14. kapitola
Chválospev na Šimona
1 Koncom roka stosedemdesiatdva kráľ Demetrios zhromaždil svoje vojsko a tiahol do Médie, aby si získal pomoc do boja proti Tryfonovi. 2 Keď sa Arsakes, kráľ Perzie a Médie, dozvedel, že Demetrios vtrhol na jeho územie, poslal jedného zo svojich vojvodcov, aby ho zajal živého. 3 Ten šiel, porazil Demetriovo vojsko, jeho zajal a priviedol ho k Arsakovi, ktorý ho uväznil. 4 Júdova krajina mala pokoj po všetky dni Šimonovho života. Usiloval sa o blaho svojho národa a jeho autorita sa páčila všetkým, tiež jeho sláva, po celý jeho život. 5 Popri všetkej svojej sláve zaujal Joppe, urobil z neho svoj prístav a otvoril si prístup k morským ostrovom. 6 Rozšíril hranice svojho národa, držal krajinu pevne vo svojich rukách 7 a mnohých zajatcov priviedol do vlasti. Zmocnil sa Gazary, Betsuru a Hradu, odstránil z nich nečistoty a nikto sa mu nevzoprel. 8 Ľudia obrábali svoju pôdu v pokoji, zem vydávala svoje plody a stromy na rovinách svoje ovocie. 9 Starší vysedávali na námestiach, všetci rozprávali, čo sa im dobrého prihodilo, a mladí muži si obliekli krásne šaty a vojnové brnenie. 10 Šimon dodával mestám potraviny a dodával im zbrane na obranu, takže jeho sláva došla po samý kraj zeme. 11 Obnovil pokoj v krajine a v Izraeli zavládla veľká radosť. 12 Každý si sedel pod svojím viničom a figovníkom, nikoho sa nemuseli ľakať. 13 To boli časy, keď sa nepriateľ zo zeme stratil a králi boli v tých dňoch zdrvení. 14 Bol ochrancom slabých vo svojom ľude, odstránil každého nepriateľa Zákona a zlosyna. Horlil za Zákon, 15 Chrámu dodal lesku a obohatil ho posvätnými nádobami. Obnovenie zmluvy so Spartou a s Rímom
16 Keď sa v Ríme a tiež v Sparte dozvedeli, že Jonatan zomrel, veľmi sa zarmútili. 17 Ale keď sa dozvedeli, že miesto neho sa stal veľkňazom jeho brat Šimon a vládne nad krajinou a mestami, ktoré sú v nej, 18 napísali mu na bronzové dosky obnovenie zmluvy priateľstva a spojenectva, ktorú uzavreli s jeho bratmi, s Júdom a Jonatanom. 19 Toto prečítali pred zhromaždením ľudu v Jeruzaleme. 20 Toto je odpis listu, ktorý poslali Sparťania: "Magistrát Sparťanov a ich mesto veľkňazovi Šimonovi, starším, kňazom a ostatnému židovskému ľudu, svojim bratom, pozdrav! 21 Vyslanci, ktorých ste poslali k nášmu ľudu, nás informovali o vašej sláve a cti a veľmi sme sa tešili ich príchodu. 22 Čo nám povedali, zapísali sme medzi uznesenie národa takto: Numenios, Antiochov syn, a Antipater, Jasonov syn, vyslanci Židov, prišli k nám, aby obnovili s nami priateľstvo. 23 Zhromaždenie sa uznieslo, že prijme tých mužov slávnostne a že vloží odpis ich reči do verejných archívov, aby bol na pamiatku národu Sparťanov. Odpis z toho bol vyhotovený pre veľkňaza Šimona." 24 Po tomto Šimon poslal Numenia do Ríma s veľkým zlatým štítom v cene tisíc min, aby s nimi obnovil spojenectvo. Čestný dekrét pre Šimona
