3. kapitola
Chválospev na Júdu Makabeja
1Miesto neho nastúpil jeho syn Júda zvaný Makabej; 2podporovali ho všetci jeho bratia a všetci stúpenci jeho otca. S nadšením bojovali boje Izraela. 3Júda všade preslávil svoj ľud. Obliekol si pancier ako obor a opásal si vojnové zbrane. Veľa bojov bojoval, svoje vojsko mečom obránil. 4Vo svojich bojoch bol ako lev, ako mladý lev, čo vyrazí za korisťou. 5Vypátral odpadlíkov, prenasledoval ich. Vypálil tých, čo jeho ľudu naháňali strach. 6Odpadlíci sa pred ním triasli strachom, všetci zločinci sa ho obávali, pod jeho vedením mal boj za oslobodenie úspech. Roztrpčoval mnohých kráľov, 7Jakuba však potešoval svojimi činmi. Jeho pamiatka bude vždy požehnávaná. 8Prešiel judskými mestami a vyhubil z nich bezbožníkov, tým odvrátil Boží hnev od Izraela. 9Jeho meno zaznelo až na kraj sveta, zhromaždil tých, čo boli stratení.Prvý Júdov úspech
10Apolonius zhromaždil pohanov a veľké vojsko zo Samárie do boja proti Izraelu. 11Keď sa to Júda dozvedel, vyrazil proti nemu, porazil ho a zabil. Mnohí padli, smrteľne ranení, a ostatní utiekli. 12Zmocnili sa koristi a Júda ukoristil Apoloniov meč a bojoval ním celý život. 13Keď sa Seron, veliteľ sýrskeho vojska, dopočul, že Júda zhromaždil okolo seba zástup veriacich a bojovníkov, 14povedal si: "Urobím si meno a preslávim sa v kráľovstve. Budem bojovať proti Júdovi a jeho chlapom, ktorí pohŕdajú kráľovskými rozkazmi." 15Vyrazil teda a s ním tiahlo mocné vojsko bezbožníkov, aby mu pomohli vypomstiť sa na Izraelcoch. 16Keď sa priblížil k bet-choronskej výšine, Júda mu vyšiel naproti s hŕstkou ľudí. 17Keď videli vojsko, ktoré sa valilo proti nim, povedali Júdovi: "Ako sa môžeme my, hŕstka, pustiť do boja proti toľkej presile? Okrem toho sme ustatí a celý deň sme nič nejedli." 18Júda odpovedal: "Aj veľké množstvo môže padnúť do rúk malého počtu, lebo Nebu je celkom jedno, či vyslobodí pomocou veľkého počtu alebo malého počtu ľudí. 19Víťazstvo v boji nezávisí od množstva vojska, sila prichádza z Neba. 20Oni idú proti nám plní pýchy a zloby, aby nás vykynožili, aj naše manželky a naše deti, a aby nás okradli. 21My však bojujeme za svoje životy a za naše zákony. 22Boh ich rozdrví pred našimi očami, nebojte sa ich." 23Keď prestal hovoriť, náhle na nich udrel a Seron bol zničený aj so svojím vojskom. 24Prenasledovali ich od svahov Bet-Choronu až na rovinu. Padlo z nich asi osemsto chlapov a zvyšok utiekol do krajiny Filištíncov. 25Júdu a jeho bratov sa začali obávať, na okolité národy padol strach. 26Jeho meno sa dostalo až ku kráľovi a všetky národy rozprávali o Júdových bojoch.Antiochove prípravy proti Perzii a proti Judsku. Lyziáš regentom
27Keď kráľ Antiochos počul tieto správy, vzplanul veľkým hnevom; dal zhromaždiť vojská celého svojho kráľovstva, veľmi mocnú armádu. 28Otvoril svoju pokladnicu a svojim vojskám dal žold na celý rok. Prikázal im, aby boli pripravení na každú službu. 29Vtedy videl, že v pokladniciach nemá peniaze a že výnosy z daní krajiny sú malé pre odboj a pohromu. 30Obával sa, že nebude mať, ako sa stalo už nejedenkrát, na výdavky a dary, ktoré predtým rozdával štedrou rukou a hojnejšie ako predošlí králi. 31Načas bol bezradný, potom sa rozhodol, že vytiahne do Perzie, povyberá dane po provinciách a nahromadí veľké množstvo peňazí. 