21. kapitola
Nabot odoprie predať svoju vinicu
1 Po týchto udalostiach sa stalo toto: Nabot z Jizreela mal vinicu v Jizreeli, pri paláci samárijského kráľa Achabad. 2 Raz povedal Achab Nabotovi: "Prepusť mi svoju vinicu, je blízko pri mojom dome, spravím si zeleninovú záhradu. Výmenou ti za ňu dám lepšiu vinicu alebo, ak ti je to milšie, dám ti v striebre, koľko je hodná." 3 Ale Nabot povedal Achabovi: "Jahve ma chráň, aby som ti mal dať dedičstvo po svojich otcoch!" Achab a Jezabel
4 Achab odišiel domov roztrpčený a nahnevaný pre odpoveď, ktorú mu dal Nabot z Jizreela: "Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch." Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a nechcel nič jesť. 5 Prišla k nemu jeho žena Jezabel a povedala mu: "Prečo je tvoj duch taký zronený a nechceš jesť?" 6 Odpovedal jej: "Zhováral som sa s Nabotom z Jizreela a povedal som mu: ‚Daj mi svoju vinicu za striebro alebo, ak ti je to milšie, dám ti za ňu inú vinicu.‘ Ale on mi odpovedal: ‚Nedám ti svoju vinicu.‘" 7 Vtedy mu jeho žena Jezabel povedala: "A ty teraz vládneš v Izraeli? Vstaň a jedz a nech sa tvoje srdce upokojí. Ja ti dám vinicu Nabota z Jizreela." Nabotova vražda
8 Napísala listy v Achabovom mene, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala ich starším a popredným mužom, čo bývali s Nabotom v jeho meste. 9 V listoch napísala: "Vyhláste pôst a Nabota posaďte do čela ľudu. 10 Oproti nemu posaďte dvoch ničomníkov, ktorí budú svedčiť: ‚Preklínal Boha a kráľa." Potom ho vyveďte von a ukameňujte ho na smrť!‘ 11 Muži z Nabotovho mesta, starší a poprední mužovia, ktorí bývali v jeho meste, urobili tak, ako im kázala Jezabel, ako bolo napísané v listoch, ktoré im poslala. 12 Vyhlásili pôst a Nabota posadili na čelo ľudu. 13 Potom prišli dvaja ničomníci a posadili sa oproti nemu. Tí ničomníci pred ľudom svedčili proti Nabotovi: "Nabot preklínal Boha a kráľa." Nato ho vyviedli za mesto a ukameňovali ho na smrť. 14 Jezabel poslali odkaz: "Nabot bol ukameňovaný. Zomrel." 15 Keď Jezabel počula, že Nabota ukameňovali a že zomrel, povedala Achabovi: "Vstaň, zaber vinicu Nabota z Jizreela, ktorú ti nechcel dať za striebro, lebo Nabot už nežije, je mŕtvy." 16 Keď Achab počul, že Nabot je mŕtvy, vstal a odišiel k vinici Nabota z Jizreela a zabral ju. Eliáš vysloví Božie odsúdenie
17 Vtedy zaznelo Jahveho slovo Tišbanovi Eliášovi: 18 "Vstaň, choď naproti Achabovi, izraelskému kráľovi v Samárii. Práve je v Nabotovej vinici, do ktorej vstúpil, aby ju zabral. 19 Povedz mu: Takto vraví Jahve: Zavraždil si, a k tomu ešte uchvacuješ! Preto Jahve hovorí takto: Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, psy budú lízať aj tvoju krv." 20 Potom Achab povedal Eliášovi: "Našiel si ma, nepriateľ môj?" Eliáš odpovedal: "Áno, našiel som ťa, lebo si konal ako podvodník a urobil si, čo sa nepáči Jahvemu, 21 hľa, privediem na teba nešťastie. Rozmetám tvoj rod a vykynožím z Achabovej rodiny všetkých mužského rodu, viazaných i slobodných v Izraeli. 22 S tvojím domom naložím, ako som naložil s domom Nebatovho syna Jeroboama alebo Achijovho syna Bašu, pretože si ma hneval a Izrael si zviedol k hriechu. 23 Ale aj proti Jezabel hovorí Jahve: ‚Psy budú žrať Jezabel na polia Jizreela.‘ 24 Kto z Achabovho rodu zomrie v meste, toho zožerú psy, a kto zomrie na poli, toho zožerie nebeské vtáctvo." 25 Nebolo veru takého, ako bol Achab, ktorý sa zapredal robiť, čo sa Jahvemu nepáčilo, k čomu ho zviedla jeho žena Jezabel. 26 Správal sa veľmi ohavne, klaňal sa modlám, ako to robili Amorejci, ktorých Jahve vyhnal pred Izraelcami. Achabova ľútosť
27 Keď kráľ Achab počul Eliášove slová, roztrhol si šaty, na telo si obliekol vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a chodil skľúčený. 28 Vtedy Tišbanovi Eliášovi zaznelo Jahveho slovo: 29 "Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril? Pretože sa pokoril predo mnou, neuvediem pohromu za jeho života; pohromu na jeho rod privediem za dní jeho syna."