Predchádzajúca kapitola

11. kapitola

Ptolemaios VI. podporuje Demetria II. Umiera takisto ako Alexander Balas

1 Egyptský kráľ zhromaždil vojsko také početné ako piesok na morskom brehu, tiež množstvo lodí a chcel sa ľstivo zmocniť Alexandrovho kráľovstva a privteliť ho k svojej ríši.
2 Pritiahol do Sýrie s pokojnými slovami, obyvatelia miest mu otvorili brány a vychádzali mu v ústrety, lebo kráľ Alexander nariadil, aby ho vítali, pretože bol jeho tesťom. 3 Ale keď Ptolemaios vošiel do miest, v každom meste zanechal posádku zo svojich oddielov. 4 Keď došiel do Azotu, ukázali mu Dagonov chrám vypálený, Azot a jeho okolie zničené, mŕtvoly pohodené a zhorené pozostatky tých, ktorých Jonatan spálil vo vojne, lebo ich nakopili na ceste, ktorou šiel kráľ. 5 A rozprávali kráľovi, čo Jonatan vykonal, aby ho kráľ pokarhal, ale on mlčal. 6 Jonatan šiel kráľovi naproti do Joppe s okázalým sprievodom; pozdravili sa a prenocovali tam. 7 Jonatan odprevadil kráľa až po rieku zvanú Eleuteros a vrátil sa do Jeruzalema. 8 Kráľ Ptolemaios zaujal pobrežné mestá až po prímorskú Seleuciu; proti Alexandrovi snoval zlé plány. 9 K Demetriovi vyslal poslov s odkazom: "Nože uzavrime spolu zmluvu! Dám ti svoju dcéru, ktorú má Alexander, a budeš panovať v kráľovstve svojho otca. 10 Ľutujem, že som mu dal svoju dcéru, lebo sa pokúšal zabiť ma." 11 Takto ho ohováral, lebo túžil po jeho kráľovstve. 12 Vzal svoju dcéru a dal ju Demetriovi. Tak prerušil styky s Alexandrom a nastalo medzi nimi otvorené nepriateľstvo. 13 Ptolemaios vošiel do Antiochie a vložil si na hlavu korunu Ázie, takže mal na hlave dve koruny, egyptskú a ázijskú. 14 V tom čase bol kráľ Alexander v Cilícii, lebo obyvatelia tamojších krajín sa búrili. 15 Keď sa to Alexander dozvedel, tiahol proti nemu do boja. Aj Ptolemaios sa pohol, zaútočil na neho s mohutným vojskom a zahnal ho na útek. 16 Alexader utiekol do Arábie, aby sa tam zachránil, a kráľ Ptolemaios slávil víťazstvo. 17 Arab Zabdiel uťal Alexandrovi hlavu a poslal ju Ptolemaiovi. 18 Tretí deň nato zomrel aj kráľ Ptolemaios a egyptské posádky, ktoré zanechal v pevnostiach, pozabíjali miestni obyvatelia. 19 Demetrios sa stal kráľom v roku stošesťdesiatsedem.

Prvé vzťahy medzi Demetriom II. a Jonatanom

20 V tých dňoch Jonatan zhromaždil mužov z Judska, aby dobýjali jeruzalemský hrad, a oni postavili proti nemu veľa dobýjacích strojov.
21 Ale niektorí ničomníci, ktorí nenávideli svoj národ, odišli ku kráľovi a oznámili mu, že Jonatan oblieha jeruzalemský hrad. 22 Keď to počul, nahneval sa a hneď po tej správe sa vydal na cestu a prišiel do Ptolemaidy. Napísal Jonatanovi list, aby prestal s obliehaním a aby prišiel ihneď k nemu na rozhovor do Ptolemaidy. 23 Keď Jonatan dostal túto výzvu, kázal pokračovať v obliehaní, vybral si za sprievodcov starších Izraela a kňazov a vydal sa do nebezpečenstva. 24 Vzal striebro, zlato, rúcha a mnoho iných darov a išiel ku kráľovi do Ptolemaidy a našiel u neho milosť. 25 Niektorí odpadlíci z jeho národa naňho žalovali, 26 ale kráľ sa zachoval voči nemu ako jeho predchodcovia a vzdal mu poctu pred všetkými svojimi priateľmi. 27 Potvrdil mu hodnosť veľkňaza a všetky hodnosti, ktoré mal predtým, a zaradil ho medzi svojich popredných priateľov. 28 Jonatan požiadal kráľa, aby oslobodil od daní Judsko a tri samárijské toparchie, sľubujúc mu za to tristo talentov. 29 Kráľ súhlasil a napísal Jonatanovi o tom všetkom listinu tohto znenia:

Nová listina v prospech Židov

30 "Kráľ Demetrios bratovi Jonatanovi a židovskému národu pozdrav!
31 Na vedomie vám posielame odpis listu, ktorý sme napísali vo vašej veci nášmu príbuznému Lastenovi: 32 Kráľ Demetrios svojmu otcovi Lastenovi pozdrav! 33 Židovskému národu, našim priateľom a spojencom, sme sa rozhodli udeliť niektoré výsady za ich oddanosť nám. 34 Potvrdzujeme im územie Judska a tri okresy, Aferemu, Lyddu a Ramataim. Sú pridelené zo Samárie k Judsku, tiež všetko, čo k nim náleží. Všetkým však, ktorí v Jeruzaleme obetujú, nech sa to započíta za kráľovskú daň, ktorú kráľ od nich každoročne dostával z výnosu rolí a stromov. 35 Ďalej, odteraz sa zriekneme v ich prospech všetkých daní, ktoré nám prináležia, ako sú desiatky a clá, tiež daní zo soľných jazier, tiež odvádzania koruny, ktoré nám prinášali. 36 A nič z toho nebude odvolané odteraz až na večné časy. 37 Postaraj sa, aby bol z toho vyhotovený odpis a odovzdaný Jonatanovi! Nech je vystavený verejnosti na svätom vrchu, na viditeľnom mieste."

Jonatanovo vojsko pomáha Demetriovi II. v Antiochii

38 Keď kráľ Demetrios videl, že v krajine panuje pokoj pod jeho vedením a nič mu nekladie odpor, rozpustil celé svoje vojsko, každého do jeho domova, okrem cudzineckých oddielov, ktoré najal na ostrovoch národov. Týmto si znepriatelil celé vojsko, ktoré mal od svojich otcov.
39 Keď videl Tryfon, jeden z bývalých Alexandrových prívržencov, že celé vojsko šomre na Demetria, vybral sa k arabskému náčelníkovi Jamlikuovi, ktorý vychovával Antiocha, Alexandrovho mladého syna. 40 Naliehal na neho, aby mu vydal chlapca, nech sa stane kráľom miesto svojho otca. Porozprával mu, čo urobil Demetrios, a o nepriateľstve, ktoré prechováva k nemu vojsko. Zostal tam dlhý čas. 41 Jonatan poslal listy kráľovi Demetriovi a žiadal ho, aby odvolal posádky z jeruzalemského hradu a z ostatných pevností, lebo sú v stálej vojne proti Izraelcom. 42 Demetrios poslal odkaz Jonatanovi: "Nielen to urobím tebe a tvojmu národu, ale vyznačím poctami teba a tvoj národ, len čo sa mi naskytne vhodná príležitosť. 43 Ale teraz dobre urobíš, keď mi pošleš na pomoc mužstvo, lebo odpadlo odo mňa všetko moje vojsko." 44 Jonatan mu poslal do Antiochie tritisíc skúsených vojakov. Keď prišli ku kráľovi, veľmi sa zaradoval ich príchodu. 45 Obyvatelia mesta sa zhromaždili do stredu mesta, asi stodvadsaťtisíc chlapov, a chceli kráľa zabiť. 46 Kráľ utiekol do paláca. Obyvatelia mesta obsadili ulice a začali útok. 47 Vtedy kráľ povolal na pomoc Židov, ktorí sa všetci zhromaždili k nemu, potom sa rozptýlili po meste a toho dňa pobili v meste asi stotisíc obyvateľov. 48 Mesto zapálili, pritom si nabrali veľkú korisť a vyslobodili kráľa. 49 Keď mešťania videli, že Židia sa zmocnili mesta, ako chceli, stratili odvahu a prosebne volali ku kráľovi: 50 "Podaj nám pravicu a nech Židia prestanú bojovať proti nám a proti mestu!" 51 Odhodili zbrane a uzavreli mier. Židia si získali slávu pred kráľom a pred všetkým obyvateľstvom jeho kráľovstva. Navrátili sa do Jeruzalema s veľkou korisťou. 52 Kráľ Demetrios sa upevnil na svojom kráľovskom tróne a krajina mala pokoj pod jeho vedením. 53 Zrušil všetky svoje sľuby a zanevrel na Jonatana. Neodvďačil sa mu za prijaté dobrodenia, ale veľmi ho sužoval.

Jonatan proti Demetriovi II. Šimon dobýja Betsur. Príhoda pri Asore

54 Potom sa vrátil Tryfon a s ním Antiochos, mladý chlapec, ktorý začal vládnuť a nasadil si korunu.
55 Všetky vojská, ktoré Demetrios prepustil, sa zhromaždili k nemu a bojovali proti Demetriovi, ktorý bol porazený a dal sa na útek. 56 Tryfon vzal slony a zmocnil sa Antiochie. 57 Mladý Antiochos napísal Jonatanovi toto: "Potvrdzujem ti veľkňazstvo a ustanovujem ťa nad štyrmi okresmi a chcem, aby si bol medzi kráľovými priateľmi." 58 Zároveň mu poslal zlaté čaše a stolný riad, dal mu právo piť zo zlatých čiaš, obliekať sa do purpuru a nosiť zlatú sponu. 59 Jeho brata Šimona ustanovil za stratéga od Týrskych schodov až po egyptské hranice. 60 Jonatan vytiahol a postupoval krajom za Eufratom a mestami. K nemu sa pripojilo celé sýrske vojsko, aby mu pomáhalo. Keď došiel do Aškalonu, obyvatelia mesta mu pripravili veľkolepé privítanie. 61 Odtiaľ sa odobral do Gazy. Gaza zatvorila svoje brány, preto ju obľahol a jej predmestia zapálil a vyplienil. 62 Obyvatelia Gazy úpenlivo prosili Jonatana o mier, on im ho poskytol, ale synov ich popredných ľudí vzal ako rukojemníkov a poslal ich do Jeruzalema. Potom prešiel krajinou ďalej až do Damasku. 63 Jonatan sa dozvedel, že Demetriovi generáli prišli do Kadeša v Galilei s veľkým vojskom, aby ho zbavili jeho úradu, 64 vytiahol proti nim, ale svojho brata Šimona zanechal v kraji. 65 Šimon obľahol Betsur, bojoval oň dlhé dni a celkom ho uzavrel. 66 Obyvatelia ho prosili o pokoj, podal im pravicu, ale museli mesto vyprázdniť. On zaujal ich mesto a umiestnil tam posádku. 67 Zatiaľ Jonatan táboril so svojím vojskom pri Genezaretskom jazere. Včasráno sa vydal na asorskú rovinu. 68 Vojsko cudzincov napredovalo proti nemu na rovine, ale predtým proti nemu zanechalo vojakov v úkladnej zálohe na vrchoch. Zakiaľ toto vojsko pochodovalo priamo na Židov, 69 vojaci zo zálohy vyskočili z úkrytov a zaútočili. 70 Všetci Jonatanovi vojaci sa dali na útek, nikto nezostal, okrem Matatiáša, Absalomovho syna, a Júdu, Chalfiho syna, generálov jeho vojska. 71 Vtedy si Jonatan roztrhol šaty, nasypal si na hlavu zem a modlil sa. 72 Potom sa dal znovu do boja, rozohnal ich a dali sa na útek. 73 Keď to videli jeho vlastní, ktorí utekali, vrátili sa k nemu a spolu s ním prenasledovali nepriateľa až po Kadeš, do ich tábora. Aj oni sa tam utáborili. 74 Toho dňa padlo z cudzincov asi tritisíc chlapov a Jonatan sa vrátil do Jeruzalema.