32Zanechal Lyziáša, šľachtica a z kráľovskej rodiny, ako správcu kráľovských záležitostí od Eufratu až po hranicu Egypta. 33Dal mu na starosť tiež svojho syna Antiocha, kým sa nevráti. 34Odovzdal mu polovicu vojska, ako aj slonov a vysvetlil mu všetko, čo má urobiť, najmä s obyvateľmi Judska a Jeruzalema: 35má vyslať proti nim vojsko, zlomiť a zničiť moc Izraela, aj čo zostane z Jeruzalema, vytrieť i spomienku na nich z toho miesta, 36usadiť synov cudzincov po celom ich území a ich zem rozdeliť lósom. 37Kráľ vzal druhú polovicu vojska a vyrazil z Antiochie, hlavného mesta svojho kráľovstva, v stoštyridsiatom siedmom roku. Prekročil Eufrat a tiahol hornými provinciami.Gorgiáš a Nikanor vedú do Judska sýrsku armádu
38Lyziáš vybral Ptolemaia, Dorymenesovho syna, Nikanora a Gorgiáša, mocných mužov z kráľových priateľov. 39Poslal s nimi štyridsaťtisíc pešiakov a sedemtisíc jazdcov, aby vtiahli do Judska a zničili ho podľa kráľovho rozkazu. 40Vyrazili s celou svojou armádou, došli do Emauz na rovine a tam sa utáborili. 41Keď sa o tom dopočuli obchodníci tej krajiny, vzali veľmi veľa striebra a zlata i okovy na nohy a šli kupovať Izraelcov za otrokov. K nim sa pripojilo aj idumejské a filištínske vojsko. 42Júda a jeho bratia videli, že nebezpečenstvo je stále väčšie a že vojsko sa utáborilo na ich území. Počuli aj to, že kráľ rozkázal, aby úplne vyničili ich ľud. 43Vtedy si povedali navzájom: "Postavme sa proti zničeniu nášho ľudu, bojujme za náš ľud a za našu svätyňu!" 44Zišlo sa zhromaždenie, aby sa pripravili na vojnu, aby sa modlili a úpenlivo prosili o milosť a zľutovanie. 45Jeruzalem bol vyľudnený ako púšť, nikto z jeho detí tam nevchádzal, nik odtiaľ nevychádzal. Svätyňa bola pošliapaná, synovia cudzincov bývali na hrade, stal sa útulkom pre pohanov. Vymizla radosť z Jakuba, zamĺkla flauta i citara.Zhromaždenie Židov v Masfe
46Zhromaždili sa teda a prišli do Masfy, ležiacej naproti Jeruzalemu, lebo Masfa bola kedysi miestom modlitby pre Izrael. 47V ten deň sa postili, obliekli si vrecovinu, sypali si popol na hlavy a roztrhli si šaty. 48Otvorili knihu Zákona, hľadali v nej to, čo hľadajú pohania u svojich falošných bohov. 49Priniesli tam kňazské rúcha, prvotiny a desiatky, predstavili tiež nazirejcov, ktorí dokončili čas svojho sľubu. 50Potom hlasno volali k Nebu: "Čo máme urobiť s týmito ľuďmi a kam ich máme zaviesť? 51Tvoja svätyňa bola pošliapaná a zneuctená, tvoji kňazi žialia, sú pokorení. 52Pozri, pohania sa zhromaždili proti nám, aby nás zničili. Ty vieš, čo s nami zamýšľajú. 53Ako budeme môcť pred nimi obstáť, ak nám ty nepomôžeš?" 54Potom trúbili na trúbach a kričali mocným hlasom. 55Nato Júda ustanovil vedúcich ľudu, tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikova. 56Vyzval tých, čo si práve stavali dom a ktorí sa práve oženili alebo vysádzali vinicu, alebo tých, čo mali strach, aby sa vrátili domov podľa Zákona. 57Potom sa vojsko dalo na pochod a utáborilo sa južne od Emauz. 58Tu prehovoril Júda: "Pripravte sa, buďte udatnými bojovníkmi! Ráno sa postavte do boja proti týmto pohanom! Veď sa zišli proti nám, aby zničili nás i našu svätyňu. 59Lepšie bude, keď zomrieme v boji, ako sa dívať na nešťastie nášho ľudu a našej svätyne. 60Ale nech sa stane, ako bude Nebo chcieť!"