13. kapitola
Šimon preberá velenie
1Šimon sa dozvedel, že Tryfon zhromaždil veľké vojsko, aby vtrhol do judskej krajiny a zničil ju. 2Vidiac, že ľud sa trasie od strachu, vybral sa do Jeruzalema a zvolal ľud, 3ktorý povzbudil týmito slovami: "Vy dobre viete, čo sme ja, moji bratia, celý rod môjho otca vykonali pre Zákon a pre svätyňu a aké vojny a útrapy sme preto zakúsili. 4Preto zahynuli všetci moji bratia, áno, pre Izrael, a zostal som ja sám. 5Nech je ďaleko odo mňa, aby som šetril svoj život v akomkoľvek čase súženia! Lebo nie som lepší ako moji bratia. 6Ale budem skôr brániť svoj národ, svätyňu, vaše ženy a vaše deti, lebo všetky tie národy sa spolčili, aby nás zničili, hnané nenávisťou." 7Na tieto slová sa v srdci jeho ľudu prebudil niekdajší zápal; 8hlasno kričali na odpoveď: "Ty si náš vodca miesto Júdu a Jonatana, tvojich bratov! 9Veď našu vojnu! Urobíme všetko, čo nám rozkážeš." 10Pozbieral všetkých bojaschopných chlapov, postaral sa, aby boli rýchlo dokončené múry Jeruzalema a zo všetkých strán ho opevnil. 11Do Joppe poslal Jonatana, Absalomovho syna, a s ním dostatočné vojsko, ten vyhnal obyvateľov a usadil sa tam.Šimon vytlačí Tryfona z Judska
12Tryfon odtiahol od Ptolemaidy s veľkým vojskom, aby vtrhol do judskej krajiny, a so sebou mal zajatého Jonatana. 13Šimon sa utáboril v Adide, naproti rovine. 14Keď sa Tryfon dozvedel, že Šimon nastúpil namiesto svojho brata Jonatana a že sa chce s ním pustiť do boja, odkázal mu po posloch: 15"Tvojho brata Jonatana držím v zajatí pre peniaze, ktoré dlhuje v kráľovskej pokladnici z úradov, ktoré spravoval. 16Pošli sto talentov striebra a jeho dvoch synov ako rukojemníkov, aby po prepustení od nás neodpadol; potom ho prepustíme." 17Hoci Šimon poznal, že s ním poslovia ľstivo rozprávajú, predsa poslal striebro a chlapcov, aby na seba neprivolal veľké nepriateľstvo ľudu, ktorý by povedal: 18"Jonatan zahynul preto, lebo som neposlal to striebro a chlapcov." 19Poslal teda chlapcov a tých sto talentov striebra, ale Tryfon ho oklamal, Jonatana neprepustil. 20Po tomto sa Tryfon dal na pochod, aby vtrhol do krajiny a zničil ju; tiahol okľukou cestou, ktorá vedie do Adory. Šimon a jeho vojsko mu kládli odpor všade, kade tiahol. 21Posádka jeruzalemského hradu vyslala k Tryfonovi poslov, ktorí naň naliehali, aby k nim prišiel cez púšť a poslal im potraviny, 22Tryfon pripravil celú jazdu, aby tam odišla, ale tej noci napadlo toľko snehu, že pre sneh nemohol postupovať. Odtiahol odtiaľ a odišiel do Galaádu. 23Keď sa priblížil k Baskame, zabil Jonatana a tam ho pochovali. 24Potom sa obrátil a odišiel do svojej krajiny.Jonatana pochovajú v Modine v mauzóleu, ktoré postavil Šimon
25Šimon dal priniesť kosti svojho brata Jonatana a pochoval ich v Modine, v meste svojich otcov. 26Všetci Izraelci ho oplakávali veľkým plačom a žialili za ním mnoho dní. 27Šimon vystaval nad hrobom svojho otca a svojich bratov vysoký a zďaleka viditeľný náhrobok spredu i zozadu z hladeného kameňa. 28Naň postavil sedem pyramíd, jednu proti druhej, matke a štyrom bratom. 29K tomu ešte pristaval stavbu pozostávajúcu z vysokých stĺpov dookola; na stĺpy vystavil na večnú pamiatku vojnové trofeje zbraní a vedľa trofejí vytesané lode, aby to mohli vidieť všetci, čo sa plavili po mori. 30Táto hrobka, ktorú postavil v Modine, stojí ešte dnes.Demetrios II. priaznivý k Šimonovi
