12. kapitola
Jonatanove vzťahy s Rímom a so Spartou
1Jonatan videl, že čas mu je priaznivý, vybral mužov a poslal ich do Ríma potvrdiť a obnoviť priateľstvo s Rimanmi. 2Sparťanom a na iné miesta poslal list s tým istým obsahom. 3Odišli teda do Ríma, vošli do senátu a povedali: "Veľkňaz Jonatan a židovský národ nás poslali, aby sme obnovili s vami priateľstvo a spojenectvo, ako bolo predtým." 4Senát im dal listy pre úrady každého kraja, aby im zabezpečili pokojný prechod do judskej krajiny. 5Toto je odpis listu, ktorý Jonatan napísal Sparťanom: 6"Veľkňaz Jonatan, starší národa, kňazi a ostatný židovský ľud svojim bratom Sparťanom pozdrav! 7Už predtým dostal veľkňaz Oniáš list od vášho kráľa Areia, že ste našimi bratmi, ako to nasvedčuje priložený odpis. 8Oniáš prijal posla s poctami a prevzal list, v ktorom sa zreteľne hovorí o spojenectve a o priateľstve. 9My teda, hoci nepotrebujeme takéto spojenectvo, lebo my čerpáme útechu zo svätých kníh, ktoré máme v rukách, 10predsa teraz chceme obnoviť bratstvo a priateľstvo, aby sme sa vám neodcudzili, veď mnoho času ubehlo odvtedy, čo ste nám poslali svoje posolstvo. 11My zasa vždy, v každom čase, vo sviatky alebo v ostatné dôležitejšie dni spomíname na vás pri obetách, ktoré prinášame, a tiež v modlitbách, ako sa patrí a sluší spomínať si na svojich bratov. 12Tešíme sa z vašej slávy. 13Na nás však doliehali zo všetkých strán súženia a boje, bojovali proti nám králi, ktorí sú vôkol nás. 14Do týchto vojen sme nechceli zaťahovať vás ani ostatných našich spojencov a priateľov, 15máme totiž pomoc z Neba, to je naša záchrana. Tak sme boli oslobodení od našich nepriateľov, kým naši nepriatelia boli pokorení. 16Vybrali sme teda Numenia, Antiochovho syna, a Antipatra, Jasonovho syna, a poslali sme ich k Rimanom, aby obnovili s nimi predošlé priateľstvo a spojenectvo. 17Kázali sme im, aby išli aj k vám, aby vás pozdravili a odovzdali vám náš list o obnove nášho bratstva. 18A teraz vás prosíme, aby ste nám poslali odpoveď na náš list." 19Toto je odpis listu, ktorí poslali Sparťania Oniášovi: 20"Areios, kráľ Sparťanov, veľkňazovi Oniášovi pozdrav. 21Našla sa listina o Sparťanoch a o Židoch, že sú bratia a že pochádzajú z Abrahámovho rodu. 22Teraz, keď sme sa to dozvedeli, prosíme vás, aby ste nám napísali, ako sa máte. 23My vám vraciame posolstvo: Vaše stáda a váš majetok je náš, a čo je naše, je vaše. Preto prikazujeme, aby vám doniesli posolstvo v tomto zmysle."Jonatan v Celosýrii, Šimon vo Filištínsku
24Jonatan sa dozvedel, že Demetriovi generáli sa vrátili s vojskom oveľa väčším ako predtým, aby bojovali proti nemu. 25Vyrazil z Jeruzalema a šiel im v ústrety do krajiny Chamat, lebo im nechcel dať možnosť, aby vnikli do jeho zeme. 26Poslal vyzvedačov do ich tábora; tí sa vrátili a oznámili, že sa ho chystajú v noci napadnúť. 27Keď slnko zapadlo, Jonatan rozkázal svojim ľuďom, aby bdeli, boli v zbrani pripravení bojovať celú noc, a okolo tábora postavil stráže. 