8. kapitola
1Keď prestali jesť a piť a chystali sa na spánok, zaviedli mládenca z jedálne do spálne. 2Tobiáš sa rozpamätal, čo mu povedal anjel, vzal svoj batoh, vytiahol z neho rybie srdce a pečeň a položil na žeravý popol kadidla. 3Dym z ryby odohnal démona, ktorý ušiel do Horného Egypta. Rafael ho prenasledoval až tam a mocne ho spútal. 4Keď sa dvere zatvorili a zostali sami, Tobiáš vstal z postele a povedal Sáre: "Vstaň, sestra! Obaja sa musíme modliť a prosiť Pána, aby nám dal svoje milosrdenstvo a spásu." 5Ona vstala a začali sa modliť, aby im daroval spásu. Tobiáš povedal: "Požehnaný si, Bože našich otcov, a požehnané je tvoje meno na večné veky. Nech ti dobrorečia nebesia a všetky tvoje stvorenia na večné veky! 6Ty si stvoril Adama, ty si stvoril jeho ženu Evu, aby mu bola pomocníčkou a oporou, a títo dvaja sa stali rodičmi celého ľudstva. Ty si povedal: Nie je dobre, aby bol človek sám, urobme mu pomocníčku, jemu podobnú! 7Teraz si ja beriem túto svoju sestru za manželku, nie z chlipnosti, ale s čistým úmyslom. Zmiluj sa láskavo nad ňou i nado mnou a daj nám žiť spolu až do našej staroby." 8Obidvaja povedali svorne: "Amen, Amen!" 9A uložili sa na noc. Ale Raguel vstal, zvolal svojich sluhov a šli vykopať hrob. 10Myslel si totiž: "Len aby nezomrel, boli by sme zahrnutí posmechom a hanbou!" 11Keď vykopali jamu, Raguel sa vrátil do domu, zavolal svoju ženu 12a povedal jej: "Mohla by si poslať slúžku do spálne pozrieť sa, či Tobiáš žije, alebo nie! Ak je mŕtvy, pochovajme ho, aby nikto o tom nevedel." 13Zapálili lampu, otvorili dvere a poslali slúžku dnu. Našla ich oboch spať hlbokým spánkom. 14Vyšla von a tíško im povedala: "Nezomrel, všetko je v poriadku." 15Vtedy Raguel dobrorečil Bohu nebies týmito slovami: "Požehnaný si, Bože, za všetky čisté a sväté dary! Nech si velebený po všetky veky! 16Požehnaný si, že si ma potešil! Nestalo sa to, čoho som sa bál, ukázal si nám svoju nesmiernu dobrotu. 17Požehnaný si, že si sa zmiloval nad týmto jediným synom a touto jedinou dcérou. Pane, daj im svoju milosť a ochraňuj ich a daj im dlhý život, plný šťastia a lásky!" 18Potom rozkázal sluhom, aby zasypali hrob ešte pred svitaním. 19Svojej žene kázal, aby napiekla plnú pec chleba, šiel k stádu, vybral dvoch býčkov a štyroch baranov a dal ich pripraviť. Tak sa začali prípravy na hostinu. 20Potom zavolal Tobiáša a povedal mu: "Štrnásť dní odtiaľto nikam neodídeš! Ale zostaneš tu, kde si, u mňa, budeš jesť a piť a tešiť moju dcéru po všetkom jej utrpení! 21Potom si vezmi odtiaľto polovicu všetkého, čo mám, a vráť sa zdravý domov k svojmu otcovia. Keď zomrieme my, ja a moja manželka, dostanete druhú polovicu. Dôveruj, syn môj! Ja som tvoj otec a Edna je tvoja matka. My sme odteraz tvoji rodičia, rovnako ako tvojej sestry. Dôveruj, syn môj!"