25 Keď sa ľud dopočul o týchto veciach, zvolal: "Ako prejavíme vďačnosť Šimonovi a jeho synom? 26 Lebo sa ukázal pevným, on i jeho bratia a celá rodina jeho otca; hrdinským bojom odrazili nepriateľov Izraela ďaleko od neho a zaistili mu slobodu." Dali teda vyryť nápis na bronzové tabule a umiestniť na stĺpy na vrchu Sion. 27 Toto je odpis toho nápisu: "Osemnásteho dňa mesiaca elul stosedemdesiateho druhého roku, ktorý je tretí rok veľkňaza Šimona, v Asaramele, 28 na veľkom zhromaždení kňazov, ľudu, kniežat národa a starších krajiny, bolo zverejnené nasledujúce: 29 Keď v krajine bývali neprestajné vojny, Šimon, Matatiášov syn, potomok kňazského rodu synov Joariba, a jeho bratia vystavovali sa nebezpečenstvu a odporovali nepriateľom svojho národa, aby zostal stáť Chrám i Zákon, tým získali svojmu národu veľkú slávu. 30 Jonatan zjednotil svoj národ a stal sa jeho veľkňazom, potom zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu. 31 Nepriatelia Židov sa rozhodli vtrhnúť do ich krajiny, spustošiť ju a vložiť ruku na ich Chrám. 32 Vtedy povstal Šimon a bojoval za svoj národ. Vynaložil veľa z vlastného bohatstva na vyzbrojenie vojska svojho národa a vyplácal im žold. 33 Opevnil mestá Judey, tiež Betsur na judských hraniciach, kde predtým bola zbrojnica nepriateľov, a umiestnil tam posádku židovských vojakov. 34 Opevnil Joppe nad morom a Gazaru na hranici Azotu, kde predtým bývali nepriatelia; on tam usadil Židov a tieto mestá vystrojil všetkým potrebným pre ich život. 35 Keď ľud videl Šimonovu vernosť a akú slávu sa usiloval získať svojmu národu, urobil ho svojím vodcom a veľkňazom za všetky tie služby, ktoré vykonal, za spravodlivosť a vernosť, ktorú zachoval svojmu národu, a preto, že sa všemožne usiloval povzniesť svoj ľud. 36 Za jeho dní sa podarilo jeho rukami vykynožiť pohanov z jeho krajiny i tých, ktorí boli v Dávidovom meste v Jeruzaleme, kde si vybudovali hrad, z ktorého podnikali výpady, pričom poškvrňovali okolie svätyne, a tak zasadzovali ťažký úder jej čistote. 37 Umiestnil v ňom židovských bojovníkov, opevnil ho pre obranu krajiny a mesta a jeruzalemské múry nadstavil.. 38 Tak sa stalo, že kráľ Demetrios mu potvrdil veľkňazstvo, 39 povýšil ho do hodnosti kráľových priateľov a vyznamenal ho vysokými poctami. 40 Dozvedel sa totiž, že Rimania nazývajú Židov priateľmi, spojencami a bratmi, že Šimonových vyslancov slávnostne prijali 41 a že Židia a kňazi sa uzniesli, že Šimon má byť ich higumenom a veľkňazom navždy, kým nepovstane spoľahlivý prorok. 42 Tiež, aby bol ich stratégom a mal starosť o Chrám, aby ustanovil dozorcov nad prácami, správcov krajiny, zbraní a pevností. 43 (Keď má starosť o Chrám,) nech ho všetci poslúchajú. Všetky dôležité listiny v krajine nech sú vystavené v jeho mene. Nech sa oblieka do purpuru a nosí zlaté ozdoby. 44 Nikto z ľudu alebo z kňazov nebude mať právo odvolať niektoré z týchto nariadení, vzoprieť sa proti Šimonovým rozkazom, zvolávať zhromaždenia v krajine bez jeho vedomia a obliekať sa do purpuru alebo nosiť zlatú sponu. 45 Ktokoľvek bude konať proti týmto predpisom alebo z nich niečo zavrhne, vystaví sa trestu. 46 Všetok ľud sa uzniesol, že Šimon má konať, ako je tu napísané. 47 Šimon to prijal a súhlasil s tým, že bude veľkňazom, stratégom a etnarchom Židov a kňazov a bude na čele všetkých. 48 Bolo nariadené, aby tento spis bol vyrytý do bronzových dosiek, ktoré majú byť umiestnené v Chráme na dobre viditeľnom mieste. 49 Odpisy toho nech sú uložené v pokladnici k dispozícii Šimonovi a jeho synom."