15. kapitola
List Antiocha VII. a obľahnutie prístavu Dora
1 Antiochos, syn kráľa Demetria, poslal list z morských ostrovov Šimonovi, veľkňazovi a etnarchovi Židov, ako aj židovskému národu. 2 Jeho obsah bol nasledujúci: "Kráľ Antiochos veľkňazovi a etnarchovi Šimonovi a židovskému národu pozdrav. 3 Nakoľko sa istí zradcovia zmocnili môjho otcovského kráľovstva, rozhodol som sa uplatniť svoj nárok na kráľovstvo a priviesť ho do predošlého stavu. Zhromaždil som veľké množstvo vojska a vyzbrojil som vojnové lode. 4 Chcem sa vylodiť v krajine a potrestať tých, čo ju zničili a spustošili mnoho miest môjho kráľovstva. 5 Dnes ti teda potvrdzujem všetky úľavy, ktoré ti poskytli králi predo mnou, a tiež oslobodenie od všetkých ďalších darov, ktoré ti dopriali. 6 Ďalej ti povoľujem raziť vlastné peniaze pre tvoju krajinu. 7 Jeruzalem a Chrám nech sú slobodné; všetky zbrane, ktoré si vyrobil, a pevnosti, ktoré si postavil a ktoré držíš vo svojej moci, ponechávam tebe. 8 Nech sú ti odpustené odteraz a navždy všetky dlhy, ktoré dlhuješ kráľovskej pokladnici a čo budeš dlhovať nabudúce. 9 Keď usporiadame svoje kráľovstvo, preukážeme tebe, tvojmu národu a Chrámu také pocty, že vaša sláva bude zjavná po celej zemi." 10 V stosedemdesiatom štvrtom roku sa Antiochos vydal na cestu do krajiny svojich otcov a všetky vojská sa pridávali k nemu, iba málo ich zostalo s Tryfonom. 11 Kráľ Antiochos ho prenasledoval a Tryfon utiekol do prístavu Dora nad morom, 12 lebo videl, že nešťastie sa zhrnulo na neho, keď ho vojsko opustilo. 13 Antiochos sa utáboril pred Dorou so stodvadsaťtisíc pešiakmi a s osemtisíc jazdcami. 14 Obkľúčil mesto, lode sa priblížili od mora, takže zovrel mesto od pevniny i od mora a nedal nikomu vchádzať ani vychádzať. Návrat vyslancov z Ríma do Judey a vyhlásenie spojenectva s Rimanmi
15 Vtedy prišiel z Ríma Numenios a jeho druhovia s listami adresovanými kráľom a krajinám. Obsah bol tento: 16 "Lucius, konzul Rimanov, kráľovi Ptolemaiovi pozdrav! 17 Vyslanci Židov prišli k nám ako naši priatelia a spojenci, aby obnovili priateľstvo a spojenectvo, ktoré sme mali od počiatku. Boli poslaní veľkňazom Šimonom a židovským národom. 18 Priniesli zlatý štít v cene tisíc min. 19 Rozhodli sme sa, že napíšeme kráľom a krajinám, aby nepodnikli proti nim nič zlé, aby nebojovali proti nim ani proti ich mestám, ani proti ich krajine a aby nepomáhali tým, čo ich napádajú. 20 Rozhodli sme sa prijať od nich štít. 21 Ak teda nejakí zradcovia utiekli z ich krajiny k vám, vydajte ich veľkňazovi Šimonovi, nech ich potrestá podľa svojho zákona." 22 To isté napísal kráľovi Demetriovi, Attalovi, Ariaratovi a Arsakovi 23 a všetkým krajinám: do Sampsamy, Sparťanom, na Delos, do Mynda, do Sikyonu, do Karie, na Samos, do Pamfýlie, do Lykie, do Halikarnassu, na Rodos, do Faselidy, na Kos, do Sidé, na Arados, do Gortyny, do Knida, na Cyprus a do Kyreny. 24 Odpis napísali veľkňazovi Šimonovi. Antiochos VII. pri obliehaní prístavu Dora sa znepriatelí so Šimonom a dá ho pokarhať
25 Kráľ Antiochos táboril pred Dorou, na predmestí, znovu a znovu útočil na mesto a nastaval dobýjacie stroje. Tryfona uzavrel natoľko, že z mesta sa nedalo vychádzať ani doň vchádzať. 26 Šimon mu poslal dvetisíc vybraných vojakov, aby mu pomáhali, tiež striebra, zlata a veľa zbraní. 27 Ale ten to nechcel prijať, ba vyhlásil všetky predošlé dohovory za neplatné a prerušil s ním styky. 28 Poslal mu Atenobia, jedného zo svojich priateľov, aby s ním vyjednával a povedal mu: "Vy držíte v moci Joppe, Gazaru a jeruzalemský hrad, mestá môjho kráľovstva. 29 Spustošili ste ich územie, veľa zla ste narobili v krajine a zmocnili ste sa mnohých miest môjho kráľovstva. 30 Preto vráťte teraz mestá, ktoré ste zabrali, ako aj dane z krajov, ktorých ste sa zmocnili mimo judskej hranice. 31 Alebo dajte za ne päťsto talentov striebra a ďalších päťsto talentov ako náhradu za škody, ktoré ste narobili, a za dane z miest. Inak prídeme bojovať proti vám." 32 Atenobius, kráľov priateľ, prišiel do Jeruzalema a keď videl Šimonovu nádheru, skriňu so zlatými a striebornými nádobami a celú tú okázalosť, ktorou bol obklopený, bol tým udivený. Potom mu oznámil kráľove slová. 33 Šimon mu takto odpovedal: "Nevzali sme cudziu zem, nezaujali sme cudzí majetok, ale je to dedičstvo po našich otcoch, ktoré naši nepriatelia načas bezprávne obsadili. 34 My sa teda, keďže sa naskytla príležitosť, dožadujeme dedičstva svojich otcov. 35 Čo sa týka Joppe a Gazary, ktorých sa dožaduješ, tieto mestá narobili veľa zla nášmu ľudu a pustošili našu krajinu, za ne dáme sto talentov." Vyslanec mu na to neodpovedal. 36 Navrátil sa rozzúrený ku kráľovi, oznámil mu tieto slová, porozprával o Šimonovej nádhere a o všetkom, čo videl. Kráľa zachvátil veľký hnev. Miestodržiteľ Kendebeos sužuje Judsko
37 Tryfon vystúpil na loď a utiekol do Ortosie. 38 Kráľ ustanovil Kendebea za epistratéga Prímorského kraja a dal mu vojsko, pechotu a jazdu. 39 Rozkázal mu, aby táboril naproti Judsku, a nariadil mu, aby vybudoval Kedron, aby opevnil jeho brány a bojoval proti ľudu. Kráľ sa dal prenasledovať Tryfona. 40 Kendebeos teda pritiahol do Jamnie a začal provokovať ľud a robiť vpády do Judska, odvádzal ľudí do zajatia a zabíjal ich. 41 Znovu vystaval Kedron a ubytoval tam jazdcov i pechotu, aby robili vpády a obchôdzky po cestách Judey, ako mu rozkázal kráľ.