Predchádzajúca kapitola

11. kapitola

Ptolemaios VI. podporuje Demetria II. Umiera takisto ako Alexander Balas

1Egyptský kráľ zhromaždil vojsko také početné ako piesok na morskom brehu, tiež množstvo lodí a chcel sa ľstivo zmocniť Alexandrovho kráľovstva a privteliť ho k svojej ríši. 2Pritiahol do Sýrie s pokojnými slovami, obyvatelia miest mu otvorili brány a vychádzali mu v ústrety, lebo kráľ Alexander nariadil, aby ho vítali, pretože bol jeho tesťom. 3Ale keď Ptolemaios vošiel do miest, v každom meste zanechal posádku zo svojich oddielov. 4Keď došiel do Azotu, ukázali mu Dagonov chrám vypálený, Azot a jeho okolie zničené, mŕtvoly pohodené a zhorené pozostatky tých, ktorých Jonatan spálil vo vojne, lebo ich nakopili na ceste, ktorou šiel kráľ. 5A rozprávali kráľovi, čo Jonatan vykonal, aby ho kráľ pokarhal, ale on mlčal. 6Jonatan šiel kráľovi naproti do Joppe s okázalým sprievodom; pozdravili sa a prenocovali tam. 7Jonatan odprevadil kráľa až po rieku zvanú Eleuteros a vrátil sa do Jeruzalema. 8Kráľ Ptolemaios zaujal pobrežné mestá až po prímorskú Seleuciu; proti Alexandrovi snoval zlé plány. 9K Demetriovi vyslal poslov s odkazom: "Nože uzavrime spolu zmluvu! Dám ti svoju dcéru, ktorú má Alexander, a budeš panovať v kráľovstve svojho otca. 10Ľutujem, že som mu dal svoju dcéru, lebo sa pokúšal zabiť ma." 11Takto ho ohováral, lebo túžil po jeho kráľovstve. 12Vzal svoju dcéru a dal ju Demetriovi. Tak prerušil styky s Alexandrom a nastalo medzi nimi otvorené nepriateľstvo. 13Ptolemaios vošiel do Antiochie a vložil si na hlavu korunu Ázie, takže mal na hlave dve koruny, egyptskú a ázijskú. 14V tom čase bol kráľ Alexander v Cilícii, lebo obyvatelia tamojších krajín sa búrili. 15Keď sa to Alexander dozvedel, tiahol proti nemu do boja. Aj Ptolemaios sa pohol, zaútočil na neho s mohutným vojskom a zahnal ho na útek. 16Alexader utiekol do Arábie, aby sa tam zachránil, a kráľ Ptolemaios slávil víťazstvo. 17Arab Zabdiel uťal Alexandrovi hlavu a poslal ju Ptolemaiovi. 18Tretí deň nato zomrel aj kráľ Ptolemaios a egyptské posádky, ktoré zanechal v pevnostiach, pozabíjali miestni obyvatelia. 19Demetrios sa stal kráľom v roku stošesťdesiatsedem.

Prvé vzťahy medzi Demetriom II. a Jonatanom

20V tých dňoch Jonatan zhromaždil mužov z Judska, aby dobýjali jeruzalemský hrad, a oni postavili proti nemu veľa dobýjacích strojov. 21Ale niektorí ničomníci, ktorí nenávideli svoj národ, odišli ku kráľovi a oznámili mu, že Jonatan oblieha jeruzalemský hrad. 22Keď to počul, nahneval sa a hneď po tej správe sa vydal na cestu a prišiel do Ptolemaidy. Napísal Jonatanovi list, aby prestal s obliehaním a aby prišiel ihneď k nemu na rozhovor do Ptolemaidy. 23Keď Jonatan dostal túto výzvu, kázal pokračovať v obliehaní, vybral si za sprievodcov starších Izraela a kňazov a vydal sa do nebezpečenstva. 24Vzal striebro, zlato, rúcha a mnoho iných darov a išiel ku kráľovi do Ptolemaidy a našiel u neho milosť. 25Niektorí odpadlíci z jeho národa naňho žalovali, 26ale kráľ sa zachoval voči nemu ako jeho predchodcovia a vzdal mu poctu pred všetkými svojimi priateľmi. 27Potvrdil mu hodnosť veľkňaza a všetky hodnosti, ktoré mal predtým, a zaradil ho medzi svojich popredných priateľov. 28Jonatan požiadal kráľa, aby oslobodil od daní Judsko a tri samárijské toparchie, sľubujúc mu za to tristo talentov. 29Kráľ súhlasil a napísal Jonatanovi o tom všetkom listinu tohto znenia:

Nová listina v prospech Židov

30"Kráľ Demetrios bratovi Jonatanovi a židovskému národu pozdrav! 31Na vedomie vám posielame odpis listu, ktorý sme napísali vo vašej veci nášmu príbuznému Lastenovi: 32Kráľ Demetrios svojmu otcovi Lastenovi pozdrav! 33Židovskému národu, našim priateľom a spojencom, sme sa rozhodli udeliť niektoré výsady za ich oddanosť nám. 34Potvrdzujeme im územie Judska a tri okresy, Aferemu, Lyddu a Ramataim. Sú pridelené zo Samárie k Judsku, tiež všetko, čo k nim náleží. Všetkým však, ktorí v Jeruzaleme obetujú, nech sa to započíta za kráľovskú daň, ktorú kráľ od nich každoročne dostával z výnosu rolí a stromov. 35Ďalej, odteraz sa zriekneme v ich prospech všetkých daní, ktoré nám prináležia, ako sú desiatky a clá, tiež daní zo soľných jazier, tiež odvádzania koruny, ktoré nám prinášali. 36A nič z toho nebude odvolané odteraz až na večné časy. 37Postaraj sa, aby bol z toho vyhotovený odpis a odovzdaný Jonatanovi! Nech je vystavený verejnosti na svätom vrchu, na viditeľnom mieste."

Jonatanovo vojsko pomáha Demetriovi II. v Antiochii

38Keď kráľ Demetrios videl, že v krajine panuje pokoj pod jeho vedením a nič mu nekladie odpor, rozpustil celé svoje vojsko, každého do jeho domova, okrem cudzineckých oddielov, ktoré najal na ostrovoch národov. Týmto si znepriatelil celé vojsko, ktoré mal od svojich otcov. 39Keď videl Tryfon, jeden z bývalých Alexandrových prívržencov, že celé vojsko šomre na Demetria, vybral sa k arabskému náčelníkovi Jamlikuovi, ktorý vychovával Antiocha, Alexandrovho mladého syna. 40Naliehal na neho, aby mu vydal chlapca, nech sa stane kráľom miesto svojho otca. Porozprával mu, čo urobil Demetrios, a o nepriateľstve, ktoré prechováva k nemu vojsko. Zostal tam dlhý čas. 41Jonatan poslal listy kráľovi Demetriovi a žiadal ho, aby odvolal posádky z jeruzalemského hradu a z ostatných pevností, lebo sú v stálej vojne proti Izraelcom. 42Demetrios poslal odkaz Jonatanovi: "Nielen to urobím tebe a tvojmu národu, ale vyznačím poctami teba a tvoj národ, len čo sa mi naskytne vhodná príležitosť. 43Ale teraz dobre urobíš, keď mi pošleš na pomoc mužstvo, lebo odpadlo odo mňa všetko moje vojsko." 44Jonatan mu poslal do Antiochie tritisíc skúsených vojakov. Keď prišli ku kráľovi, veľmi sa zaradoval ich príchodu. 45Obyvatelia mesta sa zhromaždili do stredu mesta, asi stodvadsaťtisíc chlapov, a chceli kráľa zabiť. 46Kráľ utiekol do paláca. Obyvatelia mesta obsadili ulice a začali útok. 47Vtedy kráľ povolal na pomoc Židov, ktorí sa všetci zhromaždili k nemu, potom sa rozptýlili po meste a toho dňa pobili v meste asi stotisíc obyvateľov. 48Mesto zapálili, pritom si nabrali veľkú korisť a vyslobodili kráľa. 49Keď mešťania videli, že Židia sa zmocnili mesta, ako chceli, stratili odvahu a prosebne volali ku kráľovi: 50"Podaj nám pravicu a nech Židia prestanú bojovať proti nám a proti mestu!" 51Odhodili zbrane a uzavreli mier. Židia si získali slávu pred kráľom a pred všetkým obyvateľstvom jeho kráľovstva. Navrátili sa do Jeruzalema s veľkou korisťou. 52Kráľ Demetrios sa upevnil na svojom kráľovskom tróne a krajina mala pokoj pod jeho vedením. 53Zrušil všetky svoje sľuby a zanevrel na Jonatana. Neodvďačil sa mu za prijaté dobrodenia, ale veľmi ho sužoval.

