, ako sa dívať na nešťastie nášho ľudu a našej svätyne. 60 Ale nech sa stane, ako bude Nebo chcieť!"