Predchádzajúca kapitola

10. kapitola

Súperenie Alexandra Balasa. Ustanoví Jonatana za veľkňaza

1V stošesťdesiatom roku Alexander, syn Antiocha Epifana, pritiahol a obsadil Ptolemaidu. Prijali ho a tam sa vyhlásil za kráľa. 2Keď sa to dopočul kráľ Demetrios, zhromaždil veľmi veľké vojsko a vytiahol proti nemu do boja. 3Demetrios poslal zároveň Jonatanovi veľmi pokojamilovný list sľubujúc mu, že ho povýši v hodnosti. 4Povedal si totiž: "Poponáhľajme sa uzavrieť s nimi zmluvu pokoja prv, než ju uzavrú s Alexandrom proti nám, 5lebo Jonatan sa rozpomenie na všetko zlo, ktoré sme urobili jemu, jeho bratom a jeho národu." 6Splnomocnil ho najímať si vojsko, vyrábať zbrane a byť jeho spojencom. Ba nariadil, aby mu vydali rukojemníkov, ktorí boli v Hrade. 7Jonatan odišiel do Jeruzalema a prečítal list všetkým obyvateľom a posádke v Hrade. 8Veľmi sa preľakli, keď počuli, že kráľ ho splnomocnil zbierať vojsko. 9Hradná posádka vydala Jonatanovi rukojemníkov a on ich odovzdal ich rodinám. 10Jonatan sa usadil v Jeruzaleme a začal budovať a obnovovať mesto. 11Staviteľom rozkázal, aby vystavali múry a opevnili vrch Sion dookola tesanými kameňmi, čo aj urobili. 12Cudzinci, ktorí boli v pevnostiach vybudovaných Bakchidom, sa rozutekali, 13každý z nich opustil svoje miesto a vrátil sa do svojej krajiny. 14Iba v Betsure zostali niektorí z tých, ktorí zanechali Zákon a prikázania, lebo to bolo pre nich útočište. 15Kráľ Alexander počul o sľuboch, ktoré Demetrios dal Jonatanovi. Rozprávali mu tiež o vojnách a o hrdinských činoch, v ktorých sa vyznačil on a jeho bratia, a o námahách, ktoré pretrpeli. 16Vtedy povedal: "Či budeme môcť ešte nájsť takéhoto muža? Urobme ho teda svojím priateľom a spojencom!" 17Napísal mu list a poslal mu ho. Bol tohto znenia: 18"Kráľ Alexander posiela svojmu bratovi Jonatanovi pozdrav. 19Počuli sme o tebe, že si mocný muž a hodný toho, aby si bol naším priateľom. 20Preto ťa dnes ustanovujeme za veľkňaza tvojho národa a dávame ti titul Priateľ kráľa – a poslal mu tiež purpurový plášť a zlatú korunu – aby si mal na zreteli naše záujmy a zachoval nám svoje priateľstvo." 21Jonatan si obliekol posvätné rúcho v siedmom mesiaci stošesťdesiateho roku na sviatok Stanov; zhromaždil vojsko a pripravil veľa zbraní.

List Demetria I. Jonatanovi

22Keď sa Demetrios dozvedel o týchto veciach, povedal namrzene: 23"Ako sme to mohli dopustiť, že nás Alexander predišiel a získal si priateľstvo a podporu Židov? 24Aj ja im napíšem presvedčivý list a ponúknem čestné miesta a dary, aby som si zaistil ich pomoc." 25A poslal im list tohto znenia: "Kráľ Demetrios posiela židovskému národu pozdrav. 26S veľkou radosťou sme počuli, že zachovávate zmluvy, ktoré máte s nami, a zostávate našimi priateľmi a neprešli ste k našim nepriateľom. 27Aj naďalej nám zachovajte vernosť a my sa vám odplatíme dobrými vecami za to, čo pre nás robíte. 28Odpustíme vám mnoho daní a dáme vám dary. 29Týmto vás a všetkých Židov oslobodzujem a odbremeňujem od daní, od poplatku zo soli a od odvádzania koruny. 30Ododneška navždy ti odpúšťam tretinu úrody zrna a polovicu úrody ovocných stromov, ktoré mi patria, nebudem ich už vymáhať z Judska ani z troch okresov k nemu pripojených, čo patrili predtým k Samárii a Galilei. 31Jeruzalem a jeho okolie so svojimi desiatkami a poplatkami nech je svätý a slobodný od daní. 32Vzdávam sa moci nad hradom, ktorý je v Jeruzaleme, a prepúšťam ho veľkňazovi, aby tam usadil ľudí, ktorých si sám vyberie, aby ho strážili. 33Ďalej prepúšťam na slobodu bez výkupného každého Žida, ktorý bol odvedený do zajatia z Judska kamkoľvek v mojom kráľovstve. Chcem, aby boli všetci oslobodení od dane aj za dobytok. 34Všetky sviatky, soboty, nové mesiace, zákonom stanovené dni a tri dni pred sviatkom a tri dni po sviatku nech sú dňami slobody od daní a dňami prepustenia pre všetkých Židov môjho kráľovstva 35a nikto nebude mať právo vyžadovať platenie alebo znepokojovať niekoho z nich pre akúkoľvek vec. 36Do kráľovského vojska zadelia zo Židov tridsaťtisíc mužov a dostanú taký žold, aký sa vypláca ostatným kráľovským vojskám. 37Z nich pridelia do dôležitých kráľovských pevností; niektorí z nich dostanú dôverné úrady v kráľovstve; nech sa ich dôstojníci a náčelníci povyberajú z ich vlastných radov a nech žijú podľa svojich zákonov, ako to kráľ prikázal pre judskú krajinu. 38Tri okresy pripojené k Judsku zo Samárie budú patriť Judsku, a tak budú mať s ním len jedno vedenie, nebudú podliehať inej autorite, iba veľkňazovej. 39Ptolemais s jej územím darujem jeruzalemskému Chrámu na pokrytie bohoslužobných výdavkov. 40A ja budem prispievať každoročne pätnástimi tisícmi strieborných z kráľovských dôchodkov, z miest na to určených. 41Podpora, ktorú moji úradníci neodviedli v minulých rokoch, odteraz bude vyplácaná na práce v Chráme. 42Okrem toho päťtisíc strieborných, ktoré sa každoročne vyberali z príjmov Chrámu, odpúšťam s tým, že patria kňazom konajúcim liturgickú službu. 43Ktokoľvek utečie do jeruzalemského Chrámu alebo kdekoľvek v jeho obvode, lebo nezaplatil kráľovské dane alebo ktorýkoľvek iný dlh, bude slobodný aj so všetkým svojím majetkom, ktorý má v mojom kráľovstve. 44Náklady na prestavbu a opravu Chrámu budú vyplácané z kráľovského dôchodku. 45Kráľovská pokladňa bude vyplácať náklady na stavbu a opevnenie všetkých jeruzalemských múrov, ako aj na stavbu múrov miest v Judsku."

Jonatan odmieta Demetriove ponuky. Kráľova smrť

46Keď Jonatan a ľud počuli tieto slová, neverili im a neprijali ich, lebo pamätali na veľké zlo, ktoré Demetrios zapríčinil Izraelu a ako preveľmi sužoval Izrael. 47Rozhodli sa pre Alexandra, lebo jeho dary mali v ich očiach väčšiu váhu, a zostali jeho spojencami po všetky dni. 48Vtedy kráľ Alexander zhromaždil veľké vojsko a postavil sa s ním proti Demetriovi. 49Nastal boj medzi obidvoma kráľmi a Alexandrovo vojsko sa dalo na útek. Demetrios ho prenasledoval a zvíťazil nad jeho vojakmi. 50Bojoval mocne až do západu slnka, ale toho dňa Demetrios padol.

Manželstvo Alexandra s Kleopatrou. Jonatan vojvodcom a miestodržiteľom

51Alexander vyslal k egyptskému kráľovi Ptolemaiovi vyslancov s týmto posolstvom: 52"Vrátil som sa do svojho kráľovstva, nastúpil som na trón svojich otcov a ujal som sa vlády, lebo som porazil Demetria a zmocnil som sa našej krajiny. 53Zviedol som s ním bitku, v ktorej bol od nás porazený aj so svojím vojskom a nastúpili sme na jeho kráľovský trón, 54uzavrime teda spolu priateľstvo, daj mi za manželku svoju dcéru, budem tvojím zaťom a dám dary tebe i jej, hodné teba." 55Na to odpovedal kráľ Ptolemaios takto: "Šťastný deň, keď si sa navrátil do krajiny svojich otcov a nastúpil si na ich kráľovský trón! 56Teraz urobím pre teba to, čo si písal, ale príď mi v ústrety do Ptolemaidy, aby sme sa navzájom videli, a budem tvojím tesťom, ako si povedal." 57Ptolemaios vyšiel z Egypta so svojou dcérou Kleopatrou a prišiel do Ptolemaidy v roku stošesťdesiatdva. 58Kráľ Alexander mu vyšiel v ústrety. Ptolemaios mu dal svoju dcéru Kleopatru a vystrojil jej svadbu s veľkou, ozaj kráľovskou okázalosťou. 59Kráľ Alexander napísal Jonatanovi, aby ho prišiel navštíviť. 60Jonatan sa vybral do Ptolemaidy s veľkým sprievodom a stretol sa s oboma kráľmi. Dal im striebro a zlato, taktiež ich priateľom, a mnoho iných darov a získal si ich priazeň. 61Vtedy sa spolčili proti nemu ničomní Izraelci, zapredanci, ktorí na neho žalovali, ale kráľ im nevenoval pozornosť, 62ba rozkázal, aby mu vyzliekli šaty a obliekli ho do purpuru, a tak sa stalo. 63Kráľ ho posadil vedľa seba a povedal svojim hodnostárom: "Vyjdite s ním doprostred mesta a vyhláste, nech sa nikto neopováži na neho niečo žalovať alebo ho obťažovať z hocakého dôvodu." 64Keď žalobníci videli, akej pocty sa mu verejne dostalo a purpur na jeho pleciach, všetci sa rozutekali. 65Kráľ ho vyznačil tým, že ho dal zapísať medzi prvých priateľov a ustanovil ho za stratéga a meridarcha. 66Tak sa Jonatan vrátil do Jeruzalema v pokoji a radosti.

Demetrios II. Apolonius, miestodržiteľ Celosýrie, porazený Jonatanom

67Roku stošesťdesiatpäť prišiel Demetrios, syn Demetria, z Kréty do krajiny svojich otcov. 68Keď sa to dozvedel kráľ Alexander, bol znepokojený a vrátil sa do Antiochie. 69Demetrios potvrdil Apolonia, ktorý bol miestodržiteľom Celosýrie, a ten zhromaždil veľké vojsko a utáboril sa v Jamnii. Veľkňazovi Jonatanovi odkázal: 70"Len ty jediný sa búriš proti nám. Pre teba musím znášať posmech a potupu. Prečo sa ukazuješ proti nám mocný tam na horách? 71Ak teda dôveruješ sile svojho vojska, zostúp k nám na rovinu a tu zmeriame svoje sily! Na mojej strane je vojenská sila miest. 72Opýtaj sa a dozvieš sa, kto som ja a ostatní naši pomocníci. Hovoria, že nám nemôžete odolať, lebo tvoji otcovia boli dvakrát zahnaní na útek vo vlastnej krajine. 73Teraz nebudeš môcť vzdorovať jazde a veľkému vojsku na tejto rovine, kde niet skál ani roklín, ani miesta, kam utiecť." 74Keď Jonatan vypočul Apoloniov odkaz, rozčúlil sa do hĺbky duše. Vybral si desaťtisíc chlapov a vytiahol z Jeruzalema. Jeho brat Šimon sa pripojil k nemu s pomocným vojskom. 75Utáboril sa naproti Joppe; obyvatelia mesta mu však zatvorili brány, lebo v Joppe bola Apoloniova posádka, a útok sa začal. 76Obyvatelia mesta sa preľakli a otvorili brány a Jonatan sa stal pánom Joppe. 77Keď sa to Apolonius dopočul, vzal tritisíc jazdcov a množstvo pechoty a tiahol k Azotu, akoby chcel prejsť krajinou, ale zároveň postupoval na rovinu, lebo si veľmi zakladal na svojej jazde, ktorej mal veľa. 78Jonatan sa hnal za ním k Azotu a obe vojská sa zrazili. 79Ale Apolonius zanechal tisíc vojakov za nimi v úkryte. 80Jonatan vedel, že je za ním skrytá záloha. Jazdci obkľúčili jeho vojsko a vrhali šípy na jeho vojsko od rána až do večera. 81Vojaci vydržali, ako Jonatan rozkázal, ale nepriateľské kone boli vyčerpané. 82Šimon priviedol svoje vojsko a napadol falangu, keď bola jazda vyčerpaná, tak rozdrvil nepriateľa a on sa dal na útek. 83Jazdci boli rozohnaní po rovine a utiekli do Azotu. Tam vošli do Dagonovho domu, chrámu ich modly, aby sa zachránili. 84Ale Jonatan zapálil Azot, ako aj okolité osady, pobral z nich korisť a spálil Dagonov chrám spolu so všetkými, ktorí v ňom hľadali útočište. 85Padlých mečom spolu s tými, čo boli spálení, bolo asi osemtisíc. 86Odtiaľ sa Jonatan vybral a utáboril sa pred Aškalonom. Obyvatelia mesta mu vyšli v ústrety s veľkou okázalosťou. 87Jonatan sa potom vrátil do Jeruzalema so svojimi ľuďmi obťaženými veľkou korisťou. 88Keď sa kráľ Alexander dozvedel o týchto udalostiach, preukázal Jonatanovi ďalšie pocty. 89Poslal mu zlatú sponu, ktorou sa obdarúvajú len kráľovi príbuzní, a dal mu do vlastníctva Akaron s celým jeho územím.