13. kapitola
1Keby som hovoril jazykmi ľudskými a anjelskými, ale nemal by som lásku, bol by som ako cvendžiaci kov, zuniaci cimbal. 2Keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, ale nemal by som lásku, ničím by som nebol. 3Keby som rozdal chudobným celý svoj majetok, keby som vydal svoje telo, aby som bol spálený, ale nemal by som lásku, nič by mi to neosožilo. 4Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá. Nezávidí, nevypína sa, pýchou sa nenadúva. 5Nie je nehanebná, nehľadá vlastný záujem, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlo. 6Neteší sa z nespravodlivosti, ale v pravde nachádza radosť. 7Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. 8Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu, poznanie pominie. 9Naše poznanie je čiastočné, aj naše prorokovanie je čiastočné. 10Ale keď príde to, čo je dokonalé, vtedy prestane, čo je čiastočné. 11Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, cítil som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa; keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12Teraz vidíme len nejasne ako v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať úplne, ako som ja poznaný. 13Teraz teda zostávajú tieto tri: viera, nádej a láska, ale najväčšia z nich je láska.