28Keď sa nepriatelia dozvedeli, že Jonatan je so svojimi ľuďmi pripravený do boja, zachvátil ich strach a odvaha ich opustila. Zapálili ohne vo svojom tábore a vytratili sad. 29No Jonatan a jeho ľudia zbadali ich odchod až ráno, lebo videli horieť ohne. 30Jonatan sa ich dal prenasledovať, ale ich nedostihol, lebo už prekročili rieku Eleuteros. 31Jonatan sa obrátil proti Arabom nazývaným Zabadejci, porazil ich a získal ich korisť. 32Odtiaľ vyrazil, prišiel do Damasku a poprechádzal celý kraj. 33Šimon zasa vytiahol a došiel k Aškalonu a k susedným pevnostiam; potom sa obrátil proti mestu Joppe a dobyl ho. 34Dozvedel sa totiž, že obyvatelia chcú vydať toto opevnené mesto Demetriovým prívržencom; vložil tam aj posádku, aby ho strážila.Práce v Jeruzaleme
35Po svojom návrate Jonatan zvolal starších ľudu na poradu a rozhodol sa s nimi vystavať pevnosti v Judsku, 36zvýšiť múry Jeruzalema a postaviť vysoký múr medzi hradom a mestom, aby ho oddelil od mesta, aby bolo izolované a tí ľudia nemohli ani kupovať, ani predávať. 37Zišli sa, aby obnovili mesto: časť múru pred potokom sa zrútila; opravil nanovo štvrť zvanú Chafenata. 38Šimon zasa obnovil Adidu na rovine Šefela, opevnil ju a vystrojil ju bránami so závorami.Jonatan upadne do rúk svojich nepriateľov
39Tryfon túžil stať sa kráľom Ázie, vložiť si kráľovskú korunu a vztiahnuť ruku na kráľa Antiocha. 40Obávajúc sa, že by to Jonatan nepripustil, ba že by azda bojoval proti nemu, hľadal spôsob, ako Jonatana chytiť a zabiť. Vybral sa teda a pritiahol do Betsanu. 41Jonatan mu vytiahol naproti so štyridsiatimi tisícami vybraných bojovníkov a prišiel do Betsanu. 42Keď Tryfon videl, že prišiel s veľkým vojskom, neodvážil sa vztiahnuť na neho ruku. 43Prijal ho dokonca s poctami, predstavil ho všetkým svojim priateľom, dal mu dary a svojim vojskám nariadil, aby ho poslúchali ako jeho samého. 44Jonatanovi povedal: "Prečo si sem unúval všetko toto mužstvo, keď nie sme vo vojne? 45Prepusť ich domov a vyber si niekoľko mužov, ktorí by ťa sprevádzali, a poď so mnou do Ptolemaidy. Odovzdám ti toto mesto aj s ostatnými pevnosťami, so zbytkom vojska a so všetkými úradníkmi, potom sa obrátim a odídem. Veď len nato som prišiel." 46Jonatan mu uveril a urobil, čo mu navrhoval: prepustil svoje vojsko, ktoré sa vrátilo do Judska. 47Zadržal si iba tritisíc mužov, z ktorých dvetisíc ponechal v Galilei a tisíc išlo s ním. 48Keď Jonatan vošiel do Ptolemaidy, Ptolemajčania zavreli brány, chytili ho a všetkých, čo vošli s ním, pozabíjali mečom. 49Tryfon poslal pechotu i jazdu do Galiley a na Veľkú rovinu, aby pobili všetkých Jonatanových stúpencov. 50Ale tí sa dozvedeli, že Jonatan bol zajatý a zabitý aj so svojím mužstvom, navzájom sa povzbudzovali a vytiahli v bojových šíkoch, pripravení do boja. 51Keď prenasledovatelia videli, že im ide o život, vrátili sa. 52Tak všetci nerušene došli do judskej krajiny a oplakávali Jonatana a jeho druhov a zmocnil sa ich veľký strach. Celý Izrael mal veľmi veľký smútok. 53Všetky okolité národy sa ich usilovali zničiť: "Nemajú vodcu, hovorili si, ani pomocníka, teraz je čas bojovať proti nim a vytrieme aj pamiatku na nich spomedzi ľudí."