31Tryfon ľstivo zaobchádzal s mladým kráľom Antiochom a dal ho zabiť. 32Stal sa kráľom namiesto neho, položil si na hlavu korunu Ázie a narobil mnoho zla v krajine. 33Šimon znova vybudoval pevnosti Judey, vystrojil ich vysokými vežami, mocnými múrmi, bránami so závorami, do pevností uskladnil aj potraviny. 34Potom Šimon vybral mužov a poslal ich ku kráľovi Demetriovi, aby poskytol krajine úľavu od daní, lebo Tryfon ju stále iba okrádal. 35Kráľ Demetrios mu poslal odpoveď na jeho prosbu v liste tohto znenia: 36"Kráľ Demetrios veľkňazovi Šimonovi, priateľovi kráľov, ako aj starším a židovskému národu pozdrav! 37Zlatú korunu a palmovú ratolesť, ktorú ste nám poslali, sme prijali, a sme pripravení uzavrieť s vami trvalý mier. Napíšeme tiež úradníkom, aby vám odpustili dane. 38Všetko, čo sme rozhodli pre vás, zostáva platné, pevnosti, ktoré ste vystavali, zostávajú vaše. 39Odpúšťame vám omyly a priestupky, ktorých ste sa až podnes dopustili, tiež korunu, ktorú dlhujete, a ak v Jeruzaleme vyberali ešte nejaký iný poplatok, nech ho už nevyberajú. 40Ak sa niektorí z vás hodia za členov našej telesnej stráže, nech sa dajú zapísať. Nech panuje medzi nami pokoj!" 41V roku stosedemdesiat bolo z Izraela sňaté jarmo národov 42a izraelský ľud začal písať v listinách a zmluvách: "V prvom roku veľkého Šimona, veľkňaza, vojvodcu a higumena Židov."Šimon vydobyje Gazaru
43V tých dňoch sa Šimon utáboril pri Gazare a obkľúčil ju vojskom. Zostrojil dobýjaciu vežu, prisunul ju až k mestu, udrel na jednu vežu a vydobyl ju. 44Vojaci, ktorí boli v dobýjacej veži, skočili do mesta, v ktorom nastal veľký rozruch. 45Obyvatelia mesta vystúpili na hradby so svojimi ženami a deťmi, roztrhli si šaty, hlasným krikom žiadali Šimona, aby s nimi uzavrel mier, 46a volali: "Nezaobchádzaj s nami podľa našej zloby, ale podľa svojho milosrdenstva." 47Šimon sa s nimi dohodol, nebojoval už proti nim, ale z mesta ich vyhnal; vyčistil domy, v ktorých boli modly, a potom vtiahol do neho za hlaholu žalmov a chválospevov. 48Vylúčil z neho každú nečistotu, usadil tam ľudí zachovávajúcich Zákon, opevnil ho a vystaval si tam dom.Šimon vydobyje hrad v Jeruzaleme
49Tí, ktorí bývali v jeruzalemskom hrade, mali znemožnený akýkoľvek styk s krajinou, nemohli kupovať ani predávať, preto trpeli veľkým hladom a mnohí z nich pomreli hladom. 50Úpenlivo sa dožadovali, aby Šimon prijal ich pravicu na zmierenie. On ju prijal. Ale vyhnal ich odtiaľ a očistil Hrad od všetkej modlárskej nečistoty. 51Slávnostne vošiel do neho dvadsiateho tretieho druhého mesiaca stosedemdesiateho prvého roku za výkrikov radosti a mávania palmovými ratolesťami, za zvukov lýr, cimbalov a hárf, so spevom hymnov a piesní, lebo úhlavný nepriateľ bol zlomený a vyhodený z Izraela. 52Šimon nariadil, aby tento deň každoročne svätili s veľkými oslavami. Zosilnil opevnenie chrámového vrchu naproti Hradu a býval tam so svojimi. 53Šimon videl, že jeho syn Ján sa stal udatným mužom, a ustanovil ho za hlavného veliteľa celého vojska. Ten býval v Gazare.