Predchádzajúca kapitola

13. kapitola

1 Keby som hovoril jazykmi ľudskými a anjelskými, ale nemal by som lásku, bol by som ako cvendžiaci kov, zuniaci cimbal. 2 Keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, ale nemal by som lásku, ničím by som nebol. 3 Keby som rozdal chudobným celý svoj majetok, keby som vydal svoje telo, aby som bol spálený, ale nemal by som lásku, nič by mi to neosožilo. 4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá. Nezávidí, nevypína sa, pýchou sa nenadúva. 5 Nie je nehanebná, nehľadá vlastný záujem, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlo. 6 Neteší sa z nespravodlivosti, ale v pravde nachádza radosť. 7 Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. 8 Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu, poznanie pominie. 9 Naše poznanie je čiastočné, aj naše prorokovanie je čiastočné. 10 Ale keď príde to, čo je dokonalé, vtedy prestane, čo je čiastočné. 11 Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, cítil som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa; keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12 Teraz vidíme len nejasne ako v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať úplne, ako som ja poznaný. 13 Teraz teda zostávajú tieto tri: viera, nádej a láska, ale najväčšia z nich je láska.