Milí čitatelia Biblie z portálu biblia.sk !

Sme Pánu Bohu vďační, keď denne môžeme vidieť, ako cez túto stránku stúpa počet tých, ktorí otvárajú Božie slovo a čerpajú z neho silu na každý deň, alebo ho používajú na štúdium či prípravu kázní. Ďakujeme za každú spätnú väzbu, cez ktorú nám dávate nápady, ako túto stránku vylepšiť, ale aj za slová povzbudenia, že stránka www.biblia.sk je pre vás požehnaním.

Tak, ako už párkrát som si dovolil na tomto mieste poprosiť vás o pomoc a podporu našej práce, chcem tak urobiť aj dnes. Aj keď možno niektorí si pomyslia „už zase otravuje a píše ďalšiu žobračenku“, ako mi pred pár dňami na tieto prosby žartom povedal môj priateľ profesor teológie, ale hneď aj dodal, pokračuj v tom. Robím však len to, čo nám povedal Pán Ježiš, ktorého slova sú zaznamenané v Lukášovi 11,9: „A ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám.“. Je mojou úlohou aj povinnosťou, ako človeka povereného vedením Slovenskej biblickej spoločnosti zabezpečiť jej činnosť, rozvoj a napredovanie pri šírení Božieho slova, preto aj tieto možno „otravné“ moje slová k vám.

Viem, každý z nás máme množstvo výdavkov a rôznych finančných potrieb, či už doma v rodine, ale aj okolo seba (cirkev, zbor, kostol, škola, charita ...) a naše prostriedky sú obmedzené. Avšak prostriedky nášho Nebeského Otca sú neobmedzené. Na stretnutiach s mladými, keď hovoríme o pomoci a charite a padne otázka, kde na to zobrať zvyknem okrem iného povedať: „... o jednu kávu, alebo kolu, či pivo (doplňte si podľa seba čo sa hodí) týždenne menej a zostane ti minimálne 8-10 eur mesačne, ktoré môžu pomôcť iným“. Viem o človeku, ktorý v týždni vynechá jeden obed a stravný lístok dáva sociálne slabým. Nápadov je veľa, len treba chcieť. Tí čo máte akurát, alebo dokonca málo na prežitie a ozaj už nemáte z čoho „ubrať“, modlite sa, aby tí čo majú dostatok neváhali s pomocou a dali aj za vás. Vy čo máte dostatok, nezabúdajte, že je to len z Božej milosti a pomôžte prispieť aj za tých, čo sa za vás modlia. Sme len správcovia toho čo nám Boh zveril a je na nás ako pozorne budeme počúvať Jeho hlas cez Ducha svätého, kde potrebuje tieto nám zverené prostriedky umiestniť, pričom nezabúdajme na slová Písma uvedené v 1Pt 4,10: „Ako dobrí správcovia mnohorakej Božej milosti slúžte si navzájom každý tým duchovným darom, ktorý prijal.“.

Túto stránku biblia.sk navštívi ročne cca 150 000 jedinečných návštevníkov, na čo som pred časom humorne reagoval slovami, že keby každý používateľ dal len euro za rok, mali by sme pokryté ročné náklady potrebné na činnosť biblickej spoločnosti. Za prvých 10 mesiacov tohto roku nám prispelo priamo na účet 99 darcov (ďakujeme), z ktorých je 21 pravidelných mesačných prispievateľov. Pravidelní mesačný prispievatelia nám vytvárajú priestor veci lepšie plánovať a predpokladať s akými prostriedkami môžeme počítať, či už na prevádzku, alebo na ďalšie vydavateľské tituly. Sme vďační za každý príspevok či je veľký alebo malý, každý je pre nás záväzkom a zároveň povzbudením pokračovať v nastúpenej ceste. Okrem vašich priamych príspevkov na účet, možno si ani neuvedomujete, ale môžete nás podporiť aj kúpou kníh, ktoré si objednáte cez náš eshop.biblia.sk, kde v súčasnosti môžeme z Božej milosti vám ponúknuť až 1200 druhov aktívnych titulov Biblií a duchovnej literatúry.

