2. kapitola
1 Som kvietok zo šaronských lúčin, ľalia z údolí. 2 Nie – ako ľalia medzi tŕním je moja najdrahšia medzi dievčatami. 3 Ako jabloň medzi lesnými stromami je milý môj medzi mládencami. Zatúžila som sadnúť si do jej tône a jej ovocie mi chutí preveľmi. 4 Voviedol ma do vínnej chatky, sťa zástava zaviala nado mnou láska. 5 Posilnite ma hrozienkovým koláčom, osviežte ma jabĺčkami, lebo omdlievam láskou. 6 Jeho ľavica mi pod hlavou spočíva a pravicou si ma objíma. 7 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na gazely a srnky v poli, nerušte, nebuďte moju lásku, kým sa jej samej nezapáči. 8 Čujem milého, hľa, už prichádza! Po horách skáče, po briežkoch hupká. 9 Môj milý je ako srnec, sťa mladý jeleň! Hľa, už stojí pred naším múrom. Do okienka hľadí, nazerá cez mriežky. 10 Ozval sa môj milý, prihovára sa mi: "Poďže sem, milená, poď, krása moja! 11 Veď zima už odišla, dažde pominuli, prestali, 12 kvieťa pučí v poli. Nastal čas veselých spevov, po našom kraji hrdlička hrkúta. 13 Na figovníku už bronie rané ovocie, vôňa viníc v rozkvete šíri sa vzduchom. Poďže sem, milená, poď, krása moja!" 14 "Holubica moja, skrytá v rozsadlinách skál, v úkrytoch strmých brál, ukáž mi svoju tvár! Ozvi sa mi svojím hlasom! Lebo tvoj hlas je sladký, pôvabná je tvoja tvár." 15 Líšky nám polapajte, maličké líšky, čo škodu robia po viniciach. A naše vinice sú v plnom kvete. 16 Môj milý je môj a ja som jeho. On pasie v ľaliách. 17 Keď sa deň ochladí a predĺžia sa tiene, vráť sa, milý môj! Buď ako srnec, sťa mladý jeleň na horách Beter!