Jonatan proti Demetriovi II. Šimon dobýja Betsur. Príhoda pri Asore

54Potom sa vrátil Tryfon a s ním Antiochos, mladý chlapec, ktorý začal vládnuť a nasadil si korunu. 55Všetky vojská, ktoré Demetrios prepustil, sa zhromaždili k nemu a bojovali proti Demetriovi, ktorý bol porazený a dal sa na útek. 56Tryfon vzal slony a zmocnil sa Antiochie. 57Mladý Antiochos napísal Jonatanovi toto: "Potvrdzujem ti veľkňazstvo a ustanovujem ťa nad štyrmi okresmi a chcem, aby si bol medzi kráľovými priateľmi." 58Zároveň mu poslal zlaté čaše a stolný riad, dal mu právo piť zo zlatých čiaš, obliekať sa do purpuru a nosiť zlatú sponu. 59Jeho brata Šimona ustanovil za stratéga od Týrskych schodov až po egyptské hranice. 60Jonatan vytiahol a postupoval krajom za Eufratom a mestami. K nemu sa pripojilo celé sýrske vojsko, aby mu pomáhalo. Keď došiel do Aškalonu, obyvatelia mesta mu pripravili veľkolepé privítanie. 61Odtiaľ sa odobral do Gazy. Gaza zatvorila svoje brány, preto ju obľahol a jej predmestia zapálil a vyplienil. 62Obyvatelia Gazy úpenlivo prosili Jonatana o mier, on im ho poskytol, ale synov ich popredných ľudí vzal ako rukojemníkov a poslal ich do Jeruzalema. Potom prešiel krajinou ďalej až do Damasku. 63Jonatan sa dozvedel, že Demetriovi generáli prišli do Kadeša v Galilei s veľkým vojskom, aby ho zbavili jeho úradu, 64vytiahol proti nim, ale svojho brata Šimona zanechal v kraji. 65Šimon obľahol Betsur, bojoval oň dlhé dni a celkom ho uzavrel. 66Obyvatelia ho prosili o pokoj, podal im pravicu, ale museli mesto vyprázdniť. On zaujal ich mesto a umiestnil tam posádku. 67Zatiaľ Jonatan táboril so svojím vojskom pri Genezaretskom jazere. Včasráno sa vydal na asorskú rovinu. 68Vojsko cudzincov napredovalo proti nemu na rovine, ale predtým proti nemu zanechalo vojakov v úkladnej zálohe na vrchoch. Zakiaľ toto vojsko pochodovalo priamo na Židov, 69vojaci zo zálohy vyskočili z úkrytov a zaútočili. 70Všetci Jonatanovi vojaci sa dali na útek, nikto nezostal, okrem Matatiáša, Absalomovho syna, a Júdu, Chalfiho syna, generálov jeho vojska. 71Vtedy si Jonatan roztrhol šaty, nasypal si na hlavu zem a modlil sa. 72Potom sa dal znovu do boja, rozohnal ich a dali sa na útek. 73Keď to videli jeho vlastní, ktorí utekali, vrátili sa k nemu a spolu s ním prenasledovali nepriateľa až po Kadeš, do ich tábora. Aj oni sa tam utáborili. 74Toho dňa padlo z cudzincov asi tritisíc chlapov a Jonatan sa vrátil do Jeruzalema.