Slovenská biblická spoločnosť je tu 31 rokov a svojou činnosťou pomáha šíriť Božie slovo nielen v písanej, ale aj digitálnej a audio forme. Pomôžte nám pokračovať v tejto práci na Božom diele a staňte sa jej súčasťou cez váš príspevok, „Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh.“ (2Kor 9,7).

Za každý dar úprimné Pán Boh zaplať.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Chcem darovať
Príhovor a prosba

2. kapitola

1 Za Asarhadonovej vlády som sa teda vrátil do svojho domu a vrátili mi aj manželku Annu a syna Tobiáša. Na náš sviatok Turíc, sviatok Týždňov, som mal pripravenú dobrú hostinu a sadol som si jesť. 2 Stôl bol prikrytý a na ňom mnoho jedál. Tu som povedal synovi Tobiášovi: "Choď, syn môj, vyhľadaj chudobného z našich bratov odvlečených do Ninive, ktorý má Bohu verné srdce, a priveď ho sem, aby spoločne s nami jedol. Budem na teba čakať, kým sa nevrátiš, syn môj." 3 Tobiáš teda vyšiel hľadať nejakého chudobného medzi našimi bratmi, ale vrátil sa a povedal: "Otče!" Odpovedal som: "Čo je, syn môj?" On nato: "Otče, jeden z nášho ľudu bol zabitý a jeho telo leží na trhovisku, bol zahrdúsený pred chvíľou." 4 Vyskočil som, nechal jedlo nedotknuté. Vzal som telo z trhoviska, odniesol som ho do jedného domu a čakal som do západu slnka, aby som ho potom pochoval. 5 Keď som sa vrátil, vykúpal som sa a zarmútený som jedol svoje jedlo, 6 spomínajúc si na slová proroka Amosa o Beteli: "Vaše sviatky sa zmenia na smútok a všetky vaše chválospevy na žalospevy." 7 A zaplakal som. Keď sa potom zotmelo, šiel som vykopať jamu a pochoval som ho. 8 Susedia sa mi posmievali a hovorili: "Pozrite, už sa nebojí! Naposledy utiekol, keď ho naháňali a chceli zabiť za tú istú vec, a znova pochováva mŕtvych!" 9 Tej noci som sa vykúpal, zašiel som do svojho dvora, ľahol som si k múru na dvore a zaspal, nechajúc si tvár odkrytú, lebo bola horúčava. 10 Nevedel som, že v múre nado mnou hniezdili vrabce, a ich trus, ešte teplý, padol mi rovno do očí a zapríčinil v nich biele škvrny, ktoré som si musel dať ošetriť lekárom. Ale čím viac ma natierali masťami, tým viac ma škvrny oslepovali, až som celkom stratil zrak. Bol som už štyri roky slepý a všetci moji bratia boli z toho zronení. Achikar sa staral o moju výživu dva roky, kým neodcestoval do Elimaidy. 11 V tom čase moja manželka Anna robila ženské práce, tiež doma priadla vlnu a brala si plátno na tkanie. 12 Objednávatelia platili, keď im odovzdala, čo jej dali spraviť. A tak siedmeho dňa v mesiaci dystri dokončila jeden kus plátna a zaniesla ho zákazníkom a tí nielenže jej zaplatili všetko, čo jej boli dlžní, ale navyše jej darovali aj kozľa. 13 Keď ho doniesla domov, kozľa začalo bľačať. Ja som ju zavolal a pýtal som sa jej: "Odkiaľ je to kozľa? Nie je ukradnuté? Vráť ho jeho majiteľom, lebo my nesmieme jesť nič ukradnuté!" 14 Ona ma uistila: "To je dar, čo mi dali navyše mojej pláce." Neveril som jej a kázal som jej, aby ho vrátila majiteľom, celý červený od hanby. Ona mi však odsekla: "Načo boli tvoje almužny? Načo tvoje dobré skutky? Celý svet vie, čo máš z toho!"