Milí čitatelia Biblie z portálu biblia.sk !

Sme Pánu Bohu vďační, keď denne môžeme vidieť, ako cez túto stránku stúpa počet tých, ktorí otvárajú Božie slovo a čerpajú z neho silu na každý deň, alebo ho používajú na štúdium či prípravu kázní. Ďakujeme za každú spätnú väzbu, cez ktorú nám dávate nápady, ako túto stránku vylepšiť, ale aj za slová povzbudenia, že stránka www.biblia.sk je pre vás požehnaním.

Tak, ako už párkrát som si dovolil na tomto mieste poprosiť vás o pomoc a podporu našej práce, chcem tak urobiť aj dnes. Aj keď možno niektorí si pomyslia „už zase otravuje a píše ďalšiu žobračenku“, ako mi pred pár dňami na tieto prosby žartom povedal môj priateľ profesor teológie, ale hneď aj dodal, pokračuj v tom. Robím však len to, čo nám povedal Pán Ježiš, ktorého slova sú zaznamenané v Lukášovi 11,9: „A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám.“. Je mojou úlohou aj povinnosťou, ako človeka povereného vedením Slovenskej biblickej spoločnosti zabezpečiť jej činnosť, rozvoj a napredovanie pri šírení Božieho slova, preto aj tieto možno „otravné“ moje slová k vám.

Viem, každý z nás máme množstvo výdavkov a rôznych finančných potrieb, či už doma v rodine, ale aj okolo seba (cirkev, zbor, kostol, škola, charita ...) a naše prostriedky sú obmedzené. Avšak prostriedky nášho Nebeského Otca sú neobmedzené. Na stretnutiach s mladými, keď hovoríme o pomoci a charite a padne otázka, kde na to zobrať zvyknem okrem iného povedať: „... o jednu kávu, alebo kolu, či pivo (doplňte si podľa seba čo sa hodí) týždenne menej a zostane ti minimálne 8-10 eur mesačne, ktoré môžu pomôcť iným“. Viem o človeku, ktorý v týždni vynechá jeden obed a stravný lístok dáva sociálne slabým. Nápadov je veľa, len treba chcieť. Tí čo máte akurát, alebo dokonca málo na prežitie a ozaj už nemáte z čoho „ubrať“, modlite sa, aby tí čo majú dostatok neváhali s pomocou a dali aj za vás. Vy čo máte dostatok, nezabúdajte, že je to len z Božej milosti a pomôžte prispieť aj za tých, čo sa za vás modlia. Sme len správcovia toho čo nám Boh zveril a je na nás ako pozorne budeme počúvať Jeho hlas cez Ducha svätého, kde potrebuje tieto nám zverené prostriedky umiestniť, pričom nezabúdajme na slová Písma uvedené v 1Pt 4,10: „Ako dobrí správcovia mnohorakej Božej milosti slúžte si navzájom každý tým duchovným darom, ktorý prijal.“.

Túto stránku biblia.sk navštívi ročne cca 150 000 jedinečných návštevníkov, na čo som pred časom humorne reagoval slovami, že keby každý používateľ dal len euro za rok, mali by sme pokryté ročné náklady potrebné na činnosť biblickej spoločnosti. Za prvých 10 mesiacov tohto roku nám prispelo priamo na účet 99 darcov (ďakujeme), z ktorých je 21 pravidelných mesačných prispievateľov. Pravidelní mesačný prispievatelia nám vytvárajú priestor veci lepšie plánovať a predpokladať s akými prostriedkami môžeme počítať, či už na prevádzku, alebo na ďalšie vydavateľské tituly. Sme vďační za každý príspevok či je veľký alebo malý, každý je pre nás záväzkom a zároveň povzbudením pokračovať v nastúpenej ceste. Okrem vašich priamych príspevkov na účet, možno si ani neuvedomujete, ale môžete nás podporiť aj kúpou kníh, ktoré si objednáte cez náš eshop.biblia.sk, kde v súčasnosti môžeme z Božej milosti vám ponúknuť až 1200 druhov aktívnych titulov Biblií a duchovnej literatúry.

Slovenská biblická spoločnosť je tu 31 rokov a svojou činnosťou pomáha šíriť Božie slovo nielen v písanej, ale aj digitálnej a audio forme. Pomôžte nám pokračovať v tejto práci na Božom diele a staňte sa jej súčasťou cez váš príspevok, „Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh.“ (2Kor 9,7).

