Predchádzajúca kapitola

29. kapitola

Dary

1 Potom kráľ Dávid povedal celému zhromaždeniu: "Môj syn Šalamún, ktorého jediného si Boh vyvolil, je mladý a neskúsený, ale dielo je to veľké, lebo ten palác nie je určený pre človeka, ale pre Boha Jahveho.
2 Zo všetkých svojich síl som chystal pre Dom svojho Boha: zlato na to, čo má byť zlaté, striebro na to, čo má byť strieborné, bronz na to, čo má byť bronzové, železo na to, čo má byť železné, drevo na to, čo má byť drevené, karneol, kamene na vsadenie do obrúb, malachit a pestrofarebné kamene, všelijaké drahé kamene a množstvo alabastru. 3 Ešte viac, zlato a striebro, ktoré mám ako osobné vlastníctvo, dávam na Boží dom z lásky k domu svojho Boha, okrem toho, čo som pripravil pre svätý Chrám: 4 viac ako tritisíc talentov zlata, čistého zlata z Ofiru, sedemtisíc talentov čistého striebra na pokrytie stien miestností. 5 Či ide o zlato na zlaté predmety a striebro na to, čo má byť strieborné a na rôzne práce zhotovené umelcami, kto z vás je ochotný obetovať ho Jahvemu?" 6 Ochotne prispeli hodnostári rodov, hodnostári kmeňov Izraela, tisícnici, stotníci a vedúci kráľovských robôt. 7 Na práce pri Božom dome obetovali päťtisíc talentov zlata, desaťtisíc dareikov, viac ako desaťtisíc talentov striebra, asi osemtisíc talentov bronzu a stotisíc talentov železa. 8 Ak mal niekto drahokamy, pridal ich k pokladu Božieho domu do rúk Geršonovca Jechiela. 9 Ľud mal veľkú radosť z tejto dobrovoľnej ochoty, lebo celým srdcom ochotne obetovali Bohu. Aj kráľ Dávid mal z toho veľkú radosť.

Dávidova modlitba vďaky

10 Potom Dávid oslavoval Jahveho pred celým zhromaždením a povedal: "Buď požehnaný, Jahve, Boh Izraela, nášho otca, od vekov až naveky!
11 Jahve, ty si veľký a mocný, víťazný a slávny, majestátny, lebo všetko, čo je na nebi i na zemi, je tvoje. Jahve, ty si kráľ vyvýšený nad všetkým. 12 Bohatstvo i sláva sú od teba. Ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je všetka sila a moc, urobiť kohokoľvek veľkým a mocným je v tvojich rukách. 13 Bože náš, v tejto chvíli ťa oslavujeme a chválime tvoje slávne meno, 14 lebo kto som ja a čo je môj ľud, že sme boli schopní priniesť takéto dary? Lebo všetko je od teba. Dali sme ti to, čo sme dostali z tvojej ruky. 15 Lebo my sme pred tebou ako cudzinci a hostia, ako všetci naši otcovia. Naše dni na zemi utekajú ako tieň, a nádeje niet. 16 Jahve, Bože náš, všetko, čo sme nahromadili na stavbu domu pre tvoje sväté Meno, pochádza z tvojej ruky a všetko je tvoje. 17 Viem, Bože môj, že ty skúmaš srdce a máš rád úprimnosť. Ja som všetko toto venoval z úprimného srdca a vidím s radosťou, že aj tvoj ľud, tu prítomný, ti ochotne obetuje. 18 Jahve, Bože našich otcov, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, našich otcov, zachovaj naveky živé v srdci svojho ľudu toto dobré zmýšľanie a ich srdcia si priprav pre seba. 19 Môjmu synovi Šalamúnovi daj dokonalé srdce, aby vždy zachovával tvoje prikázania, tvoje ponaučenia a tvoje zákony a vždy ich uvádzal do života a postavil ti ten palác, ktorý som pripravil." 20 Potom Dávid povedal celému zhromaždeniu: "Oslavujte Jahveho, svojho Boha!" A celé zhromaždenie oslavovalo Jahveho, Boha svojich otcov, kľakli si a prestreli sa na zem pred Bohom a kráľom.

Príchod Šalamúna; Dávidov koniec

21 Potom nasledujúceho dňa Izraelci prinášali Jahvemu obety a celopaly: tisíc býkov, tisíc baranov, tisíc baránkov s predpísanými nápojovými obetami a tiež veľmi veľa obiet za celý Izrael.
22 V ten deň jedli a pili pred Bohom s veľkou radosťou. Potom urobili Šalamúna, Dávidovho syna, kráľom po druhýkrát a pomazali ho v Jahveho mene za knieža a Sadoka pomazali za kňaza. 23 Šalamún si zasadol na Boží trón ako kráľ namiesto svojho otca Dávida. Mal úspech a celý Izrael ho poslúchal. 24 Dokonca i všetci hodnostári, hrdinovia a synovia kráľa Dávida sa podriadili kráľovi Šalamúnovi. 25 Jahve Šalamúna nesmierne vyvýšil pred očami celého Izraela a dal mu také slávne kráľovstvo, aké nemal pred ním ani jeden izraelský kráľ. 26 Dávid, Izajov syn, kraľoval nad celým Izraelom. 27 Jeho kráľovstvo nad Izraelom trvalo štyridsať rokov. V Chebrone vládol sedem rokov a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov. 28 Zomrel v spokojnej starobe, sýty vekom, bohatstvom a slávou. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Šalamún. 29 Dejiny kráľa Dávida od začiatku do konca sú zapísané v Dejinách vidca Samuela, v Dejinách proroka Natana a v Dejinách vidca Gada, 30 s jeho celým kraľovaním, s jeho hrdinskými skutkami a so šťastím a nešťastím, ktorým musel prejsť on i Izrael a všetky kráľovstvá zeme.