17. kapitola
Natanovo proroctvo
1Keď Dávid býval vo svojom dome, povedal prorokovi Natanovi: "Pozri, ja bývam v cédrovom dome a archa Jahveho zmluvy pod stanovými závesmi." 2Natan odpovedal Dávidovi: "Urob všetko, čo máš na srdci, lebo Boh je s tebou." 3Ale v tú istú noc Natan počul tieto Božie slová: 4"Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Takto hovorí Jahve: Ty mi nepostavíš dom, kde budem bývať. 5Ja som nikdy nebýval v dome odo dňa, čo som vyviedol Izrael, až podnes, ale som ustavične chodil zo stanu do stanu a z príbytku do príbytku. 6Či som po celý ten čas, čo som putoval so všetkými Izraelcami, povedal jedinému sudcovi Izraela, ktorých som ustanovil za pastierov svojho ľudu: Prečo mi nevystavíte cédrový dom? 7Teraz povedz môjmu sluhovi Dávidovi toto: Takto hovorí Jahve Cebaot: Ja som ťa vzal z pasienka, od oviec, aby si bol vládcom nad mojím ľudom Izraelom. 8Bol som s tebou, kamkoľvek si šiel, vyhubil som pred tebou všetkých tvojich nepriateľov. Ja ti urobím veľké meno, rovné menám najväčších ľudí zeme. 9Určím miesto pre svoj izraelský ľud a osadím ho tam, na vlastnom mieste bude bývať, zlosynovia ho už nebudú znepokojovať a ničiť ako kedysi, 10v dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím izraelským ľudom. Pokorím všetkých tvojich nepriateľov. Jahve ti oznamuje, že on ti postaví dom. 11Keď sa naplnia tvoje dni, aby si odišiel k otcom, vzbudím po tebe potomka spomedzi tvojich synov a upevním jeho kráľovstvo. 12On mi postaví dom a ja upevním jeho trón naveky. 13Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Svoju priazeň mu neodnímem, ako som ju odňal tvojmu predchodcovi. 14Zachovám ho naveky vo svojom dome a vo svojom kráľovstve. Jeho trón bude pevný až naveky." 15Natan oznámil Dávidovi všetky tieto slová a celé toto zjavenie.Dávidova modlitba
16Vtedy kráľ Dávid vošiel (do Stanu zmluvy), posadil sa pred Jahveho a hovoril: "Kto som ja, Jahve, Bože, a čo je môj rod, že si ma doviedol až sem? 17Ale to je ešte príliš málo v tvojich očiach, Bože, ty si rozšíril svoje prísľuby na dom tvojho sluhu do ďalekej budúcnosti. Ukazuješ mi ako skupine ľudí: sám Jahve, Boh, ju dvíha. 18Čo by Dávid ešte mohol urobiť pre teba, veď akú slávu si mu dal! Ty poznáš svojho sluhu. 19Jahve, kvôli svojmu sluhovi a podľa svojho srdca si bol taký veľkodušný, že si zjavil všetky tieto veľké veci! 20Jahve, niet nikoho, ako si ty! Niet Boha okrem teba, ako sme to počuli na vlastné uši. 21A ktorý iný národ na zemi je ako tvoj ľud Izrael, ku ktorému by prišiel nejaký boh vykúpiť ho z otroctva, aby z neho urobil svoj ľud, aby ho urobil slávnym a vykonal preň veľké a hrozné veci, vyženúc cudzie národy pred svojím ľudom, ktorý si vykúpil z Egypta? 22Určil si izraelský ľud za svoj ľud naveky a ty, Jahve, stal si sa jeho Bohom. 23Nuž teraz nech trvá naveky, Jahve, prísľub, ktorý si dal mne, svojmu sluhovi a môjmu domu a urob tak, ako si povedal. 24Nech tento prísľub trvá a nech je tvoje Meno oslavované naveky! Nech hovoria: ‚Jahve Cebaot je Boh Izraela, on je Bohom pre Izrael!‘ Dom Dávida, tvojho sluhu, bude pevný pred tebou. 25Lebo ty, Bože môj, si dal mne, svojmu sluhovi, toto zjavenie: že mi postavíš dom. Preto tvoj sluha je pred tebou a prináša ti túto modlitbu. 26Áno, Jahve, ty si Boh a ty si sľúbil svojmu sluhovi toto šťastie. 27Preto teraz láskavo požehnaj dom svojho sluhu, aby naveky trval pred tebou, lebo čo ty, Jahve, požehnáš, je požehnané naveky."