Za každý dar úprimné Pán Boh zaplať.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Chcem darovať
Príhovor a prosba

10. kapitola

Súperenie Alexandra Balasa. Ustanoví Jonatana za veľkňaza

1 V stošesťdesiatom roku Alexander, syn Antiocha Epifana, pritiahol a obsadil Ptolemaidu. Prijali ho a tam sa vyhlásil za kráľa.
2 Keď sa to dopočul kráľ Demetrios, zhromaždil veľmi veľké vojsko a vytiahol proti nemu do boja. 3 Demetrios poslal zároveň Jonatanovi veľmi pokojamilovný list sľubujúc mu, že ho povýši v hodnosti. 4 Povedal si totiž: "Poponáhľajme sa uzavrieť s nimi zmluvu pokoja prv, než ju uzavrú s Alexandrom proti nám, 5 lebo Jonatan sa rozpomenie na všetko zlo, ktoré sme urobili jemu, jeho bratom a jeho národu." 6 Splnomocnil ho najímať si vojsko, vyrábať zbrane a byť jeho spojencom. Ba nariadil, aby mu vydali rukojemníkov, ktorí boli v Hrade. 7 Jonatan odišiel do Jeruzalema a prečítal list všetkým obyvateľom a posádke v Hrade. 8 Veľmi sa preľakli, keď počuli, že kráľ ho splnomocnil zbierať vojsko. 9 Hradná posádka vydala Jonatanovi rukojemníkov a on ich odovzdal ich rodinám. 10 Jonatan sa usadil v Jeruzaleme a začal budovať a obnovovať mesto. 11 Staviteľom rozkázal, aby vystavali múry a opevnili vrch Sion dookola tesanými kameňmi, čo aj urobili. 12 Cudzinci, ktorí boli v pevnostiach vybudovaných Bakchidom, sa rozutekali, 13 každý z nich opustil svoje miesto a vrátil sa do svojej krajiny. 14 Iba v Betsure zostali niektorí z tých, ktorí zanechali Zákon a prikázania, lebo to bolo pre nich útočište. 15 Kráľ Alexander počul o sľuboch, ktoré Demetrios dal Jonatanovi. Rozprávali mu tiež o vojnách a o hrdinských činoch, v ktorých sa vyznačil on a jeho bratia, a o námahách, ktoré pretrpeli. 16 Vtedy povedal: "Či budeme môcť ešte nájsť takéhoto muža? Urobme ho teda svojím priateľom a spojencom!" 17 Napísal mu list a poslal mu ho. Bol tohto znenia: 18 "Kráľ Alexander posiela svojmu bratovi Jonatanovi pozdrav. 19 Počuli sme o tebe, že si mocný muž a hodný toho, aby si bol naším priateľom. 20 Preto ťa dnes ustanovujeme za veľkňaza tvojho národa a dávame ti titul Priateľ kráľa – a poslal mu tiež purpurový plášť a zlatú korunu – aby si mal na zreteli naše záujmy a zachoval nám svoje priateľstvo." 21 Jonatan si obliekol posvätné rúcho v siedmom mesiaci stošesťdesiateho roku na sviatok Stanov; zhromaždil vojsko a pripravil veľa zbraní.

