17. kapitola
Natanovo proroctvo
1 Keď Dávid býval vo svojom dome, povedal prorokovi Natanovi: "Pozri, ja bývam v cédrovom dome a archa Jahveho zmluvy pod stanovými závesmi." 2 Natan odpovedal Dávidovi: "Urob všetko, čo máš na srdci, lebo Boh je s tebou." 3 Ale v tú istú noc Natan počul tieto Božie slová: 4 "Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Takto hovorí Jahve: Ty mi nepostavíš dom, kde budem bývať. 5 Ja som nikdy nebýval v dome odo dňa, čo som vyviedol Izrael, až podnes, ale som ustavične chodil zo stanu do stanu a z príbytku do príbytku. 6 Či som po celý ten čas, čo som putoval so všetkými Izraelcami, povedal jedinému sudcovi Izraela, ktorých som ustanovil za pastierov svojho ľudu: Prečo mi nevystavíte cédrový dom? 7 Teraz povedz môjmu sluhovi Dávidovi toto: Takto hovorí Jahve Cebaot: Ja som ťa vzal z pasienka, od oviec, aby si bol vládcom nad mojím ľudom Izraelom. 8 Bol som s tebou, kamkoľvek si šiel, vyhubil som pred tebou všetkých tvojich nepriateľov. Ja ti urobím veľké meno, rovné menám najväčších ľudí zeme. 9 Určím miesto pre svoj izraelský ľud a osadím ho tam, na vlastnom mieste bude bývať, zlosynovia ho už nebudú znepokojovať a ničiť ako kedysi, 10 v dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím izraelským ľudom. Pokorím všetkých tvojich nepriateľov. Jahve ti oznamuje, že on ti postaví dom. 11 Keď sa naplnia tvoje dni, aby si odišiel k otcom, vzbudím po tebe potomka spomedzi tvojich synov a upevním jeho kráľovstvo. 12 On mi postaví dom a ja upevním jeho trón naveky. 13 Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Svoju priazeň mu neodnímem, ako som ju odňal tvojmu predchodcovi. 14 Zachovám ho naveky vo svojom dome a vo svojom kráľovstve. Jeho trón bude pevný až naveky." 15 Natan oznámil Dávidovi všetky tieto slová a celé toto zjavenie. Dávidova modlitba
16 Vtedy kráľ Dávid vošiel (do Stanu zmluvy), posadil sa pred Jahveho a hovoril: "Kto som ja, Jahve, Bože, a čo je môj rod, že si ma doviedol až sem? 17 Ale to je ešte príliš málo v tvojich očiach, Bože, ty si rozšíril svoje prísľuby na dom tvojho sluhu do ďalekej budúcnosti. Ukazuješ mi ako skupine ľudí: sám Jahve, Boh, ju dvíha. 18 Čo by Dávid ešte mohol urobiť pre teba, veď akú slávu si mu dal! Ty poznáš svojho sluhu. 19 Jahve, kvôli svojmu sluhovi a podľa svojho srdca si bol taký veľkodušný, že si zjavil všetky tieto veľké veci! 20 Jahve, niet nikoho, ako si ty! Niet Boha okrem teba, ako sme to počuli na vlastné uši. 21 A ktorý iný národ na zemi je ako tvoj ľud Izrael, ku ktorému by prišiel nejaký boh vykúpiť ho z otroctva, aby z neho urobil svoj ľud, aby ho urobil slávnym a vykonal preň veľké a hrozné veci, vyženúc cudzie národy pred svojím ľudom, ktorý si vykúpil z Egypta? 22 Určil si izraelský ľud za svoj ľud naveky a ty, Jahve, stal si sa jeho Bohom. 23 Nuž teraz nech trvá naveky, Jahve, prísľub, ktorý si dal mne, svojmu sluhovi a môjmu domu a urob tak, ako si povedal. 24 Nech tento prísľub trvá a nech je tvoje Meno oslavované naveky! Nech hovoria: ‚Jahve Cebaot je Boh Izraela, on je Bohom pre Izrael!‘ Dom Dávida, tvojho sluhu, bude pevný pred tebou. 25 Lebo ty, Bože môj, si dal mne, svojmu sluhovi, toto zjavenie: že mi postavíš dom. Preto tvoj sluha je pred tebou a prináša ti túto modlitbu. 26 Áno, Jahve, ty si Boh a ty si sľúbil svojmu sluhovi toto šťastie. 27 Preto teraz láskavo požehnaj dom svojho sluhu, aby naveky trval pred tebou, lebo čo ty, Jahve, požehnáš, je požehnané naveky."