2. kapitola
1Som kvietok zo šaronských lúčin, ľalia z údolí. 2Nie – ako ľalia medzi tŕním je moja najdrahšia medzi dievčatami. 3Ako jabloň medzi lesnými stromami je milý môj medzi mládencami. Zatúžila som sadnúť si do jej tône a jej ovocie mi chutí preveľmi. 4Voviedol ma do vínnej chatky, sťa zástava zaviala nado mnou láska. 5Posilnite ma hrozienkovým koláčom, osviežte ma jabĺčkami, lebo omdlievam láskou. 6Jeho ľavica mi pod hlavou spočíva a pravicou si ma objíma. 7Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na gazely a srnky v poli, nerušte, nebuďte moju lásku, kým sa jej samej nezapáči. 8Čujem milého, hľa, už prichádza! Po horách skáče, po briežkoch hupká. 9Môj milý je ako srnec, sťa mladý jeleň! Hľa, už stojí pred naším múrom. Do okienka hľadí, nazerá cez mriežky. 10Ozval sa môj milý, prihovára sa mi: "Poďže sem, milená, poď, krása moja! 11Veď zima už odišla, dažde pominuli, prestali, 12kvieťa pučí v poli. Nastal čas veselých spevov, po našom kraji hrdlička hrkúta. 13Na figovníku už bronie rané ovocie, vôňa viníc v rozkvete šíri sa vzduchom. Poďže sem, milená, poď, krása moja!" 14"Holubica moja, skrytá v rozsadlinách skál, v úkrytoch strmých brál, ukáž mi svoju tvár! Ozvi sa mi svojím hlasom! Lebo tvoj hlas je sladký, pôvabná je tvoja tvár." 15Líšky nám polapajte, maličké líšky, čo škodu robia po viniciach. A naše vinice sú v plnom kvete. 16Môj milý je môj a ja som jeho. On pasie v ľaliách. 17Keď sa deň ochladí a predĺžia sa tiene, vráť sa, milý môj! Buď ako srnec, sťa mladý jeleň na horách Beter!