List Demetria I. Jonatanovi

22 Keď sa Demetrios dozvedel o týchto veciach, povedal namrzene:
23 "Ako sme to mohli dopustiť, že nás Alexander predišiel a získal si priateľstvo a podporu Židov? 24 Aj ja im napíšem presvedčivý list a ponúknem čestné miesta a dary, aby som si zaistil ich pomoc." 25 A poslal im list tohto znenia: "Kráľ Demetrios posiela židovskému národu pozdrav. 26 S veľkou radosťou sme počuli, že zachovávate zmluvy, ktoré máte s nami, a zostávate našimi priateľmi a neprešli ste k našim nepriateľom. 27 Aj naďalej nám zachovajte vernosť a my sa vám odplatíme dobrými vecami za to, čo pre nás robíte. 28 Odpustíme vám mnoho daní a dáme vám dary. 29 Týmto vás a všetkých Židov oslobodzujem a odbremeňujem od daní, od poplatku zo soli a od odvádzania koruny. 30 Ododneška navždy ti odpúšťam tretinu úrody zrna a polovicu úrody ovocných stromov, ktoré mi patria, nebudem ich už vymáhať z Judska ani z troch okresov k nemu pripojených, čo patrili predtým k Samárii a Galilei. 31 Jeruzalem a jeho okolie so svojimi desiatkami a poplatkami nech je svätý a slobodný od daní. 32 Vzdávam sa moci nad hradom, ktorý je v Jeruzaleme, a prepúšťam ho veľkňazovi, aby tam usadil ľudí, ktorých si sám vyberie, aby ho strážili. 33 Ďalej prepúšťam na slobodu bez výkupného každého Žida, ktorý bol odvedený do zajatia z Judska kamkoľvek v mojom kráľovstve. Chcem, aby boli všetci oslobodení od dane aj za dobytok. 34 Všetky sviatky, soboty, nové mesiace, zákonom stanovené dni a tri dni pred sviatkom a tri dni po sviatku nech sú dňami slobody od daní a dňami prepustenia pre všetkých Židov môjho kráľovstva 35 a nikto nebude mať právo vyžadovať platenie alebo znepokojovať niekoho z nich pre akúkoľvek vec. 36 Do kráľovského vojska zadelia zo Židov tridsaťtisíc mužov a dostanú taký žold, aký sa vypláca ostatným kráľovským vojskám. 37 Z nich pridelia do dôležitých kráľovských pevností; niektorí z nich dostanú dôverné úrady v kráľovstve; nech sa ich dôstojníci a náčelníci povyberajú z ich vlastných radov a nech žijú podľa svojich zákonov, ako to kráľ prikázal pre judskú krajinu. 38 Tri okresy pripojené k Judsku zo Samárie budú patriť Judsku, a tak budú mať s ním len jedno vedenie, nebudú podliehať inej autorite, iba veľkňazovej. 39 Ptolemais s jej územím darujem jeruzalemskému Chrámu na pokrytie bohoslužobných výdavkov. 40 A ja budem prispievať každoročne pätnástimi tisícmi strieborných z kráľovských dôchodkov, z miest na to určených. 41 Podpora, ktorú moji úradníci neodviedli v minulých rokoch, odteraz bude vyplácaná na práce v Chráme. 42 Okrem toho päťtisíc strieborných, ktoré sa každoročne vyberali z príjmov Chrámu, odpúšťam s tým, že patria kňazom konajúcim liturgickú službu. 43 Ktokoľvek utečie do jeruzalemského Chrámu alebo kdekoľvek v jeho obvode, lebo nezaplatil kráľovské dane alebo ktorýkoľvek iný dlh, bude slobodný aj so všetkým svojím majetkom, ktorý má v mojom kráľovstve. 44 Náklady na prestavbu a opravu Chrámu budú vyplácané z kráľovského dôchodku. 45 Kráľovská pokladňa bude vyplácať náklady na stavbu a opevnenie všetkých jeruzalemských múrov, ako aj na stavbu múrov miest v Judsku."

Jonatan odmieta Demetriove ponuky. Kráľova smrť

46 Keď Jonatan a ľud počuli tieto slová, neverili im a neprijali ich, lebo pamätali na veľké zlo, ktoré Demetrios zapríčinil Izraelu a ako preveľmi sužoval Izrael.
47 Rozhodli sa pre Alexandra, lebo jeho dary mali v ich očiach väčšiu váhu, a zostali jeho spojencami po všetky dni. 48 Vtedy kráľ Alexander zhromaždil veľké vojsko a postavil sa s ním proti Demetriovi. 49 Nastal boj medzi obidvoma kráľmi a Alexandrovo vojsko sa dalo na útek. Demetrios ho prenasledoval a zvíťazil nad jeho vojakmi. 50 Bojoval mocne až do západu slnka, ale toho dňa Demetrios padol.

Manželstvo Alexandra s Kleopatrou. Jonatan vojvodcom a miestodržiteľom

51 Alexander vyslal k egyptskému kráľovi Ptolemaiovi vyslancov s týmto posolstvom:
52 "Vrátil som sa do svojho kráľovstva, nastúpil som na trón svojich otcov a ujal som sa vlády, lebo som porazil Demetria a zmocnil som sa našej krajiny. 53 Zviedol som s ním bitku, v ktorej bol od nás porazený aj so svojím vojskom a nastúpili sme na jeho kráľovský trón, 54 uzavrime teda spolu priateľstvo, daj mi za manželku svoju dcéru, budem tvojím zaťom a dám dary tebe i jej, hodné teba." 55 Na to odpovedal kráľ Ptolemaios takto: "Šťastný deň, keď si sa navrátil do krajiny svojich otcov a nastúpil si na ich kráľovský trón! 56 Teraz urobím pre teba to, čo si písal, ale príď mi v ústrety do Ptolemaidy, aby sme sa navzájom videli, a budem tvojím tesťom, ako si povedal." 57 Ptolemaios vyšiel z Egypta so svojou dcérou Kleopatrou a prišiel do Ptolemaidy v roku stošesťdesiatdva. 58 Kráľ Alexander mu vyšiel v ústrety. Ptolemaios mu dal svoju dcéru Kleopatru a vystrojil jej svadbu s veľkou, ozaj kráľovskou okázalosťou. 59 Kráľ Alexander napísal Jonatanovi, aby ho prišiel navštíviť. 60 Jonatan sa vybral do Ptolemaidy s veľkým sprievodom a stretol sa s oboma kráľmi. Dal im striebro a zlato, taktiež ich priateľom, a mnoho iných darov a získal si ich priazeň. 61 Vtedy sa spolčili proti nemu ničomní Izraelci, zapredanci, ktorí na neho žalovali, ale kráľ im nevenoval pozornosť, 62 ba rozkázal, aby mu vyzliekli šaty a obliekli ho do purpuru, a tak sa stalo. 63 Kráľ ho posadil vedľa seba a povedal svojim hodnostárom: "Vyjdite s ním doprostred mesta a vyhláste, nech sa nikto neopováži na neho niečo žalovať alebo ho obťažovať z hocakého dôvodu." 64 Keď žalobníci videli, akej pocty sa mu verejne dostalo a purpur na jeho pleciach, všetci sa rozutekali. 65 Kráľ ho vyznačil tým, že ho dal zapísať medzi prvých priateľov a ustanovil ho za stratéga a meridarcha. 66 Tak sa Jonatan vrátil do Jeruzalema v pokoji a radosti.

Demetrios II. Apolonius, miestodržiteľ Celosýrie, porazený Jonatanom

67 Roku stošesťdesiatpäť prišiel Demetrios, syn Demetria, z Kréty do krajiny svojich otcov.
68 Keď sa to dozvedel kráľ Alexander, bol znepokojený a vrátil sa do Antiochie. 69 Demetrios potvrdil Apolonia, ktorý bol miestodržiteľom Celosýrie, a ten zhromaždil veľké vojsko a utáboril sa v Jamnii. Veľkňazovi Jonatanovi odkázal: 70 "Len ty jediný sa búriš proti nám. Pre teba musím znášať posmech a potupu. Prečo sa ukazuješ proti nám mocný tam na horách? 71 Ak teda dôveruješ sile svojho vojska, zostúp k nám na rovinu a tu zmeriame svoje sily! Na mojej strane je vojenská sila miest. 72 Opýtaj sa a dozvieš sa, kto som ja a ostatní naši pomocníci. Hovoria, že nám nemôžete odolať, lebo tvoji otcovia boli dvakrát zahnaní na útek vo vlastnej krajine. 73 Teraz nebudeš môcť vzdorovať jazde a veľkému vojsku na tejto rovine, kde niet skál ani roklín, ani miesta, kam utiecť." 74 Keď Jonatan vypočul Apoloniov odkaz, rozčúlil sa do hĺbky duše. Vybral si desaťtisíc chlapov a vytiahol z Jeruzalema. Jeho brat Šimon sa pripojil k nemu s pomocným vojskom. 75 Utáboril sa naproti Joppe; obyvatelia mesta mu však zatvorili brány, lebo v Joppe bola Apoloniova posádka, a útok sa začal. 76 Obyvatelia mesta sa preľakli a otvorili brány a Jonatan sa stal pánom Joppe. 77 Keď sa to Apolonius dopočul, vzal tritisíc jazdcov a množstvo pechoty a tiahol k Azotu, akoby chcel prejsť krajinou, ale zároveň postupoval na rovinu, lebo si veľmi zakladal na svojej jazde, ktorej mal veľa. 78 Jonatan sa hnal za ním k Azotu a obe vojská sa zrazili. 79 Ale Apolonius zanechal tisíc vojakov za nimi v úkryte. 80 Jonatan vedel, že je za ním skrytá záloha. Jazdci obkľúčili jeho vojsko a vrhali šípy na jeho vojsko od rána až do večera. 81 Vojaci vydržali, ako Jonatan rozkázal, ale nepriateľské kone boli vyčerpané. 82 Šimon priviedol svoje vojsko a napadol falangu, keď bola jazda vyčerpaná, tak rozdrvil nepriateľa a on sa dal na útek. 83 Jazdci boli rozohnaní po rovine a utiekli do Azotu. Tam vošli do Dagonovho domu, chrámu ich modly, aby sa zachránili. 84 Ale Jonatan zapálil Azot, ako aj okolité osady, pobral z nich korisť a spálil Dagonov chrám spolu so všetkými, ktorí v ňom hľadali útočište. 85 Padlých mečom spolu s tými, čo boli spálení, bolo asi osemtisíc. 86 Odtiaľ sa Jonatan vybral a utáboril sa pred Aškalonom. Obyvatelia mesta mu vyšli v ústrety s veľkou okázalosťou. 87 Jonatan sa potom vrátil do Jeruzalema so svojimi ľuďmi obťaženými veľkou korisťou. 88 Keď sa kráľ Alexander dozvedel o týchto udalostiach, preukázal Jonatanovi ďalšie pocty. 89 Poslal mu zlatú sponu, ktorou sa obdarúvajú len kráľovi príbuzní, a dal mu do vlastníctva Akaron s